Keď sa Nina, Teo a Tereza prvýkrát stretli, nikto z nich netušil, kam ich vzťah povedie. Nina a Teo boli spolu už niekoľko rokov a hoci bol ich vzťah pevný, obaja cítili, že v srdciach je priestor pre viac. Keď spoznali Terezu okamžite medzi nimi vzniklo hlboké spojenie – nie iba ako priateľstvo, ale niečo intenzívnejšie…
Na začiatku sa obávali, či ich city zvládnu všetky výzvy, ktoré polyamorický vzťah prináša. Bolo potrebnej veľa úprimnosti, komunikácie a otvorenosti, aby sa naučili navigovať vo svete lásky, ktorý presahoval tradičné predstavy. Časom pochopili, že vzťahy nemusia byť ohraničené očakávaniami spoločnosti – môžu byť presne také, aké si ich vytvoria sami.
Polyamoria
Polyamoria je téma, ktorá si v posledných rokoch získava čoraz viac pozornosti. Pre mnohých je však stále zahalená nepochopením a predsudkami. Často sa zamieňa s neverou, promiskuitou alebo dokonca polygamiou. Polyamorické vzťahy sú však založené na etickej nemonogamii, kde jednotlivci majú romantické alebo sexuálne vzťahy s viacerými partnermi so vzájomným vedomím a súhlasom. Na rozdiel od tradičnej monogamie, kde sa očakáva vzťah výnimočne medzi dvoma ľuďmi, polyamoria kladie dôraz na otvorenosť, komunikáciu a dohodu medzi všetkými zúčastnenými stranami. Polyamoria a monogamia sú dva odlišné, ale rovnocenné formy vzťahov. Zatiaľ čo monogamia ponúka emocionálnu a vzťahovú jedinečnosť, polyamoria poskytuje väčšiu flexibilitu a diverzitu vo vzťahoch.
„Monogamia je podľa viacerých odborníkov len nástrojom na reguláciu nášho sexuálneho života a jej cieľom je prinášať do nášho života usporiadanosť. Podľa iných odborníkov je romantickým ideálom. Kto by predsa nechcel, nesníval a netúžil po dokonalom partnerovi, pri ktorom strávime celý život? Realita je ale inde. Nemyslím si, že existuje dokonalý partner, pretože podľa môjho názoru neexistuje dokonalý človek. Samotná láska v živote človeka má mnoho fáz a obdobie zamilovanosti po určitej dobe pominie,“ hovorí výskumník ľudskej sexuality Štefan Petrík.
Prečítajte si: Výskumník ľudskej sexuality Štefan Petrík: Sexuálna spokojnosť má v manželstve klesajúcu tendenciu
Typy polyamorických vzťahov
Hierarchická polyamoria – partneri majú „primárny” vzťah, napríklad manželstvo alebo dlhodobé partnerstvo a zároveň majú ďalších „sekundárnych“ partnerov. Primárni partneri si môžu stanoviť pravidlá pre ostatné vzťahy, napríklad „žiadne city k sekundárnym partnerom“ alebo „žiadne prespávanie mimo domova“. Tento model je populárny medzi ľuďmi, ktorí už majú stabilný vzťah, ale chcú zažívať nové romantické alebo sexuálne prepojenia.
Nehierarchická polyamoria – všetky vzťahy majú rovnocenné postavenie, neexistuje primárny alebo sekundárny partner. Každý partner má slobodu rozhodovať o tom, ako prežíva vzťahy. Tento model je náročnejší na komunikáciu a emocionálnu stabilitu, pretože vyžaduje veľkú mieru rešpektu a flexibility.
Polyfidelita – uzavretá skupina partnerov, ktorí majú vzťahy len medzi sebou. Takéto vzťahy sú podobné tradičným monogamným vzťahom, len s viacerými partnermi.
Solo-polyamoria – jedinec nemá hlavného partnera, ale viaceré nezávislé vzťahy. Osoba je polyamorná, ale nefunguje v žiadnej tradičnej vzťahovej štruktúre. Často ide o ľudí, ktorí majú viacero nezávislých vzťahov, ale nechcú spoločné bývanie alebo spoločnú domácnosť s niekým konkrétnym. Solo-poly ľudia uprednostňujú svoju osobnú slobodu a individualitu.
Mýty o polyamorii
- Polyamoria je len ospravedlnenie nevery – nevera je porušenie dohody, zatiaľ čo polyamoria je postavená na otvorenej komunikácii a súhlase
- Polyamorní ľudia nepoznajú žiarlivosť – naopak, žiarlivosť existuje, ale je riešená vedomou prácou na vzťahoch
- Polyamoria je neudržateľná – veľa polyamorických vzťahov je stabilných a funguje rovnako dobre ako monogamné
Etika a rešpekt – dôraz sa kladie na čestnosť, dôveru a férovosť voči všetkým partnerom
„Žijem s manželom a dvomi deťmi v jednej domácnosti,“ začína svoje rozprávanie Laura. „A mám aj druhého muža. Trávime veľa času spolu, aj sexuálne. Vyhovuje nám to. Môj manžel má priateľku a môj druhý muž manželku. Stratili ste sa v tom? My naopak. Klape nám to ako švajčiarske hodinky. Ale poviem vám, ako to vnímam ja.“
Laura žije na Islande a schéma jej polyamorického vzťahu tam nie je ničím výnimočným. „Manžel mi po sexuálnej stránke veľmi nevyhovuje, ale je najlepší otec pre naše deti. Dokážeme sa dobre porozprávať, vyhovuje mi po intelektuálnej stránke, ale veľmi zručný nie je. Môj druhý muž ma vie sexuálne uspokojiť. Dokonale. A vymaľuje mi celý byt, vyrobí komodu, ide so mnou na skialp.“
Pre Lauru je jej vzťah prirodzeným vyústením vnímania lásky: „Nedokázala som v jednom mužovi nájsť všetko, čo som potrebovala. Ani pre mojich mužov nie som stelesnením všetkého v jednej žene. Neprekáža mi to. Zo vzťahov si beriem to pozitívne. A sme veľká rodina, po tej som vždy túžila.“
Slovenská spoločnosť a polyamoria
Slovensko je konzervatívna krajina, kde väčšina ľudí preferuje monogamné vzťahy. Polyamoria je zatiaľ skôr tabuizovaná, no medzi mladšími generáciami a v mestských oblastiach začína povedomie o nej rásť. Existuje niekoľko neformálnych a komunitných skupín, kde si ľudia vymieňajú skúsenosti a podporu.
Najväčšie výzvy pre polyamorných ľudí na Slovensku:
- Spoločenské predsudky – mnoho ľudí nepozná rozdiel medzi polyamoriou a neverou
- Právna neistota – polyamorné rodiny nemajú žiadnu ochranu
- Rodinný a pracovný tlak – mnohí polyamorní ľudia svoju orientáciu skrývajú zo strachu pred diskrimináciou
„Jedným z kľúčových motivačných faktorov vzniku polyamorického vzťahu môže byť to, že človek nemá naplnené všetky potreby, a nemusia to byť len potreby týkajúce sa sexuálneho života, ktoré očakáva od partnerského vzťahu. Na základe toho sa môže rozhodnúť, že pre naplnenie potrieb potrebuje viacero partnerov. Pri týchto ľuďoch sa preukazuje, že napĺňanie ich vzťahových potrieb rôznymi partnermi, prispieva k vzťahovej spokojnosti, ale aj k subjektívnej pohode,“ vysvetľuje Štefan Petrík.
Prečítajte si: Sex by nemal bolieť: Vaginizmus ako tichý sabotér
Polyamorický vzťah založený na dôvere
Anna nie je vydatá, ale so svojím partnerom žije viac ako desať rokov. Hoci po celý čas vnímala jeho cholerickú povahu, ego siahajúce do nebies, aj tak ho obdivovala pre jeho húževnatosť, pracovitosť, spoločenské postavenie, ku ktorému sa dopracoval svojou usilovnosťou a špičkovou prácou. Časom však zo vzťahu definitívne zmizla vášeň, milovanie bolo stále zriedkavejšie a dvojica žila viac od seba než spolu.
Anna stretla divokého Martina, ktorý ju preniesol opäť do sveta romantiky a vrúcnej lásky. Vyšla s pravdou von a búrku, ktorá nastala, nečakala, ale aspoň všetko zmenila a vyčistila vzduch. Nechcela prísť ani o jedného a muži nechceli prísť o ňu. Trvalo niekoľko mesiacov, kým si nastavili pravidlá… V polyamorickom vzťahu žijú tretí rok.
Polyamoria nie je pre každého
Polyamorické vzťahy nie sú jednoduché a rozhodne nie sú pre každého. Vyžadujú hlbokú úprimnosť, neustálu komunikáciu a schopnosť zvládať emócie, ako je žiarlivosť či neistota. No pre tých, ktorí sa pre tento životný štýl rozhodnú, môže byť polyamoria spôsobom, ako naplno prežívať lásku bez umelých hraníc a spoločenských očakávaní.
„Rôzne teórie hovoria o tom, že polyamorické vzťahy preferujú ľudia, ktorí majú zvýšenú potrebu sexuálnych partnerov a aj rozmanitosti sexuálneho života. Niektoré výskumy dokonca dokázali, že u spomínaných ľudí so zvýšenou potrebou rozmanitosti v oblasti sexuálneho života, nevera dokázala zlepšiť ich sexuálny život s partnerom, ktorého podviedli. Podľa iných teórií a výskumných zistení sú polyamorické vzťahy často epizodickými fázami nášho života. Napríklad v období dospievania môžeme mať tendenciu, si polyamorické vzťahy vytvárať,“ uzatvára tému polyamorie výskumník ľudskej sexuality Štefan Petrík.
V mene lásky
Skutočné príbehy skutočných ľudí žijúcich v polyamorických vzťahoch ukazujú, že láska nemá jednu univerzálnu podobu. Každý vzťah je jedinečný a najdôležitejšie je, aby bol založený na dôvere, rešpekte a dobrovoľnom súhlase všetkých zúčastnených.
Hoci je polyamoria na Slovensku stále tabuizovaná, pomaly sa o nej začína viac hovoriť. Pre niektorých predstavuje nepochopiteľný koncept, pre iných prirodzený spôsob ako milovať. Bez ohľadu na to, akú formu vzťahu si človek zvolí, najdôležitejšie je, aby bol v ňom šťastný a naplnený. Pretože nakoniec…
Vzťahy by nemali byť o prispôsobovaní sa očakávaniam druhých, ale o vytvorení takej podoby lásky, ktorá najlepšie vyhovuje tým, ktorí ju prežívajú.
Zdroj titulná foto: Pexels_Andrea Piacquadio