„To je len môj kamarát.” Veta, ktorá už spôsobila nejednu partnerskú hádku.
Priateľstvo medzi mužom a ženou patrí k témam, ktoré ľudí rozdeľujú už celé desaťročia. Jedni tvrdia, že je to úplne prirodzené, druhí sú presvedčení, že skôr či neskôr do hry vstúpia city alebo príťažlivosť.
Kde je pravda? Možno niekde uprostred.
Čo hovoria výskumy?
Psychológovia často odkazujú na známu štúdiu z roku 2012, ktorá skúmala priateľstvá medzi mužmi a ženami. Výsledky ukázali zaujímavý rozdiel: muži častejšie pociťovali voči svojim kamarátkam romantickú alebo sexuálnu príťažlivosť, zatiaľ čo ženy mali tendenciu vnímať vzťah viac platonicky.
To však automaticky neznamená, že každé priateľstvo medzi mužom a ženou je len „čakárňou na vzťah”. Skôr naznačuje, že obaja môžu rovnaký vzťah prežívať odlišne. A práve tu vzniká problém. Jeden človek vidí blízke priateľstvo, druhý možno nenápadne dúfa, že raz príde niečo viac.
Prečo je hranica niekedy taká nejasná?
Neuroveda ponúka zaujímavé vysvetlenie. Pri blízkosti, dôvere či objatiach sa v mozgu uvoľňuje oxytocín, hormón spájaný s pocitmi náklonnosti a pripútania. Mozog pritom nerozlišuje medzi priateľom a partnerom tak jednoznačne, ako by sme si želali.
Každý blízky vzťah tak nemusí prerásť do lásky, ale medzi priateľstvom a romantikou je občas veľmi tenká hranica.
Keď je „friendzone“ viac než len internetový vtip
Už ste možno aj vy zažili situáciu, keď jeden z dvojice cíti niečo viac a druhý o tom vôbec netuší. Navonok ide o priateľstvo, no v skutočnosti je to jednostranná láska, ktorá čaká na svoju príležitosť.
Práve takéto vzťahy bývajú najproblematickejšie. Jeden interpretuje každý úsmev, správu či dotyk ako nádej, druhý si myslí, že má jednoducho skvelého kamaráta. To už však nie je rovnocenné priateľstvo. Je to neopätovaný cit prezlečený za priateľstvo.
Tri dôvody, prečo sú tieto vzťahy často komplikované
1. Príťažlivosť sa nedá vždy vypnúť. Môžeme si stokrát povedať, že sme len priatelia, no fyzická alebo emocionálna príťažlivosť sa niekedy objaví aj tam, kde ju nikto neplánoval.
2. Partneri bývajú opatrní. Nie každý dokáže bez problémov prijať, že jeho partner trávi veľa času s blízkym priateľom opačného pohlavia. Nie preto, že by bol automaticky žiarlivý, ale preto, že si uvedomuje, aké komplikované môžu byť ľudské emócie.
3. City sa môžu vyvíjať. Aj keď na začiatku medzi dvoma ľuďmi nie je žiadna romantika, roky blízkosti, dôvery a spoločných zážitkov môžu situáciu zmeniť.
A predsa existujú priateľstvá, ktoré fungujú
Zaujímavé je, že niektoré výskumy naznačujú presný opak populárnych mýtov. Podľa výskumníčky Abril Trindade patria medzi najstabilnejšie práve tie priateľstvá, v ktorých si obaja uvedomovali vzájomnú atraktivitu, no vedome sa rozhodli zostať priateľmi.
Prečo?
Pretože si nič nenahovárali. Nepotláčali realitu a nehrali hru na „nič necítim”. Poznali svoje pocity, otvorene ich prijali a rozhodli sa, že ich vzťah bude mať inú podobu. Takéto priateľstvá bývajú často založené na úprimnosti, rešpekte a jasných hraniciach.
Kedy má platonické priateľstvo najväčšiu šancu na úspech?
Odborníci sa zhodujú, že pomáha najmä:
- keď sú očakávania oboch strán jasné,
- keď nikto tajne nedúfa v romantický vzťah,
- keď existujú zdravé hranice,
- keď sú partneri o tomto priateľstve informovaní a cítia sa bezpečne,
- keď sú obaja úprimní sami k sebe.
Ako to vidíte vy? Zapojte sa do našej ankety
Tak ako to teda je? Existuje čisté priateľstvo medzi mužom a ženou?
Áno. Ale pravdepodobne nie je také jednoduché a bezstarostné, ako ho často zobrazujú filmy. Najväčším nepriateľom týchto vzťahov nie je príťažlivosť, ale neúprimnosť. A nie voči tomu druhému, ale voči sebe samému.
Skutočné priateľstvo totiž neudržia ľudia, ktorí si opakujú: „Veď nič necítim.” Udržia ho tí, ktorí presne vedia, čo cítia, a napriek tomu sa vedome rozhodli pre priateľstvo. A práve v tom je ten najväčší rozdiel.