Uhorská a česká kráľovná z rodu Habsburgovcov, Mária Terézia, sa narodila v roku 1717 vo Viedeni. Bola to jediná žena, ktorá vládla na českom tróne. V roku 1736 sa stala manželkou Františka I. Lotrinského, s ktorým mala 16 detí. Často je označovaná ako „Matka dvoch cisárov“ – Jozefa II. a Leopolda II.
Mária Terézia bola najstaršia dcéra Karola VI. Habsburského a jeho manželky Alžbety Kristíny Brunšvickej. Karol VI. stále dúfal, že sa mu podarí splodiť aj mužského potomka, preto bol zo začiatku nebola vychovávaná k vládnutiu. Starší brat Márie zomrel ešte ako dieťa, a tak bola Mária nakoniec vyhlásená za dedičku habsburských krajín. Jej otec to zabezpečil ešte pred jej narodením tzv. pragmatickou sankciou. Bol to zákon, ktorým sa zaručovalo nástupnícke právo žien. Jediný titul, ktorý nemohla zdediť, bol titul titul rímskeho cisára, ten mohol zísskať en muž.
Mária Terézia mala veselú, dobrosrdečnú povahu, rada sa bavila, tancovala aj spievala, milovala jazdu na koni. Vychovávali a vzdelávali jezuiti, dostalo sa jej vynikajúceho vzdelania v oblasti histórie, latinčiny, francúzštiny a nemčiny. Okrem týchto jazykov hovorila aj po taliansky a španielsky. Venovala sa aj maľovaniu, tancu a hudbe.
Budúceho manžela spoznala v šiestich rokoch
S budúcim manželom Františkom sa prvýkrát stretla na zámku v Brandýse nad Labem, keď mala šesť rokov, kedy prišiel z Nancy do Viedne. František mal vtedy pätnásť. Hneď si ho obľúbil jej otec, Karol VI., ktorý v ňom videl svojho syna a chodievali spolu aj na poľovačky.
Oproti ostatným nápadníkom mal však František jednu veľkú výhodu – Mária Terézia vraj bola do neho zamilovaná. Keď mala devätnásť rokov, oficiálne ju požiadal o ruku. Svadba sa uskutočnila vo februári 1736 a konala sa vo Viedni. Po svadbe odišli do Mariazellu, kde si nechali požehnať veľkú rodinu, čo sa im aj splnilo.
Aj keď išlo o veľkú lásku, František jej bol neverný. Našťastie z týchto jeho „vzťahov“ nevzišli žiadni potomkovia. To, že mu vždy nakoniec odpustila, dokazoval aj fakt, že bola skoro 20 rokov stále tehotná. Porodila celkovo 16 detí, ale 6 z nich zomrelo ešte počas jej života. Deti mali pestúnky a učiteľov, ale Mária Terézia dôsledne dohliadala na ich výchovu a vzdelávanie.
Uhorská kráľovná v 23. rokoch
Po smrti svojho otca, sa Mária Terézia v roku 1740 stala panovníčkou nad habsburskými územiami, rakúskou arcivojvodkyňou, vojvodkyňou lotrinskou a vojvodkyňou toskánskou. Za uhorskú kráľovnú ju neskôr korunovali v Dóme sv. Martina v Bratislave. Bratislava sa kvôli tureckému nebezpečenstvu stala na tristo rokov korunovačným mestom monarchie. Príchod novej panovníčky do mesta vyvolal úprimné nadšenie. Po troch storočiach vlády mužov malo Uhorsko kráľovnú, čo bola významná zmena.
Krajina v zlom stave
Jej súčasníci ju opisovali ako energickú, pracovitú ženu s pevnou vôľou. Ctižiadostivé a často až despotické povahové črty Habsburgovcov vedela udržať v rozumných medziach. Ako žena i panovníčka vždy volila „zlatú strednú cestu“ a vyhýbala sa konfliktom.
Na začiatku svojej vlády si uvedomila, že krajina je nejednotná, zaostalá, ekonomicky a vojensky slabá. Tento zlý stav monarchie bol z veľkej miery spôsobený aj vyše dvestoročnými bojmi s Osmanskou ríšou. Boje sa skončili mierom len rok pred jej nástupom na trón, teda v roku 1739. Preto jej hlavným úsilím bola premena habsburskej monarchie z voľného zoskupenia krajín na celistvý štátny útvar, čo sa jej aj vďaka početným a správnym reformám podarilo.
Reformy v ekonomike a školstve
Mária Terézia sa zapríčinila o ekonomické a školské reformy, podporovala obchod a rozvoj poľnohospodárstva a zreorganizovala armádu. Zakladala manufaktúry – plátennícke, sklárske i bavlnárske. Okrem manufaktúr sa rozvinula hutnícka výroba, čo vyžadovalo zvýšenie ťažby uhlia.
Aj jej manžel František sa zaujímal o prírodné vedy, hutníctvo a baníctvo, sám na dvore robil fyzikálne a chemické experimenty. Najmä z dôvodu záujmu o baníctvo a technické novinky v roku 1751 cisár navštívil stredoslovenské banské mestá.
Prečítajte si aj článok o Egyptskej kráľovnej Kleopatre, ktorá si takmer podmanila aj Rím
V decembri 1774 vydala Mária Terézia Všeobecný školský poriadok. Podľa neho malo nárok na vzdelanie každé dieťa na území habsburskej monarchie, bez ohľadu na pôvod, miesto bydliska alebo pohlavie. V každej dedine sa mala založiť škola, v ktorej sa deti mali učiť tzv. trivium, teda čítať, písať a počítať, čím sa položili základy všeobecnej gramotnosti. Reforma zaviedla povinnú šesťročnú školskú dochádzku pre deti od 6 do 12 rokov. Do školy mohli chodiť aj dievčatá, ktoré sa dovtedy oficiálne nikde nemohli vzdelávať.
Podpora umenia
Mária Terézia podporovala počas svojej vlády aj umenie. Na jej dvore sa nachádzali mnohí významní básnici a skladatelia. Medzi najvýznamnejších patrí Wolfgang Amadeus Mozart, ktorý na cisárskom dvore v Schönbrunne prvýkrát hral ako šesťročný.
V roku 1767 mal v Bratislave Joseph Haydn svetovú premiéru svojej komiksovej opery La Canterina (The Songstress). Vystúpenia sa zúčastnili aj Mária Terézia a jej syn Jozef II.
Smutná cisárovná
Mária Terézia sa oficiálne stala cisárovnou až po smrti svojho manžela, Františka I. Lotrinského, rímskonemeckého cisára, v roku 1765, a titul zdieľala so svojím synom, Jozefom.
S manželovou smrťou sa nedokázala vyrovnať po celý zvyšok svojho života. Odvtedy chodila len v čiernych šatách, všetky svoje šperky rozdala svojim dcéram a garderóbu svojim dvorným dámam.
Potomkovia Márie Terézie
Mária Terézia kritizovala mnohé z reforiem a činností syna Jozefa, ale súhlasila s rozdelením Poľska v roku 1772. Z jej detí sa najznámejšími stali Mária Antoinetta, ktorá sa ako pätnásťročná stala manželkou francúzskeho následníka trónu a nakoniec skončila popravená počas Veľkej francúzskej revolúcie. Ďalšími známymi potomkami Márie Terézie boli Jozef II. Habsburský, rímskonemecký cisár, a Leopold II.
Stala sa kľúčovou postavou v politike 18. storočia v Európe a Habsburskej monarchii priniesla jednotnosť. Bola považovaná za jednu z najschopnejších panovníkov vtedajších krajín a aj v súčasnosti sa o nej hovorí ako o jednej z najvýznamnejších panovníkov z Habsburského rodu. Zomrela ako 63-ročná.
Zdroj: wikipedia.org
Foto na titulke: Dvanásťročná rakúska arcivojvodkyňa Mária Terézia Habsburská, obraz Andreasa Möllera, 1729.