Od fanúšičky Jo Nesba až k vlastným mrazivým bestsellerom
Košická spisovateľka Barbora Bernátová v otvorenom rozhovore odhaľuje, prečo sú jej príbehy také klaustrofobické a prečo kašle na spisovateľské pravidlá.
Zistite, ako vznikalo Dievča v hmle a prečo sa autorka nedokáže odpútať od prostorekého vyšetrovateľa, ktorý rozdeľuje čitateľov na dva tábory.
Pochádzate z Košíc a patríte medzi málo slovenských autoriek, ktoré píšu detektívky. Čo vás priviedlo práve k temným príbehom o zločine?
Ešte počas strednej školy ma posadol čitateľský ošiaľ vďaka severskému krimi, ktorému som veľmi rýchlo podľahla. Spúšťačom bol Snehuliak od Jo Nesba, ale prvým podnetom napísať vlastnú knihu bol až skutočný prípad vraždy, ktorý sa stal v rodine maminej známej. Vtedy sme si aj s priateľom povedali, že skúsime spoločne napísať knihu inšpirovanú týmto zločinom. Nakoniec sme však nedokázali spolupracovať vo dvojici a každý išiel autorsky po svojom. Tých pár spoločných strán sme odložili do šuplíka a už nikdy sa k nim nevrátili. Príbeh Hany v knihe Dievča v hmle je tak od A po Z fiktívny. (Smiech.)
Pamätáte si, kedy vznikol nápad na postavu kapitána Dávida Meiznera? Čo bolo prvé? Najprv prípad, atmosféra príbehu alebo samotná postava detektíva?
Prvý bol prípad. Dávid Meizner nebol ešte ani len v pláne, keď bola napísaná prvá verzia rukopisu. V nej bola hlavnou postavou študentka práva, ktorá ako malé dievča spolu s otcom našla na okraji lesa mŕtve telo mladej ženy. Jej otec bol kriminalista, a tak mu bol prípad pridelený. Lenže ani po rokoch sa mu nepodarilo nájsť vraha, a to nedalo mojej hlavnej hrdinke spávať. A práve jej postava bolo to hlavné, čo mi napriek dokončenému rukopisu na príbehu nesedelo.
Vtedy vznikol Dávid Meizner, od ktorého sa už neviem odlúčiť.
Váš román Dievča v hmle otvára veľmi sugestívny obraz – jesenné ráno, hmla a telo ženy nájdené v lese. Prečo ste sa rozhodli začať príbeh práve touto silnou scénou?
Vychádzala som zo seba – čo by sa najviac páčilo mne ako čitateľke, čo by ma zaujalo, aby som si knihu chcela prečítať.
Atmosféra knihy je temná, miestami až klaustrofobická. Ako ju vytvárate? Máte ju v hlave dopredu, alebo sa rodí spolu s príbehom?
Všetky moje knihy zo série s kapitánom Dávidom Meiznerom sa zatiaľ rodili spolu s príbehom. Všetko – od deja, cez postavy a ich charaktery až po samotného vraha a jeho motív – vznikalo spontánne počas písania. Na začiatku si pri každej knihe zavediem zošit. Spíšem si postavy, ich mená, výzor a vlastnosti, plus nejaké nápady. Ale asi nikdy som sa toho nedržala. Počas deja mením niektorým postavám dokonca aj mená, kedže niekedy mi zvolené meno nesedí k danému charakteru.
Kapitán Meizner nie je typický sympatický hrdina. Je tvrdohlavý, svojrázny a často ide proti pravidlám. Čím vás ako autorku táto postava baví?
Dávida Meiznera bezhranične milujem. Je už akousi súčasťou mňa a baví ma na ňom doslova všetko. Jeho podrezaný jazyk, názory, myšlienky, správanie aj nemiestne vtípky. Práve písanie týchto vtipných scén som si užívala najviac a až na niekoľko výnimiek sú to moje najobľúbenejšie pasáže z kníh, keďže ich úlohou je vniesť do temného prípadu trochu úsmevu.
Čitatelia na Meiznera reagujú veľmi emotívne. Buď si ho zamilujú, alebo ich dokáže poriadne rozčúliť. Ako ho vnímate vy sama?
Áno, meno Dávid Meizner sa skloňuje asi v každej recenzii. Buď v pozitívnom, alebo v negatívnom zmysle. Niekomu jeho charakter sadne, inému nie. A vôbec sa tomu nečudujem. Pri vymýšľaní jeho osobnosti som chcela vytvoriť postavu, ktorá by bola kontroverzná a pre niekoho vyslovene nestráviteľná, ale zato živá. Ako som spomenula vyššie, ja ho milujem. Keby to tak nebolo, naša ďalšia spolupráca na chystanej štvrtej časti by nebola možná. (Smiech.)
Dievča v hmle je prvým prípadom kapitána Meiznera. Vedeli ste už vtedy, keď ste tento príbeh písali, že z jedného príbehu vyrastie celá detektívna séria?
Pravdupovediac nie. Prvú časť som písala len tak, z dlhej chvíle a sama pre seba, bez vyšších ambícií a cieľov. Až keď v roku 2020 kniha vyšla, začala som uvažovať nad voľným pokračovaním, ale bez Dávida. Vytvorila som iného policajta, ale nakoniec mi Dávid tak veľmi chýbal, že som sa k nemu musela vrátiť. Postavu nového policajta som zakomponovala do druhej a nasledujúcich častí ako Dávidovho nového kolegu a parťáka Dominika.
V ďalších knihách sa postupne odhaľuje viac z Meiznerovej minulosti aj osobnosti. Je pre vás dôležitejšia detektívna zápletka alebo vývoj postáv?
Dôležité sú obidve rovnakou mierou. Jedno bez druhého nemôže dobre zafungovať, a to nielen pri detektívke, ale pri každom žánri. Pre mňa ako čitateľku aj autorku má obrovský význam, aby mal príbeh logiku a aby sa v ňom postavy správali autenticky. Na tom si dávam záležať. Do svojich postáv sa potrebujem vžiť, snažím sa im dať ľudský, neknižný slovník, majú bežné ľudské vlastnosti, robia každodenné rutinné činnosti, chodia na záchod, umývajú si zuby a podobne. Môj štýl písania nie je úplne podľa učebnicových pravidiel. (Smiech.)
Krimi literatúra býva často spájaná skôr s mužskými autormi. Myslíte si, že ženská autorka prináša do detektívok iný pohľad na násilie a jeho dôsledky?
Každá spisovateľka v hocijakom literárnom žánri prináša iný pohľad na násilie a jeho dôsledky, najmä ak je to násilie páchané na ženách. Berieme to osobnejšie a vieme sa vcítiť do kože inej ženy.
Odbočím od žánru „detektívka” a spomeniem svoju najobľúbenejšiu knižnú sériu „Neapolská sága” od Eleny Ferrante. Hoci píše pod pseudonymom a špekuluje sa, že by mohlo ísť o muža, násilie na ženách je tam opísane tak surovo a vierohodne, že pochybujem… Nie, som presvedčená, že o muža nejde.
Pri všetkej úcte, ale podľa mňa by takto stvárnené násilie na ženách muž nikdy nedokázal opísať.
Pri písaní detektívky je dôležitá logika aj napätie. Je váš tvorivý proces vždy spontánny alebo zvyknete mať prípad aj presne naplánovaný?
Ako som spomínala vyššie, moje doterajšie knihy vznikali spontánne, ale tento svoj „modus operandi” som porušila pri písaní štvrtej časti. Pri nej mám dopodrobna vymyslený celý prípad, niekoľkých podozrivých, vraha, jeho motív, ako to urobil, ako sa to snažil ututlať, ako naňho Dávid príde… Samozrejme okrem postáv, ktoré mi vždy vznikajú priamo pod rukami.
Písanie o temných témach môže byť psychicky náročné. Ako sa po dni strávenom vo svete zločinu vraciate späť do reality?
Viem oddeliť realitu od fikcie a keďže je každý môj príbeh vymyslený, nie je to pre mňa vôbec náročné. Iné by to bolo, keby som písala knihy založené na skutočných udalostiach, ale takto sa od toho viem odosobniť a po dopísaní fungujem úplne normálne. Nepopieram však, že aj keď sú vymyslené, niektoré scény sa mi písali naozaj ťažko a ešte dlho vo mne rezonovali.
Ak by ste mali čitateľom jednou vetou predstaviť knihu Dievča v hmle, prečo by mali práve teraz spoznať kapitána Meiznera?
Dievča v hmle je príbeh o neznesiteľnom utrpení malého dievčatka a neskôr mladej ženy, ktoré sa s ňou nesie celý život a končí až jej chladnokrvnou vraždou, ktorú vyšetruje prostoreký detektív Dávid Meizner.
Tento rozhovor v vznikol v spolupráci s Vydavateľstvom Saga
Vydavateľstvo, ktorému záleží na detailoch
Vydavateľstvo Saga je slovenské vydavateľstvo založené v roku 2022, kedy sa knižnému trhu predstavilo dvoma pôvodnými slovenskými detektívkami. V roku 2024 rozšírilo svoje zameranie na slovenskú klasiku, ktorú preoblieklo do nového pôvabného šatu. Pod edíciou s príznačným názvom Korene tak vychádzajú tie najznámejšie a najkrajšie národné poklady. Vydavateľstvo naďalej pokračuje vo svojej vízii prinášať na trh klasickú aj súčasnú slovenskú literatúru, zároveň plánuje rozšíriť svoje portfólio aj o známe zahraničné tituly.
Chceš rásť, podnikať alebo sa konečne posunúť vpred?
Staň sa súčasťou Klubu Akčné ženy a obklop sa ženami, ktoré ťa podporia, inšpirujú a posunú ďalej. Čakajú ťa webináre, praktické návody, networking, eventy aj výhody, ktoré ti pomôžu na tvojej ceste – či už začínaš, alebo chceš rásť ešte viac.
Pridaj sa a urob prvý akčný krok ešte dnes.
