Pochmúrne úvahy nad životom v izolácii zmohli tento rok snáď každého z nás. Martina Krajňáková – umelecká kožušníčka – sa na pandemickú situáciu díva s nadhľadom. Už sedem rokov žije na samote, obklopená krásou Muránskej planiny.
Obmedzený styk s inými ľuďmi, spektrum manuálnej práce či plánovanie nákupu potravín. Aj tak vyzerá bežný deň človeka, ktorý sa uchýli k bývaniu v izolácii.
Výhody života na samote
Vyratúvať prínosy nového štýlu by však Martinke Krajňákovej trvalo dlho. Vo svojom novom domove, bývalom železničiarskom dome, ku ktorému vedie nespevnená vozovka, sa začala venovať špeciálnemu remeslu – šitiu z kožušín. Pri tvorbe unikátnych, ručne zhotovených teplých rukavíc či viest tu panuje priam romantická atmosféra.
„Pri srdci ma hreje predstava, že vďaka tým rukaviciam bude mať niekto pocit tepla, bezpečia,“ opisuje svoju prácu, no dodáva, že šitie náročnosťou prekonalo asi všetky predošlé zamestnania. „Sú to však rukavice na celý život, takže to stojí za to!“
Prečítajte si aj rozhovor: Kristína Balúchová: Jedna kniha rozhodla o mojom osude
Pragmatické rozhodnutie
Martina sa do lazov v blízkosti mesta Tisovec prisťahovala pred siedmimi rokmi spolu so svojim priateľom, známym reportérom Rastislavom Ekkertom.
„Čaro prírody samozrejme zohralo svoju rolu, ale to, že tu bývame, bolo aj pragmatickým rozhodnutím,“ vysvetľuje s úsmevom Martina a tvrdí, že život “mimo” je lacnejší než v meste. Rasťo mal v danom regióne priestor na prácu a tiež túžil po živote mimo spoločnosti.
Dvojica sa postupne naučila, čo všetko vyžaduje život mimo civilizácie. Rúbanie dreva dnes už Martina za drinu nepovažuje. Popri práci si však obaja nájdu čas i na prechádzky so psami, sporadicky sa vyberú i do najbližšieho mesta na nákup či do knižnice.
Izolácia s pohodou
Umelecká kožušníčka Martina teda „zvláda“ izoláciu s pokojom a radosťou. Priznáva však, že pre takúto životnú zmenu sa u mnohých známych stretla so spýtavými pohľadmi.
„Keď vstanem, môžem si vypiť svoju rannú kávu v pyžame, na čerstvom vzduchu! To ma vždy utvrdí v tom, že presťahovať sa do lesa bolo dobrým rozhodnutím.“