Viktor Emil Frankl, muž, ktorý prežil koncentračný tábor, je dôkazom a prototypom ľudskej sily. A tá sila sa skrýva v každom z nás. Vaša sila spočíva v autentickosti. Tá je najväčším prínosom nielen pre vás, ale aj pre vaše okolie.
Autentickosť je termín, ktorý označuje hodnovernosť, pravosť, originalitu. Tak veľmi sa snažíme byť niekým iným a mať svoje vzory, až zabúdame, že jediná správna cesta je zostať sám sebou. Stále sa necháme ovplyvňovať svojím okolím a chceme vyzerať „normálne”. Vytvárame nezdravé vzťahy len z pocitu samoty a snahy zaradiť sa. Nie, nemyslím si, že by sme si mali pestovať svoje zlozvyky, slabosti a negatívne povahové vlastnosti, aby sme zostali samé. Ale je dobré skúsiť sa prijať také, aké sme. To je ťažká cesta, najmä ak nás stále niekto učil, že nie sme dosť dobré.
Ak si v stave nezdravého uvedomenia seba samej nájdeme partnera, vzťah sa stáva patologickým a partner nastaví „zrkadlo” vašej nelásky. Nejestvuje žiaden výsledok sebaprijatia, existuje iba sústavný proces. Vždy bude totiž niekto, kto bude vidieť iba naozaj málo z toho, kým naozaj ste. Je potrebné si neustále budovať kontrolu nad svojím životom, aby naše rozhodnutia neboli iba výsledkom nevhodného kompromisu medzi spoločnosťou, rodinou a okolím.
Nenechajte rozhodovať za seba
Ak si uvedomíte svoju autentickosť, pochopíte základné pravidlá, medzi ktoré patrí začať vždy od seba a nenechať sa posudzovať niekým druhým. Byť zodpovedná za svoj život znamená aj to, že o sebe, svojej budúcnosti, počte detí, rodinnom stave, dosiahnutom vzdelaní, či pracovnom zaradení nenechám rozhodovať iných. Sama opúšťam „komfortnú zónu” a bádam, na čo mám či nemám, bez výčitiek a sebadeštrukcie pri neúspechu. To je cesta k pravej autentickosti.
Tak veľmi sa bojíte toho, kým ste, práve z dôvodu, že vás neprijme okolie. Chcete stále niekomu vyhovieť a zapáčiť sa, získať oporu, spriaznenú dušu. Silná žena však nepotrebuje spriaznenú dušu, ale je ňou pre iných. Nie preto, že nemá dostatok svojich problémov a starostí, ale preto, že vie, ako každý človek potrebuje toleranciu a pochopenie.
Louise Bourgeois – žena, ktorá sa stala umelkyňou, aby sa vyliečila zo spomienok – Akčné ženy
Autentickosť ako špecifický kód pre „rany a jazvy” duše
To, čo z vás robí jedinečnú, nie je iba krása tela či dokonalý život. Jedinečnosť znamená skúsiť si aj druhú stranu mince. Vedieť, že všetko má svoju cenu, dobrú aj zlú stránku. Sme ako bojovníčky, ktoré sa narodia jedinečné, a doslova nedotknuté bolesťou a zlom. Postupne naberáme prvé životné facky, prvé jazvy na rôznych častiach tela, najčastejšie na srdci. Vzťahy totiž dávajú pekne zabrať nám všetkým.
Na ceste za uznaním, kariérou, láskou sme sa zvykli sa vždy porovnávať so svojimi „rivalkami”. Vytvorili sme si tak sieť nepriateliek, spoluhráčok, konkurentiek. Naučili sme sa nespolupracovať, ale konkurovať si. Stali sme sa „akože” silnými individualitami, ale bez vyzretej individuálnej osobnosti. Uviazli sme v osobnom neznáme. A nevieme, ako sa dostať do stavu VIEM, KTO SOM.
Podstatu sme stále hľadali mimo seba
Najskôr sme začali stavať náš zmysel života na rodine, no zistili sme, že každé druhé manželstvo sa rozvádza. Potom na deťoch, ale tie začali užívať návykové látky a nevážiť si samé seba. Neskôr na kariére, až nakoniec prišiel niekto šikovnejší, alebo mladší. Kamarátky rozniesli problémy po okolí, alebo zviedli partnerov. A vzdelanie nie vždy stačí, ak nemáte široké lakte – človek môže byť aj šikovný, ale veľa spraví zhoda okolností a osud.
Zabudli sme spolupracovať a tvoriť, nie je na to čas, neveríme si. Bojíme sa hodnôt, ktoré nepramenia z našej peňaženky. Úplne prvé, na čom sme začali stavať ideály, bol výzor, ale niektoré šli ďalej a skúsenosťami prehĺbili svoje poznanie o hlbšie hodnoty. Ak sme však zostali v akýchkoľvek ideáloch, musíme ísť ešte hlbšie do svojho vnútra a spoznať, kým naozaj sme, čo chceme, a čo nie, aké máme sny, a čo vyformovalo naše ja.
Zlyháva nám osobná filozofia
Viktor Emil Frankl bol profesorom neurológie a psychiatrie na Viedenskej univerzite a prednášal v Spojených štátoch amerických. Založil existenciálnu psychológiu, pôvodom bol neurológ a psychiater rakúskeho pôvodu.
Na začiatku tridsiatych rokov vyvinul na základe psychoanalýzy Sigmunda Freuda a individuálnej psychológie Alfreda Adlera svoj vlastný prístup, pre ktorý vytvoril názov „logoterapia a existenciálna analýza“. Logoterapia je založená na empirických zisteniach a má korene v troch filozofických a psychologických konceptoch: sloboda vôle, vôľa k zmyslu a zmysel života.
Viktor E. Frankl sa počas vojny ocitol v koncentračnom tábore. Jeho rodičia, a dokonca aj manželka a deti, zomreli. On napriek tomu prežil a pomáhal ostatným. Na krízach sa totiž naučil vybudovať si osobnú filozofiu, ktorú potom ponúkol ľudom ako terapiu. Počas pobytu v koncentračnom tábore pomáhal pomáhal prežiť iným a poskytoval im duševnú pomoc, čím vlastne dával zmysel aj sebe samému.
Nie každý však dokáže prijať filozofiu iných, nemusí mu sedieť, ale môže si vytvoriť vlastnú na základe skúseností pokus/omyl. Nemusíte byť veriaca či striktne neveriaca, ale musíte si za každých okolností udržať chuť žiť a nádej, také to malé svetielko na konci tunela, že život má zmysel. Zmysel má však iba vtedy, ak teší nielen nás, ale aj tých okolo.
Ako využiť Franklovu filozofiu v bežnom živote?
Niekedy ľudia vylúčia z „hry” všetkých, len aby boli tí najlepší. Zostanú tak sami, často v neúplných rodinách, pokazených manželstvách, rodinných „idylkách”, kde zohrávajú hlavnú úlohu hlavne peniaze a dedičstvo. A potom sa čudujeme, že svet je zlý. Stali sme sa súčasťou delenia ľudí na dobrých a zlých, šikovných a nešikovných, pekných a škaredých, veselých a depresívnych. Pritom hranice medzi týmito superlatívmi sú často len fikciou spoločnosti, aktuálnej módy, či tlaku na výkon. Stačí malý zvrat a ste na „druhej strane”.
V koncentračných táboroch sa dialo niečo podobné. Ľudia sa izolovali namiesto toho, aby sa spájali. Prišli o všetko, a napriek tomu sa delili a mysleli len na seba. Vedeli, že väčšina z nich zomrie. Frankl bol ten, ktorý sa otvoril pre druhých a priniesol tam ľudskosť a lásku. Namiesto seba riešil iných a pomáhal im. Aj my, keby sme niekedy vyšli zo svoje ulity, a našli zmysel života v pomoci druhým, nájdeme zmysel života aj pre seba…
Inšpirujme sa niekoľkými citátmi tohto významného psychológa:
„Zmyslom života je dať životu zmysel.“
„Zmysel života nemôže byť vynájdený, musí byť odkrytý.“
„To, pred čím má utrpenie človeka chrániť, je apatia, umŕtvujúca duševná strnulosť. Dokiaľ trpíme, zostávame duševne nažive. V utrpení dokonca vyzrievame, v utrpení rastieme, činí nás bohatšími a mocnejšími.“
„Zdanlivo negatívne stránky ľudskej existencie, predovšetkým triáda, v ktorej sa spájajú utrpenie, vina a smrť, môžu byť premenené tiež v niečo pozitívne, vo výkon, no len vtedy, keď sa k nim pristúpi so správnym postojom a zameraním.“
„Je krásne vedieť, že moja vlastná budúcnosť, a s ňou i budúcnosť vecí a ľudí okolo mňa, je do určitej – hoci malej miery – závislá od mojich rozhodnutí.“
„Žiarlivosť v sebe skrýva nebezpečnú dynamiku. Žiarlivec spôsobuje to, čoho sa bojí: vymiznutie lásky.“
„Človek nie je stavaný na to, aby bol zameraný na seba. Prílišná sebarealizácia je slepá ulička. K šťastiu sa ide naokolo, cez druhých.“
„Umenie je jednota v rozmanitosti.“
„V prípade, kedy konkrétne povolanie neprináša žiadny pocit naplnenia, je vina v človeku a nie v povolaní.“
„Našou najväčšou slobodou je sloboda voľby nášho postoja.“
Viktor Frankl | Biography, Books, Theory, & Facts | Britannica