Začínali v obývačke, no dnes má značka Sestrice za sebou už viac ako desaťročie úspešného budovania komunity a desaťtisíce spokojných bábätiek, ktorým pomohli k pokojnému spánku.
Ako sa z „garážovej firmy” stala ikona slovenského nosenia? V úprimnom rozhovore s Martinou Novotnou nám sestry Slávka a Barbora prezradili, čo bolo na ich 11-ročnej ceste najťažšie, ako zvládli podnikanie popri piatich deťoch a prečo je ich sesterské puto tou najväčšou konkurenčnou výhodou.
Značku Sestrice budujete už viac ako desať rokov.
Slávka: Bude to jedenásť.
Ako ste oslávili prvú desaťročnicu?
Slávka: Pripravili sme si také spomienkové video. Keď sme si prechádzali staré videá a fotky, úprimne nás to dojalo. Ani sme nechceli veriť, kam sme sa za tých desať rokov posunuli a čo všetko sa zmenilo. Čo všetko sme za tú dekádu vybudovali. Keď sme v roku 2015 začínali, asi by nám ani nenapadlo, koľko zákazníkov za ten čas budeme mať.
To je naozaj úctyhodné. Viete ich vôbec spočítať?
Slávka: Sú to desaťtisíce detí, ktoré spali v našich šatkách a nosičoch. Možno aj státisíce hodín spánku. Myslím si, že z pohľadu karmy sme na tom veľmi dobre, keďže sme toľkým deťom pomohli zaspať.
Ten pôvodný nápad vyrobiť slovenskú šatku na nosenie detí, keďže dovtedy tu žiadna domáca značka nebola, sa zmenil na veľký záväzok. Zrazu sme si uvedomili, že to nie je len o tom „vyrobiť a hotovo”. Je to o kontinuite, o starostlivosti o zákazníkov a poskytovaní kompletného servisu. Postupne sme k šatkám pridali nosiče a ďalšie doplnky. Celé sa to tak organicky a pekne nabaľovalo. Ako sa rozrastali naše vlastné rodiny, tak prirodzene rástlo aj naše portfólio.
Prečítajte si: Prečo môžu ponožky rušiť detský spánok: Nenápadný detail, ktorý môže rozhodovať o pokojnej noci
Portfólio sa teda rozrastalo veľmi prirodzene. Predpokladám, že prvými testerkami ste boli vy samy ako mamy, však?
Barbora: Na začiatku určite áno. So „Sestricami” sme začínali v čase, keď sme mali každá jedno dieťa – našich prvorodených. Vtedy mali rok a rok a pol. Postupne nám do rodín pribudli ďalšie tri deti, takže ich máme dokopy päť. Na všetkých sme, samozrejme, naše výrobky testovali. Keď však deti vyrástli, už to nebolo také jednoduché. Našťastie sme mali okolo seba komunitu nosiacich mamičiek, ktoré nám vždy ochotne s testovaním noviniek pomohli.
Za tých desať rokov ste určite prešli obrovský kus cesty. Aký moment bol pre vás v podnikaní najťažší?
Slávka: Ak môžem hovoriť za seba, boli to skôr chvíľkové krízy. Nešlo o nič dlhodobé.
Stalo sa vám, že ste si niekedy povedali, že toto celé bol zlý nápad?
Barbora: Nie.
Slávka: Ani za mňa nie. Nikdy som nemala myšlienku, že sme do toho nemali ísť. Samozrejme, zažívame aj ťažšie chvíle a náročnejšie obdobia.
Barbora: Súvisí to aj s tým, že počas budovania značky sme rodili deti a stále sme boli mamami na plný úväzok. Poznáte to – sú lepšie aj horšie dni. Hneď na začiatku sme si však povedali, že ak by nám to malo prestať prinášať radosť, jednoducho to nebudeme robiť. A zatiaľ nám to stále prináša viac radosti než starostí.
Slávka: Najmä keď vidíme spätnú väzbu od zákazníkov. Píšu nám, ako im nosenie zachránilo materstvo či psychickú pohodu, a to je úžasný pocit. Často sa pri nás na trhoch zastavujú rodičia s deväť- či desaťročnými deťmi, ktoré sú už dnes poriadne veľké, a s úsmevom nám ukazujú: Pozrite, aj toto naše dieťa sa nosilo vo vašej šatke.
Kedysi to bola absolútna novinka a málokto tomu veril, pretože na Slovensku to jednoducho neexistovalo. Ako ste ľudí na začiatku presviedčali, že deti treba nosiť?
Barbora: V podstate to až taká novinka nie je, len si už nepamätáme časy, kedy sa aj na Slovensku deti nosili úplne bežne. Nemyslím si, že sme to priniesli vyslovene my, možno sme to skôr spopularizovali. Je však pravda, že pred dvanástimi rokmi, keď som s nosením začínala ja, to vôbec nebolo také bežné ako dnes. Bola to naozaj okrajová záležitosť. Naším cieľom bolo ukázať rodičom, že je to praktické a zdravé ako pre bábätko, tak aj pre nich. Chceli sme, aby sa toho nebáli.
Slávka: Dnes už mnohí rodičia pri plánovaní výbavičky automaticky rátajú aj s nosiacou pomôckou, či už je to šatka alebo nosič. Možno si to najskôr požičajú od známych, no keď sme začínali, museli ste si aktívne vyhľadať niekoho, kto o nosení vôbec niečo vedel. Teraz informácie prichádzajú z každej strany. K benefitom sa vyjadruje množstvo odborníkov – vysvetľujú, prečo nosiť, ako to bábätku pomáha s reguláciou a prečo je to zdravé. Hovorí sa o tom čím ďalej, tým viac, až sa z toho stal úplne bežný štandard.
Povedzte mi viac o materiáloch, z ktorých sú vaše produkty.
Slávka: Základom je bavlna. Naše nosiče sú bavlnené, no na leto pravidelne pripravujeme špeciálnu kolekciu s prímesou ľanu. Ide teda o kombináciu bavlny a ľanu. Používame výhradne česanú bavlnu s certifikátom Oeko-Tex, takže materiály sú maximálne bezpečné. Látky si dávame tkať samy, čo znamená, že všetky vzory sú naším autorským dizajnom. Spolupracujeme s naším „dvorným” grafikom, ale aj s rôznymi inými dizajnermi. Tí nám pripravia návrhy a my následne sledujeme, ako na ne ľudia reagujú – či sa vzor uchytí a či ho neskôr zopakujeme aj v iných farbách.
Barbora: V podstate sme začínali so šatkami na nosenie detí. Šatka je veľmi špecifický kus látky. Musí byť utkaná presne určeným spôsobom, aby mala správne vlastnosti – musí byť diagonálne pružná, ale zároveň vertikálne a horizontálne pevná. Práve z tejto „šatkoviny” sme neskôr začali šiť naše nosiče. V tom sú výnimočné. Sú mäkučké, no zároveň pevné a poddajné, takže sa telíčku dieťaťa dokonale prispôsobia. Nie je to len nejaká obyčajná metráž z obchodu, je to naša poctivá šatkovina.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako si delíte úlohy?
Barbora: Robíme presne to, v čom sa každá z nás cíti najlepšie.
Slávka: Postupne sa to prirodzene vykryštalizovalo. Samozrejme, keď sme začínali, podnikanie malo úplne iný rozmer. Robili sme v obývačke, v pracovni, v byte – skrátka vtedy, keď deti poobede spali. Teraz si už môžeme dovoliť pracovať v normálnom pracovnom čase, keďže deti sú v škole.
Slávka: Ja mám na starosti marketingovú časť. To znamená, že fotím produktové fotky, natáčam a strihám videá a riešim celkovú komunikáciu na sociálnych sieťach či v iných médiách.
Barborka: Ja mám zase pod palcom výrobu a vzťahy s dodávateľmi, aby celý ten proces hladko fungoval. Potom máme Martinku, ktorá sa stará o našich zákazníkov, o expedíciu objednávok a kompletný zákaznícky servis.
Slávka: A ešte je tu Janka. Tá s nami zvyčajne nesedí v kancelárii, ale pomáha nám so správami a odborným poradenstvom. Pre nás to totiž nie je len o predaji nosiča. Súčasťou nášho produktu je veľmi intenzívna komunikácia. Chceme, aby nosič rodičom slúžil na 100 %. Sme tu na to, aby sme poradili, poslali tutoriály či návody a boli rodičom k dispozícii pri akýchkoľvek otázkach.
Kedy nastal ten zlom, že ste si povedali, že už je to skutočné podnikanie a nielen projekt popri materskej?
Barbora: Bol to postupný proces. Najskôr sme fungovali u mňa doma, potom u Slávky v garáži – bola to taká klasická „garážová firma”. Keď sme už pri každej aktivite museli veci neustále presúvať z jedného kúta do druhého, povedali sme si, že to takto ďalej nejde. Potrebovali sme priestor, ktorý bude mať systém a kde budeme môcť napríklad komfortne strihať látky.
Ktorá z vás je tá vizionárka?
Slávka: Myslím si, že je to zdieľané. Často prídem s nejakým nápadom ja, ale Barborka je tá akčná, ktorá ho dotiahne do konca. Alebo niekedy príde s myšlienkou ona a spoločne ju pretavíme do reality.
Barbora: Áno, tie nápady prichádzajú väčšinou náhodne. Vždy ich spolu zdieľame, dáme si úprimnú spätnú väzbu a zvážime, či to má potenciál a či to stojí za tú námahu. Aj tento rok by sme chceli priniesť niekoľko noviniek.
Keď trávite toľko času spolu pracovne, viete spolu aj „nepracovať“? Dokážete vôbec vypnúť hlavu od podnikania?
Barbora: Ja si myslím, že áno.
Slávka: Niekedy spolu chodíme aj na výlety alebo na dovolenky s deťmi, keď sa nám to podarí skĺbiť.
Barbora: Lenže vtedy zase riešime deti.
To je veľká výzva pre všetky akčné ženy. Máte možno nejaký odkaz pre tie, ktoré sú na začiatku a v hlave majú nonstop len svoje podnikanie?
Barbora: Pravdou je, že aj ja mám prácu stále v hlave a neustále nad ňou premýšľam. Vypnúť mozog je proces. Stále to tam niekde v pozadí beží, ale našťastie máme spolu aj veľa iných tém. Niekedy je to dokonca naopak – musíme sa samy napomínať: Momentálne sme v práci, skúsme sa sústrediť na prácu.
Slávka: Presne tak. Stačí si dať spoločnú pätnásťminútovku na iné témy a potom ideme pracovať.
Rozumiete si za každých okolností, alebo prichádzajú aj momenty, kedy to úplne nefunguje?
Barbora: Áno, stáva sa nám to. Vždy sa vtedy snažíme tú druhú presvedčiť o svojej pravde. Väčšinou sa však nechám presvedčiť aj ja, vieme sa navzájom počúvať.
Slávka: A určite si vieme aj nesúhlasiť. Práve v tom vnímam obrovskú výhodu nášho sesterského vzťahu – vieme si veci povedať úplne na rovinu. A potom sa na seba ani nedokážeme dlho hnevať. Niekedy má jedna z nás horšiu náladu alebo ťažšiu chvíľku, no vždy to nejako prekonáme. Často si hovorím, či by som bola rovnako tolerantná a zhovievavá aj ku kamarátke a či by ona bola taká ku mne.
Barbora: Napríklad, keď jedna z nás rodila, automaticky sa viac venovala bábätku a vo firme bola prítomná menej. Takto prirodzene sme sa vždy vedeli vzájomne zaskočiť a podržať.
Takže ste si to takto dohadovali? Ktorá kedy bude mať deti?
Slávka: Moje najkrajšie spomienky na začiatky, keď sme mali ešte len dve deti, sú späté práve s našou komunitou. Bývali sme vtedy cez cestu – jeden byt, druhý byt. Jedna varila obed, druhá strážila deti, potom sme spoločne riešili prácu a následne sme si to vymenili. Bolo to skvelé, že sme si počas materskej mohli byť takouto oporou.
Barbora: Keď sa v niektorý deň stane, že jedna z nás nemá dobrú náladu – napríklad pre náročnejšie obdobie s deťmi – tá druhá to vycíti. Vtedy vie, že sa musí vzpružiť a potiahnuť to za obe.
Čo vám v podnikaní najviac pomáha?
Slávka: Mne v podnikaní najviac pomáha vedomie, že to, čo robíme, má hlboký zmysel. Spätná väzba od ľudí ma utvrdzuje v tom, že robíme skvelú vec. Keby išlo o produkt, ktorému by som takto neverila, asi by to nefungovalo.
Vyrábame produkt, ktorému stopercentne veríme. To je obrovská motivácia, aj keď finančné výsledky firmy nie sú vždy ideálne. Nehovorím, že by sme boli v strate, ale v podnikaní sú lepšie aj horšie časy.
Barbora: Mne ako pragmatickému človeku najviac pomáha systém. Keď máme nastavené tabuľky a analýzy. Keď máme plán, ktorého sa dokážeme držať. Stanovíme si cieľ na daný rok, rozmeníme ho na drobné a postupujeme podľa neho. To sa potom odráža v systematickej práci – máme prehľad o tom, čo máme, čo nám chýba a čo treba urobiť.
Slávka: Nie vždy to však tak bolo.
Barbora: Veru nie. Učili sme sa na vlastných chybách. Kedysi sme fungovali na báze „feeling manažmentu”, ale takto sa to dlhodobo robiť nedá.
Prečítajte si: Ako začať podnikať na materskej a nezblázniť sa
Ako si ten plán nastavujete a kedy to zvyknete robiť? Sadnete si spoločne na konci roka a naplánujete si ten nasledujúci?
Barbora: Na tento systém plánovania sme nabehli asi pred tromi-štyrmi rokmi. Vždy na konci roka zhodnotíme, ako ten uplynulý skončil – koľko sme vyrobili, koľko predali a čo nám zostalo na sklade. Stanovili sme si cieľ, ktorý sme chceli naplniť.
Jeden rok sme mali nastavený veľmi odvážne, no napokon nám zostal plný sklad. Bolo to presne v období po pandémii – opatrenia sa uvoľnili, ľudia začali masívne nakupovať a celý e-commerce segment vtedy prudko rástol. Potom však prišiel pokles. Prišli iné faktory, vojna… Bolo to veľmi náročné obdobie, kedy sa v podstate zastavil celý svet.
Aj dnes pociťujeme, že ľudia nie sú úplne optimistickí a viac šetria, čo sa na dopyte odráža. Ale chceli sme hovoriť o tom plánovaní.
Slávka: Začali sme si robiť kvartálne porady. Kvartálne porady prídu vždy oveľa skôr, než človek čaká. Povie si, že štvrťrok je dlhá doba, ale zrazu je to tu. Na týchto poradách si hovoríme, čo sa podarilo, čo nie, čo funguje a čo treba zmeniť. Barborka prinesie čísla a za mňa je oveľa lepšie sledovať firmu v týchto kratších intervaloch.
Barbora: Vždy si tam nastavíme ciele na najbližšie tri mesiace – na čom budeme pracovať a aký má byť výsledok, keď sa tu o štvrťrok opäť stretneme. Väčšina vecí sa nám podarí naplniť, a ak nie, vždy vieme jasne pomenovať objektívne príčiny, prečo to tak bolo.
Mne osobne veľmi pomohlo to vedomie, že ak chcem niečo dosiahnuť o tri mesiace, musím na tom začať pracovať už teraz. Rozmeníme si to na drobné. Tieto naše porady trvajú zvyčajne dve-tri hodinky a na ich základe napríklad teraz plánujeme vyhradiť si dlhší spoločný čas na strategické smerovanie značky a rozvoj nových produktov.
Máte ešte nejakú ďalšiu radu, bez ktorej by ste vy do podnikania nešli? Čo vám prakticky pomáha?
Slávka: Jasné ciele.
Barbora: Mne pomáha o veciach rozprávať. Treba o svojich plánoch hovoriť nahlas, pretože vtedy zistíte, že máte podporu okolia.
Slávka: Alebo náhodou stretnete niekoho, kto vás vie posunúť alebo vám pomôcť. My sme mali v podnikaní veľké šťastie na ľudí, ktorí nás technologicky alebo odborne posunuli vpred.
Ak sa pozrieme na marketingovú časť – čo vám tam najviac pomáha? Sú to virálne videá, osobné recenzie alebo digitálny marketing?
Barbora: My sme od začiatku stavili na náš vlastný príbeh. Tým, že sme tie šatky samy nosili a žili sme tým, boli sme maximálne autentické. Zdieľali sme skúsenosti z našich rodín a riešili sme reálne témy, ktoré trápia nosiacich rodičov. Hneď ako sme si založili účet na Instagrame, začali sme sa na ňom aj ukazovať. Nehanbili sme sa vyjsť s kožou na trh.
Takže osobná značka u vás zafungovala?
Slávka: Stále je to však o autenticite. Aj keď sledujeme trendy a občas urobíme video podľa nich, nejdeme do toho slepo. Stále aplikujeme náš „feeling manažment” – nerobíme nič, čo by nám bolo vyslovene proti srsti. Chceme, aby to bolo úprimné. Niekedy ukážeme aj neporiadok v ateliéri, pretože tu skrátka reálne pracujeme a tvoríme. Ukazujeme aj to, čo je „v zákulisí”.
Barbora: Zároveň však trendy sledujeme a robíme si analýzy – sledujeme, ktorá reklama funguje a ktorá nie.
Slávka: Snažíme sa tiež spájať s ľuďmi, ktorí rozumejú technickým veciam, napríklad nastavovaniu kampaní. My tvoríme obsah, ale na technické záležitosti potrebujete odborníka, pretože sa nedá vedieť úplne všetko.
Vaše portfólio je dnes už oveľa širšie. Čím momentálne najviac žijete?
Slávka: Stále sú to najmä nosiče a šatky, to je jadro nášho biznisu. Šatky sú pre mňa osobne najnostalgickejšie a najintímnejšie. Mať bábätko v šatke, to je skrátka čistá láska. Ale milujem aj naše nosiace mikiny. Nosím ich denne, aj keď svoje dieťa už dávno nenosím. Paradoxne si ich u nás kupujú aj ženy, ktoré deti vôbec nemajú, pretože hľadajú kvalitnú funkčnú mikinu.
Barbora: Ja som veľmi hrdá nielen na nosiče, ale práve aj na tie mikiny a nosiace kapsy. Keď chceme priniesť nový produkt, nechceme len „ďalší kus oblečenia” na trhu. Vždy sa tam snažíme nájsť pridanú hodnotu. Pri mikinách sme si dali vyrobiť špeciálny materiál v Taliansku – jeho funkčné vlastnosti sú naozaj perfektné.
Slávka: A hlavne ten strih! Mikina je „bezvsádková”, takže do nej nemusíte nič zazipsovať. Z nosiacej verzie ju na bežné nosenie premeníte za pár sekúnd.
Keď si spomeniete na príbehy zákazníčok, ktoré zažívate každý deň – máte nejaký príbeh, ktorý vás chytil za srdce a dal vášmu dňu zmysel?
Barbora: Spomínam si na Magdalénu, ktorá vyhrala šatku s dizajnom od Kristíny Tormovej. Majú adoptované deti a práve v takýchto prípadoch má nosenie ešte intenzívnejšiu príchuť. Máme aj kamarátov, ktorí si adoptovali chlapčeka. Pomáhala som im s nosením v začiatkoch a pamätám si, aké to bolo pre nich silné a dôležité.
Slávka: Každé bábätko potrebuje kontakt, ale deti v náhradnej starostlivosti ho potrebujú snáď ešte viac. Doslova si ho pýtajú.
A čo robíte, keď práve nenosíte a nepracujete? Čo vás napĺňa?
Barbora: Ja najradšej behám a športujem. Je to môj spôsob, ako si prečistiť hlavu a zresetovať sa, aby som bola v pohode. No a samozrejme, keď nie som v práci, venujem sa deťom.
Slávka: Ja to mám podobne. Tiež rada športujem – aj keď to na mne možno nie je hneď vidieť. Tiež v tom hľadám svoj vlastný priestor. A veľmi rada sa stretávam so sestrou a jej deťmi aj mimo pracovného času.
Čo by ste chceli na záver odkázať vašim zákazníčkam, čitateľkám či poslucháčkam?
Barbora: Aby robili to, čo ich skutočne baví a napĺňa.
Slávka: A tiež to, že ak niekto podniká na materskej, neznamená to, že musíte aj vy. Ak si chce mama vychutnať čas s bábätkom bez práce, je to úplne v poriadku a nie je to žiadna povinnosť. Skrátka, nemusí každý robiť všetko. Ja by som si dnes tú materskú možno užila oveľa viac v pokoji.
Aj ja si niekedy hovorím, že by som si teraz tú materskú „strihla” ešte raz a inak. Aj „len” byť s dieťaťom je dostatočne akčné. My sme tie naše deti síce nosili a boli sme s nimi intenzívne, ale bol to kompromis – snažili sme sa pracovať, kedy sa dalo. Nebola to taká tá 100 % materská dovolenka.
Barbora: Stačí byť skrátka „dosť dobrým” rodičom. To úplne stačí.