Viete, čo je EQ?

Poznáme staré pravdy o tom, že sme v škole získali množstvo encyklopedických poznatkov, z ktorých sa k väčšine v živote už sotva vrátime. Prax potvrdzuje, že inteligenčný kvocient či úspešnosť v škole nie sú vždy priamo úmerné úspechom v živote, osobnému šťastiu.

Mnoho ľudí s vynikajúcim intelektom je emocionálne negramotných. Vedia podávať výkon vo svojom odbore, nemajú však schopnosť citovo rezonovať, prejaviť city. Ich partnerský život je neraz životnou púšťou, kde druhý partner zbytočne očakáva prejavy citu, nehy.

Naopak, môže sa stať obeťou necitlivosti, mrzútstva, agresivity. Aj preto sú nositelia tejto emocionálnej negramotnosti vystavení riziku, že ich v ľúbostnom živote nahradí niekto vrelejší, plný citu, so schopnosťou odhadnúť potreby partnera, vycítiť jeho nálady, očakávania a potreby… niekto citovo inteligentnejší s vyšším EQ – emocionálnym kvocientom.

Ktoré vlastnosti a schopnosti určujú EQ ?

Vychádzajúc z kníh Daniela Golemana a výskumu, ktorý som realizovala, vlastnosti a schopnosti určujúce EQ – emocionálny kvocient – radíme takto:

• Sebaovládanie – vedomé rozpoznanie citu v okamihu jeho vzniku – je jedným zo základných kameňov emocionálnej inteligencie. Ľudia, ktorí sú si svojimi citmi istí, sa vo svojich životoch dokážu lepšie rozhodovať. Vedia presnejšie, aké pocity v nich vzbudzujú dôležité osobné rozhodnutia, ako napríklad: s kým vstúpiť do manželstva alebo aké si vybrať zamestnanie.
• Zvládanie emócií – schopnosť upokojiť vlastné rozčúlenie, striasť zo seba dnes tak bežné pocity úzkosti, skľúčenosti a podráždenosti. Ľudia, ktorí majú túto schopnosť málo rozvinutú, trpia tiesnivými pocitmi, tí ktorí v nej vynikajú, sa dokážu zo životných šokov a sklamania zotaviť oveľa rýchlejšie.
• Schopnosť sám seba motivovať – zapojenie emócií do nášho snaženia je nevyhnutné už preto, že inak by sme neboli schopní sústrediť sa, strácali by sme motiváciu.
• Vnímavosť k emóciám iných ľudí – empatia je základnou ľudskou kvalitou, ktorá sa s rastúcim emočným sebauvedomením prehlbuje. Empatickí ľudia sú dokonalejšie naladení na to, čo druhí chcú, či potrebujú.
• Umenie medziľudských vzťahov – ľudom, ktorí v tomto smere vynikajú, sa veľmi dobre darí všetko, pri čom je potrebné úzko spolupracovať s ostatnými. Sú spoločenskými hviezdami.

Experiment s cukríkmi

Standfordským experimentom sa zisťovala schopnosť sebaovládania štvorročných detí a schopnosť odolať momentálnej pohnútke. Učiteľ v predškolskom zariadení deťom povedal, že ak trpezlivo počkajú, kým si niečo vybaví, dostanú za odmenu dva cukríky. Ak však čakať nedokážu, dostanú iba jeden cukrík a to hneď.

Pre myseľ štvorročného dieťaťa bolo takéto rozhodovanie dosť vážne. Výsledok testu – pre čo sa dieťa napokon rozhodne, vypovedá nielen o jeho povahe, ale do istej miery aj o jeho životnej dráhe, ktorou sa pravdepodobne bude uberať. Mapuje schopnosť odolať impulzu – náhlej pohnútke k istému správaniu. Táto schopnosť je základom sebaovládania.

Diagnostická hodnota tohto experimentu sa prejavila po dvanástich rokoch. Tí, čo odolali pokušeniu, sa ukázali ako schopnejšie, výkonnejšie osobnosti. Boli vytrvalejší, spoliehali sa na seba, boli schopní dočasne si odoprieť uspokojenie a odmenu. Naopak tí, ktorí si nedokázali toto malé potešenie hneď odoprieť, mali neskôr v živote problémy, sklony k neústupčivosti, žiarlivosti, závisti a podráždenie ich privádzalo k hádkam i bitkám.

To, čo sa v tomto experimente zdalo u štvorročných detí bezvýznamným, sa neskôr rozvinulo do množstva emocionálnych a sociálnych kvalít.

Emocionálne schopnosti možno rozvíjať

Existuje celý rad dôkazov, že kým IQ má svoje obmedzenia, emocionálne schopnosti možno zdokonaľovať.

Výsledky môjho výskumu potvrdzujú, že kým inteligenčný kvocient je pomerne stála veličina, stanovujúce medze životného potenciálu dieťaťa, emocionálnu inteligenciu možno formovať počas života. To znamená, že je potrebné rozvíjať emocionálne a spoločenské schopnosti detí, ktoré sú nevyhnutné pre ich vyrovnanejší, šťastnejší život.

Tí rodičia, ktorí vedia poskytnúť svojim deťom také zážitky, ktoré postupne rozvíjajú ich smelosť a rozvahu, im preukážu významnú službu tým, že ich zbavia strachu, neprimeranej trémy, bojazlivosti, plachosti.

Neraz rodič svojmu dieťaťu zvýšeným hlasom rázne povie, čo nesmie, miesto toho, aby mu vysvetlil, prečo to nesmie… Napríklad, že by niekoho konkrétneho svojim správaním zarmútilo.

Moje skúsenosti z aplikácie programov zameraných na emocionálny rozvoj mi dovoľujú konštatovať, že učenie sa emóciám, citlivosti je dôležitou súčasťou výchovy v rodine i škole.

Rodičia by mali dieťaťu nechať možnosť pozrieť sa s odstupom na svoje správanie, vzdelávať ho v empatii, súcitení. Jednoducho, naučiť ho byť cítiacim, slušným človekom.

Prečítajte si aj: Čítanie kníh spolu s deťmi je jeden z najväčších darov

Veľká výzva pre dnešný svet

V súčasnosti potrebujeme sebaovládanie a súcit azda väčšmi ako kedykoľvek predtým. Takisto schopnosť pozitívne emocionálne ovplyvňovať atmosféru doma, na pracovisku, v škole, medzi priateľmi.

Negatívne emócie majú totiž zhubný účinok. Vkrádajú sa do našich sŕdc v podobe necitlivosti, hrubosti, zatrpknutosti, neochoty vypočuť si druhého… Ako bumerang sa vracajú späť v celkovej nespokojnosti so životom, ba až asociálnom konaní.

Výsledky mojej dlhoročnej práce s rodičmi, deťmi, mládežou potvrdzujú, že emocionálna výchova pomáha človeku naučiť sa ovládať, vnímať dobro i druhých. Učí nás schopnosti, ktorú potrebujeme azda väčšmi ako v minulosti, schopnosti byť chápavým, súcitným, nápomocným, ovládať sa. Nespočetným opakovaním určitých zážitkov dôjde k posilneniu nervových spojení a vytvoreniu automatických návykov, ktoré je možné použiť vo chvíľach frustrácie, smútku, ohrozenia.

EQ je dôležitý pre náš šťastný život

EQ je nezávislý od množstva encyklopedických poznatkov, skrýva sa v inteligencii srdca, v pojme emocionálna inteligencia. Nezabúdame naň v každodennom zhone za inými hodnotami, ktoré nie sú vždy kritériom tých pravých hodnôt?

EQ je dôležitý pre náš šťastný život…Nezabudnime na jeho rozvíjanie aj počas prázdnin a dovoleniek, kedy máme oveľa viac času, aby sme sa mohli spoločne rozprávať, pozorne počúvať, radovať sa a venovať si vzácny čas.

Podrobnejšie o uvedenej téme píšem v monografii:

• Preventívny program pre žiakov s poruchami správania
• Skúsenosti z realizácie programu

PhDr. Dana ROSOVÁ, PhD.

Počas celej profesionálnej kariéry sa venuje poradenstvu deťom, mládeži, rodinám, sociálne znevýhodneným, rizikovým skupinám. Je odborníčkou v prevencii sociálno-patologických javov, autorkou a lektorkou programov pre deti, mládež, rodičov, pedagógov. Vedie sociálno-psychologické výcviky. Vyjadruje sa k aktuálnym témam, publikuje, s obľubou píše aj knižky pre malých čitateľov. Zdôrazňuje dôležitosť čítania pre deti od najútlejšieho veku.

Vyzdvihuje význam emocionálnej inteligencie, prosociálneho správania a inkluzívneho prístupu vo výchove, vzdelávaní i v poradenskom systéme. Pôsobila ako odborná asistentka na VŠ. Prednáša na medzinárodných vedeckých konferenciách, podporuje rôzne humanitné projekty, spolupracuje s mimovládnymi organizáciami. Je presvedčená o tom, že len to, čo robíme pre druhých má naozaj cenu…

Autorka monografií:

Preventívny program pre žiakov s poruchami správania. Skúsenosti z realizácie programu; Prevencia v školských zariadeniach. Príklady dobrej praxe.

Autorka vysokoškolských učebníc:

Stratégia riešenia šikanovania v školách. Možnosti prevencie; Vybrané kapitoly z prevencie v sociálnej práci.

Autorka knižných publikácií:

Hurá, idem do školy!;
Teším sa do 1. triedy!; a trilógie: Dankine príbehy pre teba 1; Dankine príbehy pre teba 2;
Dankine príbehy pre teba 3.