
20. storočie patrilo k najplodnejším obdobiam v dejinách umenia. Už v prvých dekádach sa objavilo niekoľko nových smerov, ktoré boli odpoveďou na dynamické predvojnové a medzivojnové dianie. Ich predstavitelia nám zanechali inšpiratívne diela, ktoré pomohli formovať vývoj v oblasti literatúry, architektúry aj výtvarníctva.
Moderna
Úvod 20. storočia v umení sa niesol v znamení moderny. Hnutie, ktoré sa začalo formovať na konci 19. storočia, spájalo niekoľko smerov s presahom do viacerých oblastí umenia. Cieľom moderny bolo prísť s novými nekonvenčnými prvkami, ktoré boli protipólom dovtedajšej akademickej tvorby, čím otvárala dvere mnohým umelcom snažiacim sa o originalitu, nespútanosť a prekročenie stereotypov.
Impresionizmus – Umelecký smer vyzdvihujúci dojmy a pocity na úkor realistického opisu sa najprv presadil vo výtvarníctve. Na obrazy impresionistických maliarov nadviazali spisovatelia, ktorí sa sústredili na subjektívne vnímanie postáv a na opisy ich duševného rozpoloženia. Medzi vrcholných predstaviteľov literárneho impresionizmu patria francúzski autori Octave Mirbeau a Marcel Proust.
Symbolizmus – Tvorba Marcela Prousta dokazuje, že impresionizmus sa často prelínal so symbolizmom. Aj tento smer prial poetickej tvorbe, v ktorej sa dajú lepšie vyjadriť nálady postáv. Symboly slúžili ako prvok, ktorý čitateľovi naznačuje posolstvo diela. Symbolizmus čerpá z romantizmu a ešte citlivejšou formou opisuje stavy a situácie, ktoré ťažko vysvetliť racionálne. K jeho predstaviteľom patria aj Stéphane Mallarmé či Paul Verlaine, ktorý sa do povedomia zapísal aj ako dekadentný básnik.
Dekadencia – Dekadentní umelci využívali prvky symbolizmu za účelom vyjadrenia nálad a pocitov, ktoré vyvolávali témy ako depresia, pesimizmus či smrť. Symboly im pomáhali aj pri maľovaní alebo opisovaní okultných a perverzných scenérií. Nie všetci umelci boli depresívni pesimisti. Dekadencia sa neskôr začala vnímať ako hnutie zahŕňajúce viacero smerov, ktorých predstavitelia tvorili disharmonickú literatúru. Vrcholné dekadentné diela napísali francúzski autori Jean Lorrain a Joris-Karl Huysmans.Foto: www.pixabay.com – DariuszSankowski
Avantgarda
Moderna sa v priebehu 2. dekády 20. storočia vytrácala z vrcholu umeleckého sveta. Umenie začala ovládať avantgarda. Nové umelecké hnutie združovalo viacero štýlov, ktoré reagovali na búrlivé obdobie pred a po 1. svetovej vojne. Spisovatelia sa viac zapájali do spoločenského a politického diania. V dielach vyjadrovali vzdor a rebéliu, ktorá sa prejavila aj revolučnými technikami písania. Vznik nekonvenčných techník sprevádzal avantgardu aj vo výtvarníctve.
Futurizmus – Jeden z prvých avantgardných smerov oslavoval inováciu a technický pokrok. Filippo Marinetti, Vladimir Majakovskij a iní futuristi odmietali literárne normy a pravidlá. V rebelskom duchu tvorili aj maliari Umberto Boccioni či Gino Severeni, ktorí čerpali geometrické námety a inovatívne rozloženie foriem z kubizmu.
Kubizmus – Ďalší z avantgardných smerov preslávil Pablo Picasso. Jeho obrazy tvorili povestné geometrické tvary a mozaiky, ktoré ponúkali viacrozmerný pohľad na realitu. Picassova popularita pomohla expanzii tohto smeru aj v literatúre, kde sa často prelínal s futurizmom.
Expresionizmus – Umelecký smer zameraný na vyjadrenie subjektívnych dojmov sa dostal na vrchol v 2. dekáde 20. storočia. Obľúbený bol najmä v Nemecku. Nemeckým maliarom a básnikom umožnil vyjadriť svoje pocity rozhorčenia z vojny a politiky. Ernst Toller a Georg Kaiser doň vniesli aj dramatické žánre, ktoré sa dovtedy vo svete avantgardy objavovali skôr sporadicky. Otvorenosť a možnosť tvoriť bez pravidiel oslovila aj nemeckých architektov. Najmä neskorší dynamický expresionizmus priniesol do návrhov budov geometrické tvary a nezvyčajné kombinácie skla, betónu a kovov.Foto: www.pixabay.com – wjlaser48
Funkcionalizmus
20. roky 20. storočia sprevádzal vzostup funkcionalizmu. Masová výstavba rezidenčných a obchodných budov v mestách viedla k jednoduchším návrhom s praktickým dizajnom, ktorý zapadal do mestskej zástavby. Otcom funkcionalizmu, ktorého hlavným princípom je funkčné využitie dizajnu, bol Le Corbusier. Funkcionalistickí architekti vsádzali na minimalizmus a odstránenie všetkých stavebných a dekoračných prvkov bez praktického využitia.Foto: www.pixabay.com – WikimediaImages
Brutalizmus
Pevnosť, odolnosť, robustný dizajn. Brutalizmus vsadil na mohutné stavby z pohľadového betónu, ktorý vyzdvihoval ich veľkosť a hmotnosť. Architektonický smer typický veľkými betónovými plochami doplnenými sériou okien si našiel uplatnenie najmä v 50.-70. rokoch, kedy vo viacerých štátoch sveta prebiehal betónový stavebný boom zameraný na praktický a surový dizajn reflektujúci atmosféru vtedajších veľkomiest.Foto: www.pixabay.com – Hannovermakler
Umenie 20. storočia formovali aj smery, ktoré sa v pozmenenej forme vrátili na scénu z predošlých období. Známe sú návrhy novoklasicistických a empirických stavieb, ktoré nám v storočí plnom nekonvenčných štýlov pripomínali charakter staršieho umenia. Po 2. svetovej vojne sa v celom východnom bloku rozvíjal socialistický realizmus zobrazujúci socialistické idey. V tom západnom sa umenie ešte viac otvorilo a umelci začali tvoriť v rôznych štýloch, čo viedlo k vzostupu synkretizmu, resp. k prekrývaniu rôznych umeleckých smerov. V 50.-60. rokoch zaznamenali značný boom aj bítnici, ktorých básne odmietali konzumný spôsob života.
Foto na titulke: www.pixabay.com – Art_Dreams