Polarizovali spoločnosť, vyvolali rozporuplné reakcie, prevrátili naruby chápanie sveta. Napriek všetkým prekážkam si našli miesto na vedeckej aj akademickej pôde. Vedecké teórie, ktoré zmenili chod dejín, dodnes formujú naše postoje a spôsob, akým nazeráme na život, svet a vesmír.
1. Heliocentrizmus
O Slnku ako o centrálnom telese, okolo ktorého sa točia planéty, sa uvažovalo už v antickom Grécku. Väčšina starovekých mysliteľov tento koncept odmietla. Na verejnosť ho po rokoch vytiahol Mikuláš Kopernik, ktorý prišiel s tézou o pohybe planét v slnečnej sústave okolo Slnka. Jeho heliocentrická teória bola v rozpore s dovtedajším učením o Zemi ako o strede vesmíru. Ku Kopernikovmu postoju, ktorý napriek perzekúciám zo strany cirkvi zastávali aj Giordano Bruno a Galileo Galilei, sa neskôr pridala takmer celá vedecká obec.
Foto: www.pixabay.com – Mateusz_foto
2. Gravitačný zákon
Heliocentrizmus sa výraznou mierou pričinil o spísanie gravitačného zákona. Isaac Newton, ktorého vedecké dielo sa spája s legendárnym príbehom o padajúcom jablku, vychádzal pri formulovaní gravitačnej teórie aj z Keplerovych zákonov, ktoré dopĺňajú Kopernikovu teóriu poznatkami o pohybe telies v slnečnej sústave. Newtonove objavy vyvrátili staré antické tézy o rozdielnosti pozemských a vesmírnych zákonov. Práve gravitačný zákon potvrdil, že telesá vo vesmíre poháňa rovnaká sila ako tá, ktorá vyvoláva gravitačné javy.
3. Evolučná teória
V 19. storočí boli preskúmané rôzne fyzikálne a biologické zákonitosti. Ucelená odpoveď na pôvod druhov a meniacu sa biodiverzitu však stále chýbala. Viac svetla do tejto problematiky sa pokúsil vniesť Charles Darwin. V rámci evolučnej teórie predstavil koncept prirodzeného výberu, na základe ktorého sa vybrané druhy krížia a prispôsobujú prostrediu s cieľom prežiť ako nové silnejšie a odolnejšie druhy. Darwin nebol prvý, kto sa opieral o koncept evolučného vývoja organizmov z jedného alebo niekoľkých príbuzných druhov. Podobný postoj zastával jeho starý otec Erasmus Darwin či švédsky lekár a prírodovedec Carl Linné.
Foto: www.pixabay.com – aitoff
4. Teória relativity
Máloktoré vedecké teórie prezentované v 20. storočí vyvolali také veľké pobúrenie ako teória relativity. Pre Alberta Einsteina bola životným dielom a jej formulácia zapísala nemeckého génia do dejín. Kontroverziu vzbudilo najmä vysvetlenie, že šírenie elektromagnetických vĺn nemusí podliehať pohybovým zákonom o sile, zotrvačnosti a akcii a reakcii. Einstein podložil teóriu relativity princípom, na základe ktorého nie je možné určiť absolútne hodnoty. Podľa jeho výskumov môžu dvaja pozorovatelia vo vzájomnom pohybovom vzťahu vnímať rámec času a priestoru inak napriek totožnej fyzikálnej podstate.
Foto: www.pixabay.com – janeb13
5. Teória chaosu
Teória chaosu je už niekoľko desaťročí predmetom rozsiahlych výskumov. Mnohých vedcov na nej fascinuje nevyspytateľnosť a nekontrolovateľné správanie dynamických systémov. Jej princípy sa uplatňujú v rôznych oboroch od fyziky a matematiky po psychológiu a sociológiu. Koncept teórie sa zakladá na rešpektovaní premenlivosti vývoja jednotlivých procesov, ktoré sa odvíjajú od nepredpovedateľného reagovania na počiatočné podmienky. Zástancovia teórie uvádzajú ako príklad tzv. motýlí efekt, pri ktorom aj malý a zdanlivo nepodstatný jav dokáže vyvolať sled nepredvídateľných dôsledkov. Podľa viacerých odborníkov z rôznych oblastí nás chaotický pohyb dynamických javov učí väčšej zodpovednosti a uvažovaniu nad dôsledkami konania. Uplatnenie tohto prístupu v praxi pomáha jednotlivcom aj spoločnosti predchádzať konfliktom, krízam či iným nežiaducim udalostiam.
Foto na titulke: www.pixabay.com – Mateusz_foto
