Vedci objavili genetickú variáciu, ktorá môže niektorým rodičom zvýšiť pravdepodobnosť, že budú mať dcéru namiesto syna.
V rozsiahlej analýze genomov približne 450-tisíc mužov a žien z Veľkej Británie, ktorí prispeli svojimi údajmi do projektu UK Biobank, vedci identifikovali variant génu s označením rs144724107. Podľa zistení zvyšuje pravdepodobnosť narodenia dievčaťa o približne 10 %. Inými slovami, rodič s týmto variantom má namiesto bežnej 50 % šance až 60 % šancu, že jeho potomkom bude dcéra.
Zatiaľ však nie je jasné, či sa tak deje, keď gén nesie matka, otec, alebo obaja rodičia.
Prečítajte si: Oplodnenie: Naozaj sa spermie medzi sebou „pretekajú”?
Ako môže gén ovplyvniť pohlavie dieťaťa?
Presný mechanizmus, ktorým gén rs144724107 ovplyvňuje pravdepodobnosť narodenia dievčaťa, zatiaľ nie je úplne známy. Vedci však upozorňujú, že tento variant sa nachádza veľmi blízko génovej rodiny ADAMTS. Táto skupina génov hrá významnú úlohu pri tvorbe spermií a pri samotnom procese oplodnenia, keď sa spermia spája s vajíčkom.
To naznačuje, že variant rs144724107 môže pôsobiť nepriamo. Pravdepodobne ovplyvňuje, ako sa niektoré gény v DNA aktivujú alebo utlmia v kritických momentoch reprodukcie. Ak sa zmení spôsob, akým sa tieto gény „zapínajú” a „vypínajú”, môže to jemne nakloniť misky váh v prospech toho, že sa narodí viac dievčat než chlapcov.
Vedci zatiaľ nevedia, či ide o vplyv na samotné spermie (napríklad, či variant podporuje životaschopnosť tých, ktoré nesú chromozóm X), alebo či ovplyvňuje proces oplodnenia a šancu, že vajíčko „uprednostní” práve X-chromozómovú spermiu. V každom prípade ide o fascinujúci príklad toho, ako aj drobná genetická odchýlka môže mať citeľný vplyv na takú zásadnú vec, ako je pohlavie potomka.
Evolučný kontext: Fisherov princíp
Tieto zistenia pekne zapadajú do jedného z najznámejších princípov evolučnej biológie, ktorý už v 30. rokoch 20. storočia predstavil britský vedec Ronald Fisher. Podľa tzv. Fisherovho princípu sa príroda dlhodobo snaží udržiavať rovnováhu medzi počtom mužov a žien.
Ak by bolo v spoločnosti viac mužov než žien, oplatilo by sa mať dcéry. Mali by totiž vyššiu šancu nájsť si partnera a odovzdať gény ďalej. A naopak – ak by žien bolo priveľa, výhodnejšie by bolo mať synov. V priebehu generácií tak evolúcia „tlačí” populáciu k tomu, aby sa pohlavia rodili v približne rovnakom pomere. Identifikácia konkrétnych génov, ktoré tento pomer ovplyvňujú, by mohla byť dôkazom, že tento princíp skutočne platí.
Len zlomok populácie
Vedci zistili, že variant rs144724107 nesie len približne 0,5 % účastníkov štúdie. Predpokladajú však, že existujú aj iné genetické varianty, ktoré môžu ovplyvňovať pomer pohlaví. V konečnom dôsledku sa preto celkový pomer pohlaví v populácii dlhodobo pohybuje okolo 50 : 50.
Prečítajte si: Čierny kašeľ na Slovensku: Odborníci varujú pred klesajúcou zaočkovanosťou
Tieto závery zatiaľ platia iba pre skupinu ľudí európskeho pôvodu z databázy UK Biobank. V inej databáze – americkej Women’s Health Initiative, ktorá obsahuje údaje o 14 500 ženách, vedci daný variant nenašli. Preto búdú musieť uskutočniť ďalšie analýzy na rôznych populáciách.