Herec seriálu Dunaj a Mama na prenájom, Tomáš Sitkey: Keď beží kamera, robím to, prečo som sa narodil. To, čo viem najlepšie

Tamara Mrázová

10. augusta 2024

Herec seriálu Dunaj a Mama na prenájom, Tomáš Sitkey: Keď beží kamera, robím to, prečo som sa narodil. To, čo viem najlepšie

Jeho vysnívanou prácou bolo herectvo, a tento sen sa prevtelil do reality. Herec Tomáš Sitkey, ktorého poznáme z obrazoviek slovenských seriálov, svoju prácu skutočne miluje celým srdcom. Aktuálne sme ho mnohí spoznali vďaka seriálom Dunaj a Mama na prenájom, no sú to len jedny z mnohých projektov, ktorých sa Tomáš zúčastňuje.

Okrem herectva začal Tomáš v mladom veku podnikať vo finančných službách a aktuálne je slávny aj na sociálnych sieťach. Stal sa z neho influencer. Pri svojich videách sa sústredí na kvalitu namiesto kvantity, snaží sa byť originálny. Jeho obsahom chce docieliť, aby v ľuďoch vyvolal emócie. Väčšinou je to radosť a smiech, keďže jeho tvorba na sociálnych sieťach je humorne ladená.

Tomáš, ako si sa dostal k herectvu?

Prvá myšlienka ,,mohol by som byť herec” prišla, keď ma oslovila výborná herečka Peťka Vajdová s tým, že keby som chcel, môže mi pomôcť pripraviť sa na prijímačky na VŠMU. Jej brat bol mojím spolužiakom na gympli a videla ma hrať na našej stužkovej, kde som vystupoval vo viacerých scénkach. Usúdila, že mám talent. Na VŠMU som sa ale nedostal a sklamaný som si fatálne vsugeroval do hlavy, že nemám žiadny potenciál.

Po neúspechu som za herectvom na 10 rokov zavrel dvere. Chuť realizovať sa v ňom však rástla.

Dostal som vnútornú potrebu hrať, preto som postupne začal s humornými videami, ktoré som natočil na Instagram a TikTok, aby som aspoň nejako redukoval tlak a mal nejakú hereckú sebarealizáciu. Táto tvorba sa nečakane rýchlo uchytila. Aj keď som netvoril veľa videí, mali solídne počty vzhliadnutí, veľmi pozitívnu spätnú väzbu a začala mi rásť základňa fanúšikov. Čím viac to rástlo, tým viac som začínal veriť vo svoj herecký potenciál.

Keď už ma začali oslovovať a podporovať herci, nech sa herectvu začnem venovať profesionálne, tak netrvalo dlho a povedal som si, že do toho musím jednoducho ísť. Aj napriek obrovským pochybnostiam a niekedy až paralyzujúcemu strachu, som si po tých 10 rokoch opäť otvoril dvere do herectva. Išiel som na casting do databázy hercov jednej televízie a potom to už prebiehalo rýchlo.

Ktorý aspekt tvojej práce nemáš rád?

Nemám rád, keď sa nekomunikujú dôležité informácie a nehovoria sa veci na rovinu. Je to neférový prístup a herci takéto nepríjemnosti občas zažívajú. V influencerskom svete zase nemám rád, keď musím kalkulovať najmä s rýchlosťou a dĺžkou videí, aby mali sledovanosť. Niekedy to ide na úkor kvality a kreatívneho rozmeru.

Som hrdý na to, že som dokázal prekonať svoj strach a robím to, o čom som vždy sníval.

Baví ťa tvoriť obsah na sociálne siete?

Aj keď zatiaľ nie som v tvorbe na sociálnych sieťach až tak aktívny, veľmi ma to baví. Som dosť kreatívna hlava a je super mať tú tvorbu vo vlastných rukách, aj keď sa už stalo že mi kvôli dnešnej citlivej dobe a niekedy nezmyselnej politike sociálnych sietí, zablokovali niektoré videá. Je to do nejakej miery obmedzujúce, ale čo už, musím čo najlepšie hrať s kartami ktoré mám. Každopádne, keďže milujem humor a vyzerá to tak, že ma aj veľa ľudí považuje za vtipného, tak je to pre mňa ďalší spôsob ako sa realizovať v herectve, rozosmievať ľudí a odovzdávať im dobrú energiu.

Ktorú sociálnu sieť máš najradšej?

Najradšej mám Instagram, ale konzumovať obsah sa snažím čo najmenej a iba vybraný obsah konkrétnych profilov. Ten vplyv sociálnych sietí na mladých ľudí ktorí sú na nich nalepení stále, má veľa negatívnych dopadov na ich životy.

Sú neohrabaní v osobnom kontakte, majú skreslený pohľad na realitu, neustálym konzumovaním toho obrovského obsahu si tak stimulujú dopamínové receptory v mozgu, že im ,,degenerujú” a už sa nevedia prirodzene tešiť z bežnejších vecí a potom majú úzkosti. Čiže chcem tým povedať – všetko s mierou! Ale mňa sledujte samozrejme! (Smiech)

Tomáš, kto sú tvoje najväčšie vzory a inšpirácie?

Inšpiráciu čerpám z veľa ľudí. Rodina, priatelia, známe aj neznáme osobnosti. A keď nad tým tak rozmýšľam, zdroj mojej inšpirácie často nie sú ľudia. No a čo sa týka vzorov, asi nemám nejakú konkrétnu modlu. Nechcem žiť svoj život podľa vzoru niekoho iného. Ale ak by som mal vypichnúť konkrétnych ľudí, ktorých obdivujem a v niektorých vlastnostiach a schopnostiach by som im chcel byť podobný, tak vo všeobecnosti je to môj otec a v hereckom svete Lasica a Satinský a Jim Carrey.

Začal si podnikať v 18-tich rokoch. Čo by si odporučil mladým ľuďom, ktorí chcú tiež začať podnikať?

Že keď to tak cítia, tak nech idú do toho aj napriek strachu. Strach a pochybnosti nie sú niečo, čo sa dá vypnúť nejakým gombíkom. Ale buď človek naberie odvahu a pôjde do toho aj so strachom alebo to neskúsi vôbec. No a pocit z nevedomosti ako to mohlo dopadnúť, keby to skúsil, je ešte horší ako ten pocit strachu. Asi v ničom to nefunguje tak, že sa človek najprv musí prestať báť a až potom to vyskúša.

Ale veľa mladých ľudí má dnes vo všeobecnosti úzkosti z toho, že nevedia čomu sa chcú v živote venovať. Keďže sú nonstop nalepení na Instagrame, tak sa väčšinou minimálne na podvedomej úrovni porovnávajú so všetkými tými ľuďmi, čo žijú svoj sen, sú úspešní, bohatí, vysmiati, vyrovnaní a preúžasní. Pritom je to iba obrovská fikcia a od reality to má veľmi ďaleko. Každý človek má nejaké pochybnosti, trápenia a problémy. A väčšinou práve tí, ktorí majú tie dokonalé životy na Instagrame.

Preto chcem zdôrazniť, že je úplne v poriadku a normálne, keď človek nevie, čo chce v živote robiť. Treba to prijať ako prirodzenú vec, v žiadnom prípade si to nevyčítať, neporovnávať sa, snažiť sa počúvať svoje vnútro/dušu/pocity/intuíciu, nazvime si to ako chceme a skúšať čo cítime, že toto by mohlo byť ,,ono“.