Dieťa je celý deň v škole poslušné a doma do desiatich minút vybuchne. Poznáte to? Nie je to rozmaznanosť ani zlá výchova – je to nervový systém, ktorý celý deň držal pokope a doma konečne „vypustil paru”.
MUDr. Mirka Juráková, lekárka, mama štyroch detí, autorka knihy Zmyslový kompas a odborná poradkyňa značky Nidū®, v podcaste prezradila, prečo unavené dieťa pred spaním „chytí druhý dych”, čo je zmyslová pyramída a prečo môže byť ťažká prikrývka niekedy účinnejšia než tisíc slov.
Škola, krúžky, obrazovky, hluk, náhlenie sa – dnešné deti musia počas dňa spracovať oveľa viac podnetov, než s akými sme sa my stretávali v ich veku. Keď sa pohár naplní, dieťa vybuchne – a v tej chvíli už nevníma slová. Na scénu prichádza nervový systém. Správanie však rozhodne nie je problém, ktorý treba potrestať, ale signál toho, čo sa deje vo vnútri.
O tom, ako súvisí detský výbuch s nervovým systémom, prečo je pohyb v detstve nenahraditeľný a ako môžu pomôcť zaťažové pomôcky, sa s Mirkou Jurákovou v podcaste Akčných žien porozprávala Maťa Beňová.
Ten pohár máme my aj naše dieťa
Keď dieťa príde zo školy domov a začne kričať, hádzať sa o zem alebo odvrávať, väčšina okolia si povie, že je to „nevychované dieťa”. Čo za tým v skutočnosti stojí?
„Náš nervový systém, alebo tú jeho kapacitu, by som prirovnala k takému poháru, kde si ho plníme, plníme od rána a následne, keď príde tá posledná kvapka, tak to vybuchne. A ten pohár máme my a ten pohár má naše dieťa. To nie je o tom, že my sme tí „zenoví”, ktorí sú celý deň v pohode a potom sú „bufferom” pre to dieťa – my sme na tom veľmi podobne.”
Výbuch doma takmer nikdy nie je o tom, čo sa stalo práve teraz – je to len posledná kvapka po celom dni požiadaviek, hluku a nutnosti sedieť a sústrediť sa.
Písanie nezačína v ruke
Hovoríme tu spoločne o takzvanej zmyslovej pyramíde. Čo to znamená a prečo môže súvisieť napríklad aj s tým, že dieťa zamieňa písmená „b” a „d”?
Na vrchole pyramídy je to, čo od detí najviac chceme – čítanie, písanie, počítanie. Základ pyramídy však tvoria zmysly, o ktorých sa bežne nehovorí: propriocepcia, vestibulárny a hmatový zmysel, teda vnímanie vlastného tela.
„Keď pyramída nemá pevný základ, nemôžeme od detí chcieť to najvyššie, čo je navrchu.”
Čo dnes pôsobí ako „zlozvyk” alebo problém so sústredením, môže byť v skutočnosti nedostatočne vyvinutý zmyslový základ – deti dnes majú menej príležitostí získavať informácie o vlastnom tele: menej lezú, menej padajú, zapínajú suché zipsy namiesto gombíkov, dotýkajú sa hladkých obrazoviek namiesto trávy, hliny či dreva.
„Ja veľakrát hovorím, že písanie nezačína v ruke.”
Dieťa, ktoré nevie odhadnúť hranice vlastného tela, potom nevie odhadnúť ani tlak pera na papieri.
Unavené dieťa a druhý dych
Prečo dieťa, ktoré celý deň padá od únavy, večer pred spaním zrazu skáče a behá, namiesto toho, aby zaspalo?
„Ono to vôbec nie je o tom, že to dieťa nie je unavené – je strašne unavené. Lenže dostalo v strese energiu, ktorú teraz potrebuje vybiť von.”
Keď nervový systém vyhodnotí niečo ako ohrozenie – napríklad narušenie rutiny alebo posun v čase – vyplaví sa kortizol a adrenalín. Preto nefunguje, keď sa spánková rutina začne priveľmi neskoro alebo príliš prudko.
„To je presne ako to auto, ktoré ide celý deň 130 a my prídeme domov a chceme zatiahnuť ručnú brzdu. Auto potrebuje spomaliť, motor potrebuje vychladnúť.“
Mirka Juráková odporúča začať spánkovú rutinu aspoň hodinu až hodinu a pol pred spaním – s pravidelným, predvídateľným postupom, ktorý si mozog dieťaťa spája so spánkom.
Zaťažová prikrývka ako objatie
Pomáhate rodinám aj cez zaťažové pomôcky a prikrývky. Ako presne fungujú a dokážu upokojiť naozaj každé dieťa?
„Zaťažové pomôcky v podstate pripomínajú objatie. Je to určitá váha, ktorá pôsobí rovnomerným tlakom na telo.”
Tento hlboký tlak aktivuje upokojujúcu časť nervového systému – podobne ako pocit, ktorý mal človek ešte v maternici, keď presne cítil, kde končí jeho telo. Pomôcka však nesmie byť pre dieťa prekvapením v momente, keď je už v amoku.
„Nervový systém miluje predvídateľnosť. Je ideálne, keď je dieťa s pomôckou už oboznámené, pozná ju. Vtedy ju v ťažkej chvíli dokáže samo použiť a upokojí ho to. Keď ju hodím na dieťa, ktoré ju nepozná, môže to nervový systém prečítať ako ďalšie ohrozenie a výbuch môže byť ešte väčší.”
Nie každá ťažká deka je aj terapeutická. Záťažová pomôcka musí spĺňať konkrétne parametre a mala by mať pokojné, prírodné farby, nie výrazné potlače, ktoré dieťa síce zaujmú, no zároveň ho ďalej stimulujú.
V podcaste Akčných žien, tentokrát s lekárkou Mirkou Jurákovou, sa dozviete viac o tom:
- prečo je dieťa v škole „v poriadku” a doma má záchvaty hnevu,
- čo potrebuje detský nervový systém, aby sa dokázal upokojiť,
- ako sa nervový systém vyvíja cez pohyb a kontakt s telom – a prečo toho dnes máme málo,
- prečo je dôležité, aby dieťa čelilo aj výzvam a diskomfortu,
- čo môžu rodičia zmeniť pre správny vývoj – a aký to má neskôr súvis napríklad s písaním v škole,
- ako môžu zaťažové prikrývky a pomôcky pomôcť deťom s autizmom a ADHD,
- prečo pred deťmi nemusíme maskovať svoje emócie – a prečo rodič nemusí byť stále len pokojný.
Úprimný, ľudský a odborne podložený rozhovor pre každého rodiča, ktorý chce svojmu dieťaťu rozumieť o niečo hlbšie, si určite vypočujte. Celú epizódu nájdete na YouTube Akčných žien, kde nájdete aj ostatné skvelé podcasty.