Katarína Vengová o rodinnom podnikaní s vínom: Vymenila lodičky a sukňu za pevné topánky a teplú bundu

Do rodinného podniku ako posledná, ale zorientovala sa rýchlo, veď jej v žilách koluje vinárska krv. Dnes je Katarína Vengová, rodená Pavelková, zodpovedná za projekty, obchod a export firmy, ktorá sa za viac ako štvrťstoročie existencie rozrástla na jeden z najprosperujúcejších vinárskych podnikov na Slovensku.

Dcéra zakladateľa Vinárstva Pavelka nám porozprávala o svetoznámom „pavelkovskom“ víne, ale aj o tom, aké to je byť ženou vo vinárskom a vinohradníckom biznise.

V prípade Vinárstva Pavelka už môžeme hovoriť o histórii firma je známa takmer 30 rokov. Ako ste sa ocitli v tomto mužskom svete zdraviu prospešných nápojov z hrozna?

Vinárstvo založil môj otec Milan Pavelka v roku 1995. Vyštudoval Vysokú školu zemědělskú v Brne a dlhé roky pracoval ako agronóm vo vinohradníctve. Srdcom vinohradník a vinár, dnes už známy enológ začínal s prenajatými vinicami a v pivničke pod domom u mojich starých rodičov. Postupne sa jeho záľuba vo výrobe vína stala rodinný podnikom kde pracuje mama, brat, švagriná aj ja.

“Ženské zákazníčky väčšinou uprednostňujú ružové a sladšie vína.”

Ako sa hovorí, každá ruka sa zíde, obrábame približne 50 hektárov vinohradov v pezinskom regióne. Ak si chcete vyskúšať oberačku ste u nás v čase zberu hrozna kedykoľvek vítaní. Ja prinášam do podnikania najmä novinky, pár rokov testujeme a vyberáme tie najvhodnejšie eko prípravky a prechádzame na ekologické pestovanie viniča.

Spomenuli ste že ste rodinná firma, prečo si to myslíte a ako vám to spolu ide?

Áno časom si otcove víno podmanilo celú rodinu, keď u môjho brata Michala to bolo hneď jasné, ja som si rozhodnutie nechala na neskôr. Práce máme podelené a funguje to ako švajčiarske hodinky, otec s bratom Michalom sa starajú o vinohrady, mama má na starosti papierovačky, švagriná sklad a expedíciu a ja najmä projekty, eventy a marketing. Je to rôznorodá práca a rozhodne sa nikto z nás nenudí, máme si stále čo povedať aj v práci aj doma, často pri poháriku vína.

“Pobyt na čerstvom vzduchu a príroda najmä v tomto období dodá každému energiu.”

Vaše vinárstvo sa pýši niekoľkými slovenskými prvenstvami, niektoré sú skutočne raritné.

Každého vinára poteší ocenenie a medaila získaná na súťaži vín, ktorou sa hrdo pýši každá fľaša vína ocenením za odvedenú prácu a úsilie. No pravdu povediac tie prvé sú vždy nezabudnuteľné. Takým je určite získanie prvej slovenskej štátnej kontrolnej známky s číslom 001, dostali sme ju od Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v roku 1997. Bolo to oficiálne potvrdenie toho, že naše a slovenské víno má prvotriednu kvalitu a pomohli sme tím aj ostatným vinárom chcieť od svojho vína čosi viac.

U nás sa zrodilo prvé červené cuveé známe pod názvom Paves, značkové víno líšiace sa od tak zvaných zmesových vín. Cuveé spájalo rôzne podiely samostatne vyzretých odrôd a toho najlepšieho čo sme vtedy v pivnici mali. A spomínam si aj na prvé vysádzanie 0,5 hektára Dunaju.

Práca v poľnohospodárstve je oblasť ktorú ťažko ovplyvniť, s čím zápolíte?

Máte pravdu, príroda nám pripravuje vskutku rôznorodé počasie. Ako hovoria vinári, sú lepšie, aj horšie roky. V roku 2010 sme mali možnosť zažiť silu veľkého ľadovca, ktorý nám zničil veľkú časť vinohradov a boli sme odkázaní na výkup hrozna. Aj s tým sa musí v našom biznise počítať, a potom byť vďačný za všetky tie ostatné pokojné roky.

Teraz nás najviac trápi zver. Mladé výhonky vo vinohradoch nám obžierajú daniele. Evidentne im chutí bio hrozno z našich ekologicky pestovaných vinohradov. Diviaky zas strhávajú celé klče vinohradu. Či jedno alebo druhé, výsledok je, že rastliny buď uhynú alebo prestanú rodiť na celé roky. Pomáhame si, ako môžeme, a staviame napríklad elektrické ohradníky. Je to asi posledných päť rokov, čo sa zver premnožila a dokáže spôsobiť naozaj veľké škody, ktoré si následne vymáhame od štátu no mnohokrát sa stretajú s nepochopením. Pohybujeme sa tu v začarovanom kruhu a myslím si, že by v tejto oblasti pomohla úprava kvót na odlov zveri.

Čo by vám pomohlo vo vašom svete podnikania s vínom?

Každý rok sme zvykli obnovovať asi päť hektárov vinohradov, no z roka na rok sú podmienky náročnejšie. Dovolím si povedať, že vhodne nastavená dotačná politika štátu v rámci Bratislavského kraja by bola tým dobrým a očakávaným riešením pre nás všetkých. U nás dostaneme preplatených 40 percent nákladov na obrábanie vinohradov, no v iných regiónoch je to až 60 percent, a investičné dotácie pre Bratislavský kraj nie sú žiadne. Treba sa zamyslieť a nájsť vhodné spôsoby pomoci, keď v našom regióne je pôda aj pracovná sila drahšia ako v iných oblastiach Slovenska, a životné náklady vyššie.

Oveľa ľahšie sa darí vinárstvam na východe Slovenska. Veľmi to finančne pociťujeme a dosť nás to limituje v rozvoji. Máme za sebou desiatky rokov poctivej práce, staráme sa o prírodu, otec vysadil toľko stromov, že ich ani nedokážem zrátať, podporoval rozvoj regiónu vznikom a riadením obľúbenej Malokarpatskej vínnej cesty aj to všetko slúži všetkým, ktorí tu žijú alebo sem prídu. Vážime si prírodu, trávime v nej nespočetné množstvo času, zachovávame kultúrne hodnoty udržiavaním vinohradníctva v regióne a to by mal štát a inštitúcie adekvátne zohľadniť a byť nám nápomocný.

“Gastro veľmi utrpelo, podnikatelia sú opatrní, mnohí majú obmedzené finančné možnosti, cítime to na objednávkach.”

Ako vašu prácu vo vinohradoch vidia ľudia a okolie?

Mnohí híkajú nad ťažkou prácou vo vinohrade ale keď príde čas oberačiek chcú zažiť tú atmosféru smiechu spevu príbehov a nekonečného radu ktorý treba obrať (smiech) to sa potom predbiehajú a radi pomôžu. Všetci sú u nás vítaní, mladí aj starí, každý môže niečím prispieť. Výsledok spoločnej práce na sebe nedá dlho čakať v podobe zdravých hroznových štiav či vínka, ktoré vyrábame. Pobyt na čerstvom vzduchu a príroda najmä v tomto období dodá každému energiu. No sú aj takí, ktorým vadí striekanie vinohradu, plašenie škorcov alebo hlučnejšie práce s ťažšou technikou ako napríklad s traktormi bez ktorých sa nezaobídeme.

Môj známy ma raz prosil aby som mu zvuk traktora nahrala na mobil, vraj on pri ňom rád zaspáva, vidíte a inému zase vadí. Zvyk je železná košeľa a verím, že aj tých pár obyvateľov bývajúcich v blízkosti vinohradov či u nás alebo niekde inde, časom pochopí, že vskutku nemôžu čakať, že budeme rýľovať v 21. storočí toľké vinohrady ručne. Vinohrady sú aj miestom kde sa môžeme zrekreovať a oddýchnuť si, no pre nás je to v prvom rade miesto, kde pracujeme.

Nemôžem nespomenúť, že by sme uvítali vyčlenené finančné prostriedky od mesta na prístupové cesty do našich vinohradov, po ktorých sa k nám do dostanete, sú mestské a vyňaté z našich pozemkov, aj tak sa o ne staráme a mohli by si to uvedomiť aj ľudia, ktorí po nich chodia.

Ovplyvnila vaše podnikanie covidová doba?

Veľmi nám chýbal kontakt so zákazníkom, veď práve počas degustácií žnú vinári svoj úspech. Zasiahlo nás aj to, že boli pozatvárané hotely, reštaurácie, nekonali sa kongresy. A nedá sa povedať, že už je dobre, zlá situácia ďalej trvá. Gastro veľmi utrpelo, podnikatelia sú opatrní, mnohí majú obmedzené finančné možnosti, cítime to na objednávkach. Prieskumy hovoria, že počas lockdownov u nás stúpla spotreba alkoholu, ale to sa zrejme týka lacných vín zo supermarketov. Ľudia nemali peniaze, ale ani príležitosť si pripiť kvalitným vínom.

Tesne pred začiatkom pandémie sa aj vďaka vám zrodila párová dvojica vín On a Ona. Čo vás pri nej inšpirovalo?

Víno On si doslova vyžiadali ľudia po tom, ako sme začali vyrábať víno Ona. Chceli skrátka víno s príbehom pre partnera. Za vznikom vína Ona bola požiadavka našich ženských zákazníčok, ktoré väčšinou uprednostňujú ružové a sladšie vína. Okrem prirodzeného dopytu ma inšpirovali aj krásne sklenené uzávery. Najskôr sa mi dostali do rúk vzorky, ktoré sa mi tak páčili, že to spolu so zákazníckou požiadavkou hneď do seba zapasovalo. Ostávalo ešte presvedčiť otca, aby sme vytvorili nové víno – musím povedať, že mi trvalo asi rok. (smiech)

Keď bolo napokon  rozhodnuté, s vizuálnym stvárnením fľaše nám pomohli skvelí dizajnéri a dnes považujeme tento produkt za dobrý krok. Vína On a Ona však nie sú stavané na to, aby stáli v regáloch. Dajú sa kúpiť v našom e-shope alebo v niektorých vinotékach.

Ste mama, manželka, sestra a dcéra, čo bolo pre vás najťažšie, aby ste si našli svoje miesto aj vo svete podnikania?

Vždy mi bolo trocha ľúto, že moju prácu veľmi nevidieť. Administratíva a projektový manažment nie sú tak na očiach. Preto mi „moje“ víno Ona prinieslo v tomto smere isté uspokojenie, aj keď sa určite netrúfam zaradiť medzi profesionálnych vinárov.

Podnikateľského ducha však máte, inak by ste predsa neobstáli vo svete biznisu.

Moja mama sa vždy smiala, vraj keď som ako dieťa odišla na školský výlet, vždy som domov doniesla viac peňazí, než koľko mi naši dali (smiech). Podnikanie mám teda zrejme v krvi. No musím priznať, že svet biznisu mi je k ženám trochu tvrdý. Chlapi nás medzi seba púšťajú len ťažko a veľké obchody naozaj nie sú pre každú povahu. Všetka česť každej žene, ktorá zvládne rozvíjať svoje podnikanie, a zároveň sa starať o rodinu.

Aké sú vaše osobné plány do budúcnosti?

Naša firma je ako naše spoločné dieťa. Chcem aby rástlo, aby sa rozvíjalo. Ale na to musíme rásť najprv my. Aj preto by som sa rada ďalej vzdelávala, najmä v oblasti komunikácie a biznis etikety. Pútavá a dôležitá pre biznis je však aj psychológia. Poznatky z týchto odborov sa dajú skvele využiť vo firme pri rozvíjaní podnikania, pri obchodných rokovaniach alebo vo vzťahu k zamestnancom.

Teda vzdelávanie beriem za veľmi dôležité – nielen pre mňa, ale i pre ostatných z našej firmy. Ale zrejme mojou najväčšou a životnou výzvou bude doživotné zlaďovanie mojej roly – manželky, matky a podnikateľky. To chcem zvládnuť najlepšie ako viem. A keď si niekedy na dôchodok dám pohár nášho vína Ona s mojimi už dospelými deťmi a pri mne budú behať vnúčatá, budem najviac spokojná.