Niekto má rád len komédie. Iný zas detektívky. Akčné trháky sú tiež zaujímavé a majú svojich priaznivcov. A potom sú tu napríklad filmy, ktoré sa dotknú niečoho veľmi ľudského.
Presne taký film má názov Tri misky a vznikol pod taktovkou režisérky Isabel Coixet.
Prvý pohľad nie je posledný
Na prvý pohľad ide o príbeh ženy, ktorá prežíva rozchod. Marta a Antonio sa po zdanlivo obyčajnej hádke rozídu. Ona prestáva jesť a spočiatku si myslí, že je to len dôsledok zlomeného srdca. Čoskoro však zistí, že dôvod je oveľa vážnejší. Diagnóza, ktorá príde nečakane, obráti jej život naruby a prinúti ju pozrieť sa na všetko, čo dovtedy považovala za samozrejmé.
Mohlo by sa tak zdať, že ide o ďalší film o nevyliečiteľnej chorobe. Lenže Tri misky rozprávajú predovšetkým o živote.
Keď si uvedomíme, že čas nie je nekonečný
Isabel Coixet patrí medzi režisérky, ktoré nikdy nepotrebovali veľké efekty ani silené emócie. Jej filmy sú komorné a nesmierne citlivé. Namiesto veľkých slov dávajú priestor pohľadom, tichu a chvíľam, ktoré poznáme aj z vlastných životov.
Aj v Troch miskách sa vyhýba melodráme. Choroba tu nie je využitá ako prostriedok na citové vydieranie diváka. Je skôr impulzom zastaviť sa a položiť si otázku, ktorú si väčšina z nás odkladá na „niekedy”: Čo vlastne znamená naozaj žiť?
Film nenápadne pripomína, ako často posúvame šťastie na vhodnejší čas. Na obdobie, keď bude menej práce, povinností či starostí. Lenže život málokedy počká.
Príbeh, ktorý vznikol z reálnej skúsenosti
Film vznikol podľa autobiografickej knihy talianskej spisovateľky Michely Murgie, ktorá sama čelila vážnemu onkologickému ochoreniu. O to autentickejšie pôsobí spôsob, akým rozpráva o strachu, nádeji aj obyčajných dňoch, ktoré zrazu dostanú úplne inú príchuť a hodnotu.
Toto rozhodne nie je príbeh o prehratom boji, ale o tom, že aj keď človek nedokáže ovplyvniť všetko, stále môže rozhodnúť o tom, ako bude prežívať čas, ktorý mu zostáva.
Prečo práve tri misky?
Názov filmu môže pôsobiť zvláštne. Nie je však náhodný. Jedlo je totiž jedným z hlavných motívov celého príbehu. Antonio je šéfkuchár a Marta postupne stráca chuť do jedla. Práve tri misky sa stávajú symbolom toho, čo ešte dokáže prijať – nielen fyzicky, ale aj emocionálne.
Obyčajný predmet tak získa hlbší význam. Pripomína, že život sa často skladá z drobností, ktoré si začneme vážiť až vo chvíli, keď ich môžeme stratiť.
Film, ktorý sa nikam neponáhľa
V čase, keď sme zvyknutí na rýchly dej a neustále podnety, pôsobia Tri misky takmer terapeuticky. Nesnažia sa šokovať, ani vyvolať slzy za každú cenu. Namiesto toho ponúkajú priestor spomaliť. Všímať si pokoj, rozhovory, malé gestá a ľudí, ktorých máme vedľa seba.
Pre koho je tento film?
Pre každého, kto má rád inteligentné komorné drámy. Aj pre ženy a mužov, ktorí vedia, že najdôležitejšie príbehy sa väčšinou odohrávajú v úplnom tichu. Ale aj pre partnerov, ktorí si uvedomujú, že láska nemusí byť plná veľkých vyznaní.
A možno je tento film tak trochu pre každého z nás. Pre tých, ktorí dokážu pochopiť, že život nie je samozrejmosť.