Syndróm CAN – syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa je definovaný akýmkoľvek nenáhodným konaním rodičov alebo inej dospelej osoby, ktoré je v danej spoločnosti odmietané a neprijateľné, ktoré poškoduje telesný, duševný, spoločenský stav a vývoj dieťaťa, poprípade spôsobuje jeho smrť.
Základnou charakteristikou CAN syndrómu je necitlivosť, bezohľadnosť k dieťaťu,
jeho podriadenie alebo využitie k uspokojeniu potrieb dospelého.
Z hľadiska charakteru utrpenia rozlišujeme 3 formy:
1. Zanedbávanie dieťaťa.
2. Týranie fyzické alebo psychické.
3. Sexuálne zneužívanie.
Zanedbávanie, týranie a zneužívanie dieťaťa v rodine
Zanedbávanie dieťaťa v rodine znamená, že dieťa nemá v náležitej miere a počas určitej, dlhšie trvajúcej doby uspokojované psychické potreby. Ide hlavne o potrebu stabilného vrelého citového vzťahu, potrebu odozvy a stimulácie.
Činitele zanedbávania v rodine sú:
1. vonkajšie: Zloženie, konštalácia rodiny (strata matky, neprítomnosť otca,
nezamestnanosť, zlé bývanie, nízka socioekonomická úroveň rodiny).
2. vnútorné: Psychika a celková osobnosť primárnych vychovávateľov (citová nezrelosť rodičov, duševná porucha, či ochorenie rodičov, alkoholová závislosť a iné).
Osobitnou situáciou je predrozvodová, rozvodová a porozvodová rodina, kde rodičia často nemajú vnútornú kapacitu venovať sa deťom, prípadne si prostredníctvom nich ubližujú.
Skryté nebezpečenstvo predstavuje v dnešnej dobe aj zanedbávanie detí v dobre
situovaných rodinách s vysokou kultúrnou úrovňou a dobrou povesťou. Profesionálne zaneprázdnení rodičia nedostatok času pre svoje dieťa nahrádzajú nadbytkom hračiek a peňazí. Čas, ktorý trávia deti samy pri počítačoch a videách, tvorí pôdu pre budovanie závislostí a vznik porúch sociálnych vzťahov.
Najdôležitejšie znaky a prejavy zanedbávaných detí:
U menších detí: rytmické kývanie hlavou, hornou polovicou tela, regres – cmúľanie prsta a podobne.
V neskoršom veku:
- letargia, apatia, vyčerpanosť, zlá koncentrácia, absencia učebných a iných návykov, nedostatok záujmu;
- ťažkopádnosť, slabá slovná zásoba, nechápavosť;
- skoro prichádza a neskoro odchádza zo školy, túla sa;
- dlho zostáva bez dohľadu, doma býva dlho samo;
- nezvládnuteľné prejavy v správaní – poruchy sebaovládania;
- delikvencia, hráčska a drogová závislosť.
Prečítajte si: Kyberšikanovanie – prevencia a riešenie
Týranie dieťaťa v rodine
Dlhodobé alebo obzvlášť hrubé zanedbávanie znamená týranie pasívneho charakteru. Fyzické a psychické týranie súčasne, alebo samotné psychické týranie znamená týranie aktívneho charakteru.
Syndróm týraného dieťaťa charakterizuje:
- oneskorenie v psychomotorickom vývine;
- odchýlky v správaní a prežívaní reality;
- trvalé následky v intelektovej a emocionálnej oblasti.
Prejavy v správaní týraného dieťaťa:
- Často sa objavujú i psychosomatické príznaky, ako sú bolesti hlavy, brucha, pomočovanie,
- poruchy spánku, poruchy príjmu potravy, regresívne správanie, ekzémy a podobne.
- Výnimkou nie je sebapoškodzujúce až samovražedné správanie.
Sexuálne zneužívanie
Zvláštnym prípadom zneužívania detí v rodine je sexuálne zneužívanie. Zahŕňa akékoľvek pohlavné dotýkanie, styk, či vykorisťovanie kýmkoľvek, komu bolo dieťa zverené do starostlivosti, alebo kýmkoľvek, kto dieťa zneužíva. Takouto osobou môže byť rodič, príbuzný, priateľ, či cudzia osoba.
Pohlavné týranie môže byť bezdotykové (napríklad stretnutie s exhibicionistom), alebo dotykové (dochádza k pohlavnému kontaktu).
Traumatizácia detí sexuálnym zneužitím sa najčastejšie prejavuje ako postraumatická stresová porucha, ale môže mať aj podobu nadmerne erotizovaného správania v hre, v kontakte s rovesníkmi či dospelými.
Môžu sa objaviť depresie, úzkosť, môže byť poškodený vývoj sexuálnej roly, osobnej identity a schopnosti intímnych väzieb v dospelosti. V zásade platí, že čím je tesnejší vzťah medzi obeťou a páchateľom, čím menšie je pochopenie zo strany dôležitých osôb v prípade prezradenia, tým závažnejšie následky možno očakávať.
Rizikové faktory zvyšujúce pravdepodobnosť ohrozenia dieťaťa v rodine
- Riziká na strane rodičov: niektoré duševné poruchy rodičov; negatívne zážitky
rodičov samotných z ich vlastného detstva, ak boli rodičia zneužívaní, zanedbávaní, týraní/; rodičia osobnostne nezrelí. - Riziká na strane dieťaťa: postihnuté dieťa – mentálne, telesne, zmyslovo a inak;
deti s odlišnou reaktivitou – dráždivé, plačlivé, nepokojné, ale i pasívne a málo
reaktívne. - Rizikové faktory na strane prostredia: rodiny s množstvom stresových situácií;
sociálna izolácia rodiny a iné.
Prevencia týrania, zneužívania a zanedbávania detí
- Prevencia celospoločenská
Spočíva v kvalitnej príprave detí pre manželstvo a rodičovstvo od najútlejšieho
veku; realizácii programov pre tehotné ženy i nastávajúcich otcov a v posilňovaní vzťahu oboch rodičov k dieťaťu hneď po narodení. - Prevencia zameraná na rizikové skupiny rodín
Prevencia je tým účinnejšia, čím skôr sa začne realizovať. Práve preto sa väčšinou s rodičmi začína pracovať už v čase tehotenstva – návštevy zdravotných sestier, sociálnych pracovníkov, pričom sa pokračuje zvyčajne do prvého roku veku dieťaťa – rodičia tak dostávajú potrebné informácie, emocionálnu podporu a sociálnu pomoc.
Ak je vyslovené podozrenie na týranie dieťaťa, vždy je nevyhnutný okamžitý zásah, pričom na prvom mieste stojí ochrana dieťaťa.
Ochrana detí zvyšuje šance na bezpečnú a nenásilnú spoločnosť. Povinnosťou nás dospelých je chrániť deti pred všetkými formami násilia.
Pozitívnu úlohu pri ochrane detí zohralo prijatie Dohovoru o právach dieťaťa – schváleného v roku 1989 na Valnom zhromaždení OSN. Ukladá štátu povinnosť chrániť deti pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, zneužívaním, zanedbávaním alebo nedbalým zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním, vrátane sexuálneho zneužívania počas starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek iných osôb.
Výskumy dokazujú priamu súvislosť medzi týraním v detstve a antisociálnym správaním v dospelosti.
Ochrana detí, zníženie násilia páchaného na nich, zvyšuje šance na bezpečnú a nenásilnú spoločnosť
Záverom môžem konštatovať, že problém zneužívania, zanedbávania a týrania detí je problémom celospoločenským, vyžadujúcim si interdisciplinárne riešenie.
Spolupráca lekárov, psychológov, psychiatrov na jednej strane a vychovávateľov i súdnictva na druhej strane môže zlepšiť pomoc týmto deťom.