Rok 2026 preverí odolnosť ekonomiky aj trpezlivosť investorov. Prinesie totiž so sebou pravdepodobne slabší rast a vyššiu neistotu. Slovenská ekonomika porastie len mierne, domácnosti si reálne nepolepšia a tlak na verejné financie bude pokračovať.
Nemecko povzbudí stagnujúcu európsku ekonomiku investíciami do infraštruktúry a zbrojenia, z čoho môže profitovať aj Slovensko. Svetový trh bude v tomto roku volatilný, a tak bude nevyhnutná diverzifikácia. Pre bežného spotrebiteľa sú stále najvhodnejším nástrojom rozloženia rizika ETF fondy.
Očakávaný rast ekonomiky Slovenska
Slovenská ekonomika by v tomto roku mala rásť približne o 0,6 %, vyplýva zo zimnej prognózy NBS. Mzdy však porastú pozvoľnejším tempom, ako tomu bolo v minulom roku, a to približne na úrovni inflácie. Reálne si teda domácnosti neprilepšia, udržia si len svoju kúpyschopnosť. Počet nezamestnaných by mal vzrásť (o 20 tis. osôb) vplyvom slabšej ekonomiky, konsolidácie a zhoršujúcej sa demografickej situácie[1]. Rast cien sa očakáva nižší ako v uplynulom roku, a to 3,2 %. ECB plánuje ponechať sadzby stabilné na úrovni 2 %.
Hrubý verejný dlh by mal na Slovensku presiahnuť v tomto roku hranicu 60 % HDP a v roku 2028 by mal byť takmer na úrovni 66 %. V konsolidácii bude teda nevyhnutné pokračovať aj v prichádzajúcom roku. Keďže 2027 bude volebným rokom, posledné konsolidačné opatrenia tejto vlády môžeme očakávať v tomto roku.
Svet pod tlakom dlhu
Udržateľnosť verejného dlhu vo svete je čoraz náročnejšia, keďže krajiny čelia kombinácii vysokých dlhových úrovní, zhoršujúcich sa rozpočtových bilancií, vyšších úrokových sadzieb a slabšieho rastu. Zvyšovanie úrokových sadzieb v minulých rokoch výrazne navýšilo náklady na obsluhu dlhu. Rastúce výdavky na financovanie sú obzvlášť problematické, a to vzhľadom na veľké potreby refinancovania v najväčších ekonomikách.
Len nedávno si prešli Spojené štáty najdlhším vládnym „shutdownom” v histórii. Celkový dlh by mal tento rok dosiahnuť 1 bilión dolárov, pričom samotné úroky predstavujú druhý najväčší výdavok federálneho rozpočtu. V tomto roku je splatná významná časť tohoto dlhu, ktorý však bude refinancovaný za vyššie úroky. Napätie tak bude pokračovať aj v tomto roku.
Zvýšenému tlaku čelia aj európske krajiny. Francúzsko sa v roku 2026 stáva hlavným bodom obáv investorov. Jeho verejný dlh presiahol 115 % HDP a rozpočtový deficit zostáva vysoko nad povoleným 3 % limitom, a to až viac ako 5 %.
V tomto roku bude téma vládnych dlhov rezonovať spoločnosťou a v kontexte tlakov na obranu či zelenú transformáciu bude predstavovať silnú protiváhu.
Nemecko povzbudí stagnujúcu ekonomiku v Európe
Nemecká vláda v minulom roku rozviazala prísne dlhové pravidlá, čo umožňuje navýšiť vládne výdavky a investovať. Plánovaný deficit krajiny na úrovni 4 % HDP predstavuje najväčší fiškálny stimul od 70. rokov minulého storočia. Tieto peniaze poputujú najmä do zbrojenia, modernizácie infraštruktúry, ale aj na podporu zelenej transformácie. Vďaka hlbokej integrácií Nemecka do európskej ekonomiky to bude predstavovať pozitívny impulz aj pre zvyšok Európy či už priamo, napríklad vďaka subdodávkam, alebo nepriamo vďaka rastúcim domácim mzdám a zvýšenému dopytu domácností. Pre Slovensko predstavujú vývozy do Nemecka približne 20 % celkových exportov, pričom ide o nášho najväčšieho obchodného partnera.
Rast produktivity vďaka AI očakávajme postupne
Umelá inteligencia môže v roku 2026 citeľne ovplyvniť ekonomický vývoj, no jej prínos nemusí byť taký rýchly a výrazný, ako sa často očakáva. Firmy do AI intenzívne investujú, no zatiaľ ju využívajú najmä v doplnkových činnostiach, ktoré majú len obmedzený vplyv na celkovú produktivitu. Skutočný ekonomický efekt sa dostaví až vtedy, keď podniky dokážu AI systematicky zapojiť do kľúčových procesov, čo si vyžaduje čas, kvalitné dáta a pripravenú pracovnú silu. V roku 2026 tak môže AI skôr zvyšovať náklady a investície, než okamžite zrýchľovať rast ekonomiky. Rozdiely medzi krajinami a firmami, ktoré sa dokážu adaptovať rýchlejšie, sa budú ďalej prehlbovať.
Investovanie v roku 2026
Rovnako ako v minulom roku ťahal americké trhy najmä rozvoj AI a znižovanie úrokových sadzieb, očakáva sa, že tento trend bude pokračovať aj v tomto roku. Svetoví analytici sa zhodujú, že trh bude v tomto roku volatilný a očakávajú skromnejšie zhodnotenia než minulý rok. Európske akcie budú okrem AI podporovať aj fiškálne stimuly Nemecka.
V tomto roku sa postupne začne ukazovať či je valuácia technologických firiem opodstatnená. Sektor AI však stojí na krehkom základe, ktorý môže byť rozkolísaný geopolitickým napätím, ale aj nenaplnenými očakávaniami investorov ohľadne výsledkov firiem v tomto segmente.
Dôraz by mal byť kladený na diverzifikáciu viac, ako kedykoľvek predtým. Globálne aj Európske indexy si počas minulého roka pripísali vo väčšine dvojciferné výsledky, rovnako rástli aj Európske indexy, čo podčiarkuje výhody rozloženia investície do viacerých trhov. Pre bežného človeka sú na to najvhodnejším nástrojom ETF fondy, ktoré sú ideálnym nástrojom aj pre nových investorov.
Rizikom zostávajú čierne labute, ktoré môžu kedykoľvek výrazne zahýbať trhom. Odporúčame preto investovať pravidelne, rozkladať riziko do viacerých trhov a nepodliehať trhovým výkyvom, ktoré nás tento rok určite neminú.
Pre citácie: Patrik Kindl, ekonóm Finaxu
[1] https://nbs.sk/dokument/5392fc09-d9f1-4e1a-8f73-9afc6fe32751/stiahnut?force=false
Zdroj obrázku: pexels.com