Pred niekoľkými rokmi sci-fi filmy plné utópie a fantazijných scén, dnes reálne príbehy reflektujúce možný nadchádzajúci technologický a spoločenský vývoj. Filmy o robotoch, umelej inteligencii a digitálnych technológiách sa stali rešpektovaným žánrom, ktorý oslovuje širokú časť diváckeho spektra.
Ja, Robot
Úvodná dekáda tohto storočia priniesla prvý väčší boom filmov o robotoch. Máloktorý z nich zožal taký úspech ako Ja, Robot. Snímok inšpirovaný literárnou tvorbou Isaaca Asimova sa odohráva v roku 2035, kedy sú roboty bežnou súčasťou pracovísk aj domácností. Will Smith je voči robotickému pokroku stále skeptický a jeho nedôvera vzrastá pri vyšetrovaní vraždy, ktorú mohol spáchať robot. Ak sa jeho predpoklad potvrdí, ľudská rasa je ohrozená.Ilustračné foto: www.pixabay.com – geralt
Andrew – člen našej rodiny
Roboty žijú po boku ľudí aj vo filme Andrew – člen našej rodiny. Nie každý je taký múdry ako Andrew. Robin Williams a jeho rodina si robotického komorníka rýchlo obľúbi. Andrew s ľudským prístupom k životu sa snaží nájsť podobných inteligentných robotov, no žiadni už neexistujú. Robota to privedie k myšlienke zužitkovať svoj potenciál a zmeniť sa na človeka.
Metropolis
Námety o robotoch sa dostali do scenárov už v 1. polovici 20. storočia. Medzi najstaršie filmy tohto druhu patrí Metropolis, ktorého dej sa odohráva v roku 2026. Hlavnou postavou snímku z roku 1927 je humanoidný robot žijúci vo futuristickom meste Metropolis, ktoré je rozdelené na 2 svety. V hornom žije elita, v podzemnom robotníci, ktorí na ňu robia s pomocou strojov. Bezstarostný život boháčov je v ohrození. Robot Maria poháňa utláčaných ľudí k vzbure.
Svet má viac ako 28 000 boháčov s majetkom v hodnote nad 100 mil. USD
Oceľová päsť
Roboty nechcú iba slúžiť a pracovať. Robotický high-tech box im ponúka príležitosť stať sa šampiónom. O víťazstvo vo vrcholovej lige Real Steel zabojuje aj zverenec bývalého boxera Charlieho Kentona, ktorého stvárnil Hugh Jackman. Prípadný úspech vráti trénera späť na výslnie.
Ona
Závislosť na digitálnych technológiách môže prerásť do absurdných foriem. Ak sa pokrokový operačný systém využívajúci umelú inteligenciu začne správať ako virtuálna žena, výsledkom môže byť nadviazanie citového spojenia. Vo filme Ona z roku 2013 sa to podarí Theodorovi, ktorého čaká sklamanie z virtuálnej lásky k Samanthe.Ilustračné foto: www.pixabay.com – geralt
Ex Machina
Citový vzťah s umelou inteligenciou sa nemusí budovať iba virtuálne. Caleb, ktorého vo filme Ex Machina stvárnil Domhnall Gleeson, to má zistiť počas pobytu na šéfovej chate. O pláne svojho zamestnávateľa, ktorý ho vtiahol do technologického experimentu s robotickou Avou, začne mať stále väčšie pochybnosti aj vďaka jej pomoci.
Eva
Tvorcovia scenára filmu Eva spojili vzťah k technologickému pokroku s bežnými ľudskými problémami. Kybernetik Alex dostáva po návrate do rodného mesta ponuku pracovať na vývoji robotického dievčaťa. Ako vzor mu poslúži správanie netere Evy. Pri vývoji detského robota musí čeliť otázkam o sebe, o vzťahoch s blízkymi aj o starých nezahojených ranách.
Upgrade
Odporca nanotechnológií Grey Trace zmení názor na výdobytky techniky po autonehode, po ktorej ochrnie a príde o priateľku. Vedec pracujúci na vývoji nanočipov mu ponúka zariadenie STEM, ktorého implementácia do miechy umožní Greyovi opäť chodiť. Vďaka čipu získava obrovskú silu. Nové schopnosti sa stávajú bremenom, ktoré ho začína ovládať.
Minority Report
Zločin zastavený v zárodku je jednou z odpovedí, ako skoncovať s trestnou činnosťou. Elitná jednotka dokáže vďaka prekognitívnym technológiám odhaliť zločincov skôr, ako trestný čin spáchajú. Ak je to nutné, obviní aj svojho veliteľa. Tom Cruise sa musí rýchlo vydať na útek pred tými, ktorí chcú zabrániť budúcej vražde.Ilustračné foto: www.pixabay.com – geralt
M3GAN
Umelá inteligencia je pre tvorcov hororov vďačnou témou. S hororovými prvkami natočili aj snímok M3GAN nazvaný po robotickej bábike navrhnutej vývojárkou Gemmou. Prototyp bábiky, ktorá vyzerá ako živá, jej má pomôcť pri výchove osirelej netere. M3GAN ale nie je iba spoločníčkou a ochrankyňou. Jej konanie núti diváka zamyslieť sa nad rizikom vymknutia sa umelej inteligencie spod kontroly.
Foto na titulke: www.pixabay.com – Computerizer