Začnite písať ak chcete vyhľadať článok

AKČNÉ TIPY MAGAZÍN ODPORÚČANÉ VIANOCE

Vianočné zvyky a tradície v rôznych kútoch Slovenska

Michaela Miňová
Zdieľať

Každá krajina má svoje tradičné zvyky, bez ktorých si Vianoce nedokáže predstaviť. Slovensko nie je výnimkou a vianočné tradície u nás siahajú do dávnej minulosti. Niektoré sa z našich domácností už nadobro vytratili, no niektoré udržiavame poctivo každý rok. Vianočné tradície v jednotlivých kútoch Slovenska sa od seba značne líšia. Ktoré z nich dodržiavate vy?

Bohatá štedrá večera

Hoci boli v minulosti ľudia väčšinou chudobní, na štedrovečernej večeri rozhodne nešetrili. Na sviatočnom stole sa počas Vianoc nachádzalo to, o čom mohli počas bežných dní ľudia len snívať. Sviatočná večera je bohatá na Slovensku aj v súčasnosti. Na západnom Slovensku sa nesie v znamení polievky a ryby. Polievka môže byť tradičná kapustnica, alebo rybacia polievka.

Na Záhorí si sviatočné menu nevedia predstaviť bez kyslej šošovicovej polievky. Aj na strednom Slovensku ľudia nedajú počas Vianoc dopustiť na klasiku v podobe kapustnice, no zvyknú na jej vrch pridať aj opraženú cibuľku. Okrem rýb na ich štedrovečernom stole možno nájsť aj pečenú kačku, či hus. Východ Slovenska ostáva už roky verný kapustnici s bohatou nádielkou klobásy a húb. Okrem ryby nesmú chýbať na stole „bobaľky“, teda makové opekance.

foto: pexels.com

Oplátky z medom

Aká by to bola štedrá večera bez vianočných oplátok? Nesmú chýbať v žiadnom sviatočnom menu, no v rôznych častiach Slovenska sa konzumujú odlišne. Niekto obľubuje oblátky s medom, niekto si ich posype orieškami, no veľmi dobre chutia aj čisté, bez náplne. Ľudia v minulosti považovali oplátky za symbol pokoja a radosti. Hoci si ich dnes vieme kúpiť v rôznych supermarketoch, v minulosti tomu tak nebolo. Oplátky sa vyrábali doma a v niektorých regiónoch ostáva tradícia výroby vianočných oplátok dodnes zachovaná.

Viera na prvom mieste

Slovensko je silne kresťanský národ a prežívanie vianočných sviatkov a teda aj štedrej večere sa vo väčšine domácností nieslo v kresťanskom duchu. Počas celého Štedrého dňa sa až do večere udržiaval prísny pôst, až kým nevyšla na oblohe prvá hviezda. Ten sa dodržiaval najmä na východnom Slovensku, kde sa ľudia zriekali zábavy a ťažkých jedál už počas celého adventu.

V rôznych kútoch Slovenska nesmela pred štedrovečernou večerou chýbať modlitba. Tú predniesol v rodine zvyčajne otec, alebo najstarší člen rodiny. Ďalším kresťanským zvykom je medový krížik na čelo. Ten sa dáva na čelo každému členovi rodiny, aby bol plný pokory a dobrý ako med po celý ďalší rok.

Iný kraj, iný mrav

Ľudia na strednom Slovensku počas štedrej večere nechávali zažaté svetlo vo všetkých miestnostiach v dome. No večeralo sa často len pri svetle sviečok. Ďalším zvykom je tiež sfúknutie sviečky po večeri. Verili, že ak dym stúpal hore, bude človek, ktorý sviecu sfúkol počas celého roka zdravý. Ak však dym stúpal do boka, značilo to, že sa môže obávať zdravotných problémov.

Na východnom Slovensku sa pri štedrej večeri nechával ešte jeden tanier navyše pre nečakanú návštevu, pocestného. Nechýbali ani šupiny z kapra, ktoré sa uložili pod obrus, ktoré mali priniesť bohatstvo do ďalšieho roka. Východniari sa v minulosti pred štedrou večerou ešte umývali vo vode s mincami, aby boli zdraví a bohatí. Západné Slovensko je tiež bohaté na tradície. Dodnes je zaužívaná tradícia, že sa pri večeri rozkrojí jabĺčko a keď má jaderník hviezdičkový tvar, budú všetci zdraví. Na úvod večere sa ako symbol Vianoc zapaľuje svieca.

foto: unsplash.com

Tagy

Aj toto by sa vám mohlo páčiť

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X