Bolesť. Hranice. Sebahodnota. Láska. Život. Krása. Materstvo. Duša. Životný príbeh ženy, kde sa nájdete aj vy. Nádherná a autentická kniha Prostor pro duši od Vlastiny Svátkovej. Čitateľka Kristína sa podelila o svoje dojmy a napísala nám recenziu na túto knihu:
Dovoľte mi podeliť sa s pohľadom na túto knihu, ktorú som doslova „zhltla” za pár hodín, ale pravidelne sa k nej vraciam. Nečakajte návod na šťastný život, nie je to duchovná ani ezoterická literatúra, ani román. Nazvala by som to životnou spoveďou a získanou múdrosťou Vlastiny, ktorú sa snažila vložiť do slov.
„Protože to, čo nás definuje, je životní moudrost, která se naštěstí nedá nikde koupit ani ukrást.”
Knihu prečítate rýchlo, no myšlienky a pocity z nej vás budú sprevádzať. Niektoré aj celý život. Vlastina sa nehrá na dokonalú, nevykresľuje zo svojho života žiarivé top momenty. Práve naopak. Vlastina píše o svojich pádoch, sklamaniach, zraneniach z detstva. Ak sa úprimne nad sebou zamyslíme, každý si nesieme nejaký ten batôžtek z detstva. Čo však s ním urobíme, je už v našej réžii. Ako i náš život. Vlastina nezhadzuje svoje problémy na rodičov, partnerov alebo okolie. Analyzuje sama seba, prečo robila tak ako robila.
„Lidé, kteří nedostali v životě nic zadarmo a své peníze si museli tvrdě vydělat, to nepotřebují nikomu ukazovat.
Lidé, kteří v životě opravdu něco dokázali, byli a jsou pokorní, štědří a pomáhají těm okolo.
Lidé, kteří majú opravdový talent, o sobě často pochybují.
Lidé, kteří jsou na vrcholu, několikrát padli na dno, ale pokaždé z něj dokázali vstát a začít znovu.”
Úprimnosť až na doraz
Ja osobne si veľmi cením úprimnosť, dokonca aj takú, ktorá bolí. Vlastina si v knihe nekladie servítku pred ústa. Sama neviem, či by som dokázala až tak veľmi otvoriť svoje srdce a “sypať si popol na hlavu.” Avšak z môjho pohľadu to je práve to, čo robí knihu výnimočnou. O úspechoch, víťazstvách, pozitívnych veciach sa píše ľahko. Ale o ceste k nim, o pádoch, rozbitých kolenách, ktoré nás k nim sprevádzajú…to už málokto povie. Ešte k tomu nahlas.
Prečítajte si aj rozhovor s Vlastinou Svátkovou: Svet sa mení a my sa musíme zmeniť s ním
Čo nás definuje a čomu učí Vlastina synov?
Vlastina je mamou troch synov. V knihe nádherne popisuje, čo ju každý naučil. V čom sa zmenila. Prerodila na novú mamu, na novú Vlastinu. Dcéru nemá. Veľmi sa mi páči, ako možno pre niektorých príliš sebakriticky popisuje:
„Nemám dceru, protože by bylo hrozně těžké jí v dnešní době vysvětlit, že nás nedefinuje značka auta, kterým jezdíme, ani počet bytů, které vlastníme.
Nedefinuje nás to, s kým se známe, abychom po jeho zádech mohli šplhat nahoru.
Nemám dceru, protože by zcela určitě dělala stejné chyby jako já, a na to se nechci koukat. Stačí mi koukat na mé syny, jak drhnou doma záchody, aby pochopili, že nikto jiný to za ně neudělá. A pokud ano, tak by mu měli být vděční.”
Vlastina je človek ako ktokoľvek z nás
Z môjho osobného pozorovania vnímam, že ľudia, ktorí to nemali ideálne, sú citlivejší, vnímavejší, empatickejší. Tak ako to mala Vlastina. Trápia sa viac. Prežívajú veci inak. Nie plytko, povrchne. Vedia, čo chcú, aj keď to nevedia pomenovať. A presne vedia, čo nechcú. A majú svoje hranice. Nie vždy sa im ich podarí nastaviť na začiatku. Či pri voľbe partnera, či pri práci, či prílišnom workoholizme.
Vlastina je ambasádorkou podujatia Pre zdravie ženy. Prídete aj vy do Košíc?
Dokázať si, že stojím za to. Vlastina v knihe krásne ukazuje svoju cestu. Nebojí sa odhaliť svoje zraniteľné, bolestivé miesta. A to je to, čo ju robí silnou. A knihu výnimočnou. Je ľahké sa pýšiť úspechmi, alebo umelo vybranými zábermi z nášho života, aby sme pôsobili dokonalo. Ukázať však slzy, bolesť, neúspech, padania a vstávania je o to vzácnejšie. Avšak práve osobný príklad motivuje, priťahuje.
Prečo odporúčam prečítanie
Pri čítaní knihy som si viackrát uvedomila, veď takto to prežívam aj ja. Tiež ma toto trápi. Neviem spávať. Vnímam to tak isto. Veď ja som vlastne normálna! Áno, som citlivejšia, vnímavejšia. Ale to nie je handicap, to je dar. Dar pre rodinu, pre moje okolie. Aj preto túto knihu odporúčam všetkým citlivým, empatickým dušiam, ktoré sa často trápia a príliš niekedy analyzujú. Po prečítaní sa už nebudú cítiť so svojim problémom sami a uvidia, ako sa dá zo všetkého vyťažiť to dobré.
„Mnoho z vás mi píše, že jsem úžasný a skvělý člověk. Mnoho z vás mi píše, že mě obdivujete. Že byste chtěly být jako já. Musím vás všechny zklamat. Jsem naprosto příšerný člověk. Dělám chyby. Minimálně jednu denně. Buď mi dojde trpělivost s dětmi, nebo jsem naštvaná na sebe, nebo na někoho v okolí. Jsem každý den na začátku cesty, stejně tak jako vy. Chvíli úžasná a skvělá, chvíli naprosto příšerná. Jeden den plná trpělivosti, druhý den frustrovaná z každé blbosti. Chvíli veselá a šťastná, chvíli v depresi a smutku. Přijímajíci těžké věci, stejně tak jako propadajíci panice z maličkostí. Obětavá a někdy zase sobecká. Sebestředná, stejně tak jako dávaj´íci prostor všem, kto jsou jiní než já. Umím byt zlá, umím být i čistou láskou, která nesoudí, neočekává, jenom je. Ať se děje cokoliv. A je to těžké. Být vědomě tady a teď. Dýchat a nechat být. Nenechat sa strhnout.”
Zaujala vás kniha Prostor pro duši? Napíšte nám do komentára.
Zdroj foto: archív Kristína Majerová
