Zahrávajú sa spomienky na sociálnych sieťach s našim psychickým zdravím?

0
Zahrávajú sa spomienky na sociálnych sieťach s našim psychickým zdravím?

Debaty o sociálnych sieťach a ich vplyve na duševné zdravie sú nekonečné, avšak oprávnené. Jedna z ich populárnych vymožeností môže mať preukázateľný dopad na našu psychiku. Sú ňou spomienky na sociálnych sieťach – teda na Facebooku alebo Instagrame.

Po chvíľke strávenej na Facebooku nám zvyčajne „vyskočí“ upozornenie o tom, čo sme v dnešný deň publikovali pred rokom, dvoma, alebo dokonca aj 12 rokov dozadu. Prihláste sa na Instagram a jedno ťuknutie vás vráti ku každej selfie, ktorú ste pridali v rovnakom čase minulý rok.

Na prvý pohľad je skvelé mať možnosť vrátiť sa v čase a zaspomínať si. Komu by sa nepáčil krátky výlet do minulosti? Mnohí však majú z tejto vymoženosti zmiešané emócie. Statusy z roku 2008 v nás môžu vyvolať nepríjemné pocity z toho, čo za „múdrosti“ sme to vedeli publikovať. Na niektorých veciach sa vieme aj dobre zasmiať. Na druhú stranu, iná spomienka spôsobí, že si kladieme otázku, či sme v danej fáze života neboli šťastnejší, ako sme dnes.

Podobné pocity sú prirodzené. Štúdie ľudskej psychiky totiž poukázali na to, že sa na minulosť často pozeráme cez ružové okuliare. Tento fenomén vedci nazývajú „ružová retrospektíva“. Dokonca sa často prichytíme aj pri vyslovení známej vety „to boli staré dobré časy“. Spomienky z minulosti sú síce pozitívne, no paradoxne nám nedodávajú pocit šťastia.

Fotoalbumy vs. sociálne siete

Primárny pocit, ktorý vytvárajú spomienky na sociálnych sieťach, je v prvom rade nostalgia. Či to je dobrá alebo zlá vec, je na dlhšiu debatu. Pri spomienkach ide o podobnú situáciu, ako keď si pozeráme albumy s fotografiami a oživujeme staré zážitky. Rozdiel je však v tom, že Facebook tieto spomienky na nás vybalí ako prekvapenie, ktoré sa nedá predpokladať.

Toto prekvapenie býva nečakané a niekedy až nevyžiadané. Všetci vieme, ako to v živote chodí – stáva sa, že vzťahy alebo priateľstvá jednoducho netrvajú večne. Na niektoré veci teda logicky spomínať nechceme. Spomienky na sociálnych sieťach tak na nás zapôsobia dvojako. Buď u nás zdvihnú hladinu dopamínu, ak sú spomienky pekné, čím vyvolajú príjemné pocity. Alebo v opačnom prípade spomienka vyvolá sklamanie, smútok alebo úzkosť, ak ide o zážitky či osoby, ktoré v nás vyvolajú ľútosť.

Kedy sa s nami sociálne médiá zahrávajú?

Spomienky na sociálnych sieťach na nás nemusia vždy pôsobiť negatívne. Teda pokiaľ nám neubližujú alebo nezasiahnu boľavé miesto. Jednoducho, fenomén ružových okuliarov pre niektorých ľudí predstavuje problém. Staré fotky či statusy totiž vyvolajú pocit túžby po niečom – po starých vzťahoch či po období života, v ktorom sme boli šťastnejší.

Keď sa u vás takéto pocity objavia, treba myslieť na to, že ide len o jeden výsek, nie o komplexný obraz minulosti. Možno si na to nepamätáte, no hoci v jednej oblasti života sa vám darilo, mohli ste mať problémy v inej oblasti. O tom už ale fotka alebo status nehovoria. V momente, keď si spomienky prezeráte, si na to vôbec nespomeniete.

spomienky na sociálnych sieťach

Ak sa vám stáva, že sa kvôli sociálnym sieťam cítite smutní, podľa psychológov by ste to mali čím skôr zastaviť. Nastavte si napríklad limity na používanie sociálnych sietí – ich obmedzenie na dva alebo tri dni ešte nikoho nezabilo. Alebo vypnite notifikácie, ktoré by u vás mohli vyvolať negatívne emócie. Dobrou cestou je aj venovať sa prítomnosti, teda robiť niečo, čo vás baví alebo rozprávať sa s blízkymi. Pre začiatok by to mohlo zabrať.

Prečítajte si tiež, ako sa neporovnávať s inými na Instagrame

Môžu byť spomienky na sociálnych médiách dobrá vec?

Faktom je, že všetci teraz nemôžeme vylúčiť sociálne siete zo svojho života. Mnohí z nás ich používajú kvôli práci, propagácii svojho biznisu či sebaprezentácii. Sociálne siete samé o sebe nie sú úplne zlé. Majú užitočné funkcie, sú praktické a v dnešnej dobe aj potrebné. Dokonca nám dokážu vyčariť aj úsmev na tvári.

Aký je teda záver? Zaveďte si účinné preventívne opatrenia, ktoré zafungujú. Spomienky tak na vás budú mať minimálny negatívny dopad. V ideálnom prípade vám zvýšia hormón radosti – dopamín – aj pocity šťastia.

Najlepšie je však na upozornenie vôbec neklikať, užiť si prítomný moment spokojnosti a blízkosť milovaných ľudí. ?

žiadne príspevky na zobrazenie