Spája niekoľko krajín. Je ovplyvnená domácimi zvykmi aj orientálnou a stredomorskou gastronómiou. To ju radí medzi najrozmanitejšie kuchyne na svete.
Obľúbená nie je iba na Balkáne. Špeciality z juhovýchodnej Európy si nachádzajú priaznivcov aj za hranicami tohto regiónu.
Balkánska kuchyňa 5-krát inak
Šopský šalát
Bezmäsitý zeleninový šalát so slaným syrom už nie je iba tradičným bulharským pokrmom. Jednoduchá príprava, osviežujúca chuť a zdravé ingrediencie z neho urobili medzinárodnú špecialitu. Najprv sa rozšíril do iných kútov Balkánu, odkiaľ si to namieril do Turecka, na stredomorské ostrovy aj do strednej Európy, kde sa stal bežnou súčasťou reštauračných jedálnych lístkov. Kombináciou syra a zeleniny pripomína grécky šalát. V pravom šopskom šaláte sa používa nastrúhaný syr namiesto malých nakrájaných kociek. Bulhari ho pripravujú s lokálnym syrom sirene. U nás sa podáva s fetou, ktorá má podobnú slanú chuť. Zmes kúskov uhorky, papriky a paradajky posypaná nastrúhaným syrom sa polieva olivovým olejom. V pôvodnej krajine vzniku sa na vrch pokrmu pridáva pikantná bylinka čubrica, v balkánskych kuchyniach označovaná tiež ako „bulharské čili”. Kým u nás sa konzumuje najmä ako predjedlo alebo samostatný chod, na Balkáne je zvykom podávať šopský šalát ako prílohu k mäsu.
Tarator
K typickým bulharským pokrmom patrí aj tarator. Polievka z bieleho jogurtu, uhoriek a orechov sa pripravuje na studený spôsob. Niekde sa podáva s kúskami ľadu. Obľúbená je tiež v Albánsku a Severnom Macedónsku. Často sa konzumuje za hranicami Balkánu, najmä v Sýrii, Libanone a Palestíne, kde plní funkciu pôstneho jedla. V závislosti od krajiny sa menia niektoré ingrediencie. Albánci vynechávajú orechy. Čiernohorci a Severní Macedónci nahrádzajú olivový olej slnečnicovým. Pojem tarator v Bulharsku označuje aj druh hlávkového šalátu, ktorý miestni pridávajú do polievky s rovnakým pomenovaním. Na Cypre, kde sa podáva ako studené predjedlo, ju nazývajú ttalattouri.
Čevapčiči
Malé mäsové rolky ochutené koreninami k nám prišli práve z Balkánu. Vo viacerých kútoch tohto regiónu sú známe ako ćevapi. Srbi a Bosniaci ich radia medzi svoje národné jedlá. V oboch krajinách sa pripravujú iným spôsobom. Sarajevski ćevapi v Bosne pripravujú výlučne z hovädzieho mäsa. Srbský variant ho kombinuje s bravčovinou. Zmes z mletého mäsa sa osolí, okorení a ugriluje. Hotové čevapčiči je nielen v Srbsku a v Bosne a Hercegovine, ale aj na celom Balkáne servírované s múčnym chlebom v tvare placky známym ako somun.
Čobanac
Gulášu neholdujú iba v strednej Európe. Veľkej obľube sa teší aj v Chorvátsku. Tamojší Slavóni nedajú dopustiť na čobanac, ktorý patrí medzi symboly regiónu Slavónia. Pripravujú ho z 2 – 3 druhov mäsa. Základom je hovädzina, ktorú dopĺňa bravčové a jahňacie mäso. Najprv sa jemne opečie na masti, následne sa nechá dusiť na cibuli a paprike v hrnci s vodou, do ktorého sa počas varu zamieša paradajkový pretlak. Chorváti preferujú pikantný čobanac. Varia ho so štipľavou paprikou. Niektorí do neho pridávajú trochu vína, ktoré mení šťavu nadobudnutú dusením na farebnú omáčku. Horúca špecialita sa servíruje s pečivom, prípadne so zeleninovou oblohou.
Baklava
V balkánskej kuchyni nechýbajú cukrovinky. Baklava nie je typickým lokálnym pokrmom. Do juhovýchodnej časti Európy sa dostala pri expanzii Osmanskej ríše, s ktorou sem prišli viaceré recepty. Turecká a stredoázijská baklava sa udomácnila v dnešnom Srbsku, Bulharsku, Bosne a Hercegovine aj Čiernej Hore. Zákusok má niekoľko variantov. Balkánci ho obľubujú s orechami, ktorými sa plnia vrstvy lístkového cesta tvoriace jeho základ. Tradičná baklava sa nesladí cukrom, ale medom alebo sirupom.
Pestrý balkánsky jedálniček ponúka mnoho ďalších inšpiratívnych receptov. Kúsok miestnej gastrokultúry prináša aj grilovaná fašírka pljeskavica. Z polievok neváhajte ochutnať bulharskú bob čorbu alebo fazuľovú pasulj. Z Bulharska prišla aj zapekaná zelenina s mäsom známa ako gjuveč. Svet slaných koláčov zastupuje burek plnený syrovo-mäsovou plnkou.