Všetci robíme chyby a aj naše deti ich robia. No je iba na nás, rodičoch, aby sme im ukázali, že zlyhanie neznamená koniec, ale začiatok novej príležitosti na rast. Spôsob, akým reagujeme na chyby detí, vytvára ich vnútorný svet. Buď plný strachu a hanby, alebo dôvery a odvahy skúšať znova.
Sú vety, ktoré v dieťati budujú pocit bezpečia, dôvery a prijatia. Pomáhajú mu pochopiť, že chyba nie je niečo zlé, ale je prirodzenou súčasťou života a môžeme z nej čerpať.
Vety, ktoré si zaslúži počuť každé dieťa
- Verím ti.
Zdroj foto: Pexels_Anna Shvets - To je v poriadku, to sa môže stať každému.
- Každý robí chyby, bez nich by sme sa nič nenaučili.
- Som tu pre teba, spolu to zvládneme.
- Ja viem, musí to byť ťažké.
- Skúsime to ešte raz, pokojne a pomaly.
- Čo si sa z toho naučil/a?
- Aj keď sa to nepodarilo, som na teba hrdá/ý.
- To, že si sa snažil, je veľmi dôležité.
- Nemusíš byť dokonalý/á, ale uč sa a nevzdávaj.
Vety, ktorým by sme sa mali vyhnúť
- Čo si to zase urobil/a?!
- Ako si to mohol/la pokaziť?
- To je hanba.
- Hovoril/a som ti, že to takto dopadne.
- Prečo nevieš byť ako tvoj brat/sestra?
- Ty sa to nikdy nenaučíš.
- Zase si ma sklamal/a.
- Nemám na teba čas, mal/a si to zvládnuť sám/a.
Takéto výroky v dieťati vyvolávajú pocit viny, hanby a neistoty. Namiesto učenia sa z chyby dieťa často zatvára svoje emócie do seba a bojí sa skúšať nové veci, aby sa opäť nestretlo s nepochopením alebo výčitkou.
Prečítajte si: Pomáhať deťom s úlohami? Kedy je rodič pomocou a kedy prekážkou?
Ako môžeme podporiť zdravý postoj k chybám?
Buďme príkladom. Priznajme si aj my chybu a ukážme, ako sa z nej učíme. Reagujme s pokojom a empatiou. Hovorme s deťmi o ich pocitoch. Oslavujme snahu, nie len výsledok.
Keď budú naše deti vedieť, že chyba nie je zlyhanie, ale súčasť cesty, vyrastú z nich odvážni, sebavedomí a láskaví ľudia.
Prečítajte si: Matej Stuška z Rodičia.sk: Želám si, aby sme vychovali šikovnú a múdru generáciu mladých ľudí
Z prijatia rastie odvaha rásť
Deti nepotrebujú, aby sme im ustielali cestu bez prekážok. Nepotrebujú, aby sme im neustále uľahčovali život alebo ich chránili pred každým neúspechom. Potrebujú nás prítomných, vnímavých a rešpektujúcich. Potrebujú cítiť, že ich vidíme a chápeme ako rovnocenné bytosti, ktoré síce ešte len objavujú svet, no majú rovnaké právo na úctu ako my.
Rešpekt nie je slabosť, ale základ silného vzťahu. Ak si želáme, aby nás naše deti rešpektovali, začnime tým, že budeme rešpektovať aj my ich. Rešpektovať predovšetkým ich pocity, chyby, tempo aj jedinečnosť.
Z detí, ktoré cítili prijatie aj v zlyhaní, sa stanú dospelí, ktorí sa neboja rásť.
Zdroj titulná foto: Pexels_Kaboompics.com
