Volá sa Theobroma cacao – „pokrm bohov”. Toto meno mu dal švédsky botanik, ktorý nezažil, čo sa stane, keď sa rozpustí na jazyku. My mu hovoríme jednoducho kakao. A dnes, 7. júla, má sviatok.
Väčšina článkov, ktoré si dnes prečítate, vám povie, že čokoláda znižuje stres, obsahuje antioxidanty a že Aztékovia ju pili ako horký nápoj korenený čili papričkou. Všetko je pravda. Ale skúste na chvíľu iný uhol pohľadu. Poďme si predstaviť životopis čokolády.
Detstvo v tieni
Kakaovník nemá rád slnko. Rastie v tieni väčších stromov. Jeho kvety – drobné, takmer neviditeľné – nekvitnú na konárikoch ako u väčšiny stromov, ale priamo na kmeni. Opeľuje ich jediný tvor na svete, ktorý má na to trpezlivosť aj veľkosť: drobná muška zvaná pakomár. Bez tohto niekoľkomilimetrového hmyzu by čokoláda vôbec neexistovala. Žiadna technológia ju zatiaľ nedokázala nahradiť.
Z tisícky kvetov na strome sa v priemere premení na plod len dvadsať. Z jedného stromu sa za celý rok získa toľko kakaa, koľko treba asi na pol kilogramu čokolády. Ten tabuľkový kúsok, ktorý možno práve teraz niekto zje za tri minúty, je teda výsledkom ročnej práce celého stromu.
Fermentácia: umenie hniloby
Toto je časť, ktorá neznie veľmi príjemne, no je najdôležitejšia zo všetkých. Vylúpané semienka sa nechajú niekoľko dní kysnúť pod banánovými listami. Hnijú, teda fermentujú. Práve v tomto momente vzniká to, čo neskôr rozpoznáme ako „chuť čokolády”. Surové kakaové bôby totiž chutia horko a trpko. Chuť, ktorú milujeme, sa nerodí v kakaovníku, ale v hnilobnom procese, ktorý trvá presne toľko, koľko treba – ani o deň viac.
Chémia zaľúbenia
Vedci radi pripomínajú, že čokoláda obsahuje feniletylamín – látku, ktorú mozog uvoľňuje aj vtedy, keď sme zamilovaní. Menej sa už hovorí o tom, že tento efekt je pri jedení čokolády taký mierny, že ho telo stihne odbúrať skôr, než vôbec niečo pocítime. Takže nie – čokoláda sa za vás nezamiluje. Ale rituál, akým ju jeme – pomaly, so zatvorenými očami, necháme ju roztopiť namiesto hryzenia – je jedným z mála momentov počas dňa, keď dospelý človek dobrovoľne spomalí.
To, čo nevidno na obale
Existuje aj tienistejšia stránka tohto príbehu. Väčšina kakaa na svete – viac než polovica – pochádza z Pobrežia Slonoviny a Ghany, kde na malých rodinných farmách pestovatelia často žijú pod hranicou chudoby, hoci globálny čokoládový priemysel ročne generuje viac než 100 miliárd dolárov.
Dajte si dnes tabuľku čokolády a v tých pár sekundách medzi rozlomením a prvým sústom si spomeňte na všetko, čo ste sa pred chvíľou dozvedeli.
A ak vám dnes niekto povie, že jete priveľa čokolády, pokojne mu vysvetlite, že len zodpovedne oslavujete Svetový deň čokolády. Tradície sa predsa majú dodržiavať.