Vinárka, pedagogička a marketérka v jednom, mama dvoch detí (čoskoro už troch) – to je akčná vinárova žena, ktorá popri deťoch neváha chytiť sa nožníc, oberať hrozno a pracovať vo vinohrade. Na otázky nám odpovedala sympatická Ria Zelisková.

Akú školu ste vyštudovali a čomu sa v súčasnosti venujete?

Strednú školu mám s pedagogickým zameraním a vysokú školu som si zvolila trošku iný smer – marketingovú komunikáciu. Túžila som mať širší záber v živote než len pedagogické vzdelanie. To dodnes považujem za skvelé rozhodnutie, lebo stále čerpám skúsenosti z oboch škôl.

Ako si zadeľujete svoj čas? Čo všetko máte ako vinárka na starosti?

Vždy boli pre mňa veľká priorita termíny a neznášala som nedochvíľnosť. Deti ma však naučili nebrať čas až tak vážne. Jednoducho, keď sa treba dojčiť, tak ostatní musia čakať. Taký rutinný deň sa u nás rozdeľuje medzi deti, domácnosť, vinohrady, rozvoz vína a vybavovačky za notebookom. V teplých dňoch chodievame do vinohradov všetci spolu. Kým bol Juraj veľmi malý, nosila som ho v šatke a tak pracovala, teraz už sú so staršou Ráchel veľkí parťáci, a kým my robíme, deti si nájdu zábavu s kvetmi, kamienkami, palicami. Skrátka, čo im príroda na hru ponúkne. Moja časť práce v samotnom vinohrade je hlavne viazanie révy po rezaní,  zelená práca – preplievanie a oberačky. V pivnici sa na výrobnom procese vína angažuje hlavne môj manžel, keďže tam často robí v čase, kedy už ja uspávam deti. Takže školenie vína je jeho parketa. Ja sa zúčastňujem v pivničnom prostredí hlavne na ochutnávaní vzoriek, aby som mala prehľad, ako sa vínam darí, a som hlavná «etiketovačka» fliaš. V neposlednom rade mám na starosť samotný kontakt s degustujúcimi – chystanie ochutnávok a prezentácia nášho vinárstva.

Pochádzate z vinárskej rodiny, kedy ste začali mať vzťah k vínu a kedy ste sa rozhodli pokračovať v rodinnej tradícii?

Ako dieťa vyrastajúce vo vinárskej rodine som neznášala, keď nás sem-tam ocino v sobotu ráno budil, že ideme všetci do vinohradu. Brala som to ako strašnú krivdu, lebo som chcela ešte spať. Taký zvrat nastal, keď som v 16-tich začala randiť s mojím drahým, a keďže aj on bol z vinárskej rodiny, išla som za ním ako pobláznená pubertiačka všade – aj do tých vinohradov. Veď vieme, aké je ženské srdce, keď je zaľúbené, prekonáva svoje hranice. O dva roky nato (rok 2008) si môj ešte vtedy priateľ spravil prvé etikety, a začali sme spolu absolvovať prvé ochutnávky vín. Odvtedy sme začali budovať naše vinárstvo a v roku 2011, kedy sme sa zobrali, som sa mohla konečne chváliť, že to je naše rodinné vinárstvo.

Kde sa vaše vinárstvo nachádza a akú rozlohu majú vaše vinice?

Naše vinárstvo sa nachádza vo Svätom Jure. Obrábame približne hektár vinohradov. V čase zberu si dokupujeme ešte nejaké hrozno navyše od iných svätojurských vinohradníkov, aby sme si navýšili objem vína. Avšak stále dbáme na to, aby sme ostávali výlučne na jurskom hrozne.

Vaše povolanie je dosť náročné aj v tom, že sa vášmu hroznu darí aj podľa počasia, ktoré sa nedá ovplyvniť. Mali ste aj nejakú nepríjemnú udalosť, že ste napr. prišli o úrodu?

Každý ročník je úplne iný a jedinečný. Všetko toto ovplyvňujú dažde, mrazy, slnečné dni. Posledné roky, kedy nebýva tuhá zima, sa začali vyskytovať na jar húsenice. Vyliezajú na nové mladé výhonky po západe slnka a požierajú ich. Ak by ste išli v tom čase okolo desiatej večer cez vinohrady, nájdete tam mnohých vinárov v tme s baterkami na čele, ako ručne zbierajú zo svojich rév húsenice. Ďalšie škody nastávajú, ak v apríli začne mrznúť a mladé výhonky sa doslova spália. Niekedy takto odíde až 70-80% úrody. Okrem podnebných vplyvov, sa musíme chrániť aj pred divou zverou. Srnky, daniele aj diviaci si radi pochutnávajú či už na mladých výhonkoch alebo na sladkom hrozne. Takisto obrovské húfy škorcov sú pre vinárov veľkí strašiaci. Škorce si sadnú na vinohrad a behom chvíľky dokážu požrať takmer celú úrodu. V neposlednom rade vie byť škodcom sám človek. Žiaľ, priamo nám sa stalo, že nám ukradli úrodu deň pred našou plánovanou oberačkou.

Aké víno by ste nám odporučili?

Tento ročník sme sa s mojím vinárom asi prvýkrát zhodli a obaja odporúčame rovnaké víno – Cuvée Sémillon&Sauvignon – polosuché a ľahké vínko. Sú to dve francúzske odrody, ktoré nám spolu rastú v jednom vinohrade. Práve tento vinohrad nám pred troma rokmi vykradli, preto máme k nemu asi najväčšiu citovú väzbu. Vo fľašiach však ešte stále nie je Rizling rýnsky, takže ktovie, možno budeme mať o pár mesiacov nového favorita.

Ak sa chcete dozvedieť viac o inšpiratívnych ženách, ktoré milujú prírodu, môžete si pozrieť a prečítať aj tento rozhovor.

Aké víno máte vy najradšej?

Najradšej si pripijem s bielym polosuchým vínkom so sviežou vôňou, nie príliš kvetnatou. Na nejakú špeciálnu odrodu si nepotrpím, lebo môžete mať pred sebou 10 rizlingov od 10 vinárov, aj tak každý chutí úplne inak. Rada víno ovoniavam a hľadám, čo mi vôňa evokuje. Je to pre mňa ako kvíz a veľká vášeň. No keďže som za posledných 6 rokov buď stále tehotná alebo intenzívne dojčiaca žena, pitiu vína veľmi teraz neholdujem. Ostávam pri ochutnávaní a hodnotení daného vína.

Aký bol váš posledný ročník?

Ročník 2017 sme s manželom ohodnotili ako náš najlepší. Vínka majú krásne vyvážené vône, ktoré sa prepájajú s ľahkosťou samotnej chuti. Kiežby bol takýto ročník každý, ale to je vždy v Božích rukách. Starať sa o vinice a dorábať víno je vždy veľký risk, lebo nikdy nevieme, čo bude na ďalší rok.

Usporadúvate aj nejaké akcie – napr. ochutnávku vín?

Pravidelne sa vo Svätom Jure konajú Dni otvorených pivníc, ktorých sa aktívne zúčastňujeme, alebo aj iné mestské slávnosti, kde sa snažíme nechýbať – Vínne uličky, Vianočné trhy, Svätojánske večery, Dni vo vinohradoch či Otvorené viechy. No taktiež robíme aj privat ochutnávky pre firmy. Minulý rok sme dokonca nalievali v rámci Viva musica festivalu v SND.

Aký je váš doteraz najväčší úspech?

Nedá sa konkretizovať jeden náš úspech. Všeobecne som veľmi vďačný človek a vážim si každú príležitosť a každú jednu pochvalu na adresu nášho vína. Za obrovský úspech považujem, keď príde november a my máme všetko hrozno v pivnici a voní to všade po burčiaku. Úspech tiež je, keď sa k vám ľudia vracajú kupovať víno, lebo im chutilo.

Aké máte ďalšie plány do budúcnosti? Čo je váš najväčší sen?

Náš najväčší sen je, aby vinohrady vo Svätom Jure ostali vinohradmi a nerobili sa z nich stavebné pozemky. Preto si každým rokom berieme do prenájmu ďalšie spustnuté vinohrady, ktorých je v Jure neúrekom a pretvárame ich na znovu rodiace vinice v chotári.

Ako zvyknete oddychovať?

Čoskoro budem trojnásobnou maminou, ešte k tomu pracujúcou, takže zatiaľ neviem oddychovať. Stále mám zapnutú vrtuľu a musím v hlave niečo spriadať a prezisťovať. To patrí k mojej povahe. Ale chodím spievať do zboru a najzaslúženejší oddych je pre mňa more. Milujeme Sardíniu a Sicíliu. Tento rok nám to kvôli bábätku nevyjde, takže si spravíme oddych v obľúbenej Terchovej alebo Zuberci.

Skúste nám dať tri rady, pre ženy, ktoré by sa chceli vydať na cestu za vlastným snom.

1. Dať do projektu svoje JA.
   Tá cesta, ktorou sa chce žena vydať, musí vychádzať z jej osobnosti. Častokrát sa stretávam s otázkami od žien „Poraďte mi, ako si môžem privyrobiť, čo by som si mala rozbehnúť?“ Toto musí mať žena zadefinované sama v sebe. Nikto mi nedá moje know how, lebo to nebude skrátka úprimné a projektu sa nebude podľa mňa dariť. Žena musí robiť to, čo ju baví a skutočne napĺňa radosťou.
2. Sebarealizovať sa
   Bez podpory môjho manžela by som bola už dávno frustrovanou matkou, ktorá nezvláda deti, domácnosť, a ani seba. Po vzájomnej dohode som si vytýčila čas iba pre seba. Manžel mi doprial sebarealizáciu. Toto podľa mňa potrebuje každá žena – ak nie je splnená potreba sebarealizácie, žena vädne podobne ako kvet. Keď mám ten svoj čas, môžem premýšľať, čo naše vinárstvo potrebuje, aké projekty chcem pre nás získať a podobne. Robím si vlastné nápady a vízie.
3. „Dobrý obal, dobré vnútro“
   Aj na našich fľašiach platí jednoduché pravidlo– obal predáva, ale obsah nesmie byť pozadu, lebo nás hneď zákazníci prekuknú. Všeobecne to platí na všetko, čo ľuďom predkladáme na oči. Či už sú to fotky, produkty, svoju tvár, musí to vyzerať prirodzene a pekne. Lenže toto platí aj o našom vnútri… Umelé veci dnes už nemajú šancu. Prečo sa vraciame k tradíciám, folklóru, prirodzenosti? Ľudia sú už presýtení trhom. Preto si mnohé ženy vyrábajú vlastnú kozmetiku, pečú si kváskové chlebíky, na balkóne pestujú paradajky. Odzrkadľuje to naše vnútro a to chcú ľudia teraz vidieť a cítiť z vás. Ľudia potrebujú emóciu, nielen povrch.

Kde sa s vami vieme stretnúť? Kde môžeme vaše vína ochutnať alebo kúpiť?

Ľudia sa vedia s nami stretnúť na každej svätojurskej akcii, alebo si môžu cez náš eshop priamo objednať súkromnú ochutnávku. V čase oberačiek vždy robíme nábor na oberačov – či už partie kamošov, alebo nejaká rodinka, každá ruka je nápomocná pri zbere, a my sa s ľuďmi stretávame veľmi radi. Naše vína sa dajú kúpiť priamo cez obchod na facebooku. Taktiež v eshope, ktorý sme vytvorili ako priestor na predaj nielen našich vín, ale aj ďalších svätojurských vinárov. Do Bratislavy vezieme víno pravidelne každý týždeň, inde na Slovensko posielame kuriérom.