Začnite písať ak chcete vyhľadať článok

AKČNÉ ŽENY MAGAZÍN SLÁVNE ŽENY

Sophie Schollová – pacifistka, ktorá sa vzoprela nacizmu aj za cenu smrti

Róbert Bosák
Zdieľať

Túžba po mieri a viera v slobodu ju stála život. Nacistický režim, ktorý chcel vymazať z histórie všetkých, ktorí sa postavili jeho propagande, však nedokázal zabiť jej odkaz. Sophie Schollová totiž zanechala svetu nadčasové posolstvo prínosné pre akúkoľvek éru.

Obeťami nacizmu sa nestávali iba ľudia v koncentračných táboroch a vojaci na bojovom poli. Nemecko sa v rokoch 1933-1945 nevyhlo ani krvavým politickým čistkám v radoch vlastných občanov. Trestu neunikli ani mladí študenti bez politických ambícií, ktorí odmietali vojnu vo všetkých jej formách. Tých nacisti považovali za hrozbu, ktorá vyžadovala rýchly koniec, čo pocítila na vlastnej koži aj Sophie Schollová.

Kto bola Sophie Schollová?

Pacifistka, aktivistka a odporkyňa vojny sa narodila v roku 1921 v nemeckom Forchtenbergu. Už v mladom veku pociťovala, že každý Nemec má právo žiť v slobodnej krajine, ktorá bude garanciou mieru a bezpečia. Politická situácia v Nemecku sa však formovala celkom opačným smerom. Nemecko rozpútalo 2. svetovú vojnu a nacisti vyčíňali v krajine na plné obrátky. To nenechalo mladú študentku Mníchovskej univerzity ľahostajnou a spolu s ďalšími odvážnymi mladíkmi vstúpila do nenásilného odboja proti vlastnej vláde.

Foto: schwarzwaelder-bote.de

S bratom viedla skupinu Biela ruža

Odbojári okolo Sophie Schollovej, ktorých spájala rovnaká idea, sa postupne sformovali do skupiny známej ako Biela ruža. Išlo o nenásilné protinacistické hnutie, ktorého cieľom bolo poukazovať na zločiny nacistického režimu a šíriť o nich osvetu v spoločnosti. Hnutie tvorili prevažne mladí študenti združení v akademickej obci spadajúcej pod Mníchovskú univerzitu. Ich počet nebol známy, nakoľko skupina pôsobila v maximálnom utajení. Známe sú ale mená vedúcich predstaviteľov, medzi ktorými nechýbala Sophie so svojím bratom Hansom.

Ciele protinacistickej skupiny Biela ruža:

– skupina vystupovala proti vojne a akémukoľvek násiliu

– jej členovia sa stavali proti porušovaniu ľudských práv

– cieľom bolo poukazovať na zločiny nacistického režimu

– skupina viedla všetky aktivity svojho odboja bez zbraní

– krédom skupiny bol nenásilný odpor s dôrazom na morálku

– nástrojom odboja boli letáky a iné tlačoviny s informáciami

Foto: t-online.de

Osudovou sa jej stala distribúcia letákov

Práve letáky sa stali čelným predstaviteľom skupiny Biela ruža osudovými. Napriek tomu, že niekoľko várok letákov s protinacistickými heslami sa im podarilo rozšíriť, distribúcia týchto tlačovín priamo na univerzite v roku 1943 skončila ich zatknutím. Súrodenci boli predvedení na niekoľkodňové vypočúvanie, po ktorom nasledovalo vznesenie obvinenia. Spolu s ďalším komplicom, ktorým bol Christoph Probst, boli postavení pred Ľudový súd, kde sa rozhodlo o ich osude.

Svoje ideály nezaprela ani pred súdom

Šance na oslobodenie súdom boli vopred takmer nulové. Proces totiž viedol nekompromisný sudca Roland Freisler, známy absolútnou lojalitou voči Adolfovi Hitlerovi a jeho diktatúre. Tlač a distribúciu letákov s protinacistickými a protivojnovými sloganmi tak okamžite označil za vlastizradu. S vynesením rozsudku neváhal obzvlášť po tom, čo Sophie hájila svoje ideály počas celého súdneho procesu. S odvahou označila vojnu za vopred prehratú a vládnuci režim za zločinecký. Výsledkom bol rozsudok v podobe trestu smrti pre všetkých 3 obžalovaných.

Foto: welt.de

K vykonaniu rozsudku prišlo krátko po skončení súdneho procesu. Sophie, Hans a Christoph boli popravení sťatím hlavy gilotínou. Stalo sa tak v roku 1943, takže odsúdení študenti sa už nestihli dožiť naplnenia predpovedí o prehratej vojne a odhalení nacistických zločinov. Hneď po páde režimu sa však stali národnými hrdinami. Sophie a jej brat Hans sa dokonca v ankete Naši najlepší z roku 2003, ktorej cieľom bolo vyzdvihnúť najväčšie osobnosti nemeckého národa, umiestnili na 4. mieste.

Slávne ženy: Amelia Earhart – pilotka, ktorej odvaha ju stála život

Zdroj: dw.com, britannicca.com, thelocal.de, wikipedia.org

Tagy

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X