Jedna detská knižka rozvírila sociálne siete. Podstata za ňou je však oveľa väčšia – a týka sa nás všetkých, ktorí platíme dane aj čítame deťom pred spaním.
Posledné dni sa na slovenských sociálnych sieťach diskutuje o detskej knihe Šiškáči – Záhada spievajúceho stromu. Objavili sa tvrdenia, že jej ilustrácie aj časť obsahu mali vzniknúť pomocou generatívnej umelej inteligencie, a že projekt získal štedrú podporu z verejných zdrojov. Kým časť týchto tvrdení zatiaľ nikto oficiálne nepotvrdil ani nevyvrátil, samotná diskusia otvorila tému, ktorá presahuje jednu knižku: kde je hranica medzi tvorbou a generovaním – a čo za to má platiť štát?
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Kniha Šiškáči – Záhada spievajúceho stromu reálne vyšla v roku 2026 pod hlavičkou vydavateľstva JOJO DONUT s. r. o., autor je uvádzaný ako Jozef Šiška. Prezentuje sa ako nový detský svet „Šiškolandu“ – s knihou, pesničkami a merchandisingom – a predáva sa cez veľké kníhkupectvá vrátane Martinusu a Panta Rhei.
Fond na podporu umenia – jediná centrálna schéma, z ktorej sa u nás dotuje nekomerčná, umelecká literatúra – je aktuálne pod drobnohľadom. Prípad s odpočúvacími zariadeniami v kanceláriách fondu, ktorý vyšetruje polícia, aj ostrá kritika zvnútra kultúrnej obce vytvorili atmosféru, v ktorej sa každé euro z verejných zdrojov sleduje s dvojnásobnou pozornosťou.
Spisovateľka a prekladateľka Stanislava Chrobáková Repar v komentári pre Denník N (júl 2026) napísala, že z fondu sa stala „potemkinovská dedina“ a že najviac na to dopláca práve tá literatúra, ktorá je nízkonákladová, menšinová a nezárobková – teda odkázaná na verejnú podporu, lebo sa jednoducho na trhu neuživí.
Ak má štát obmedzené peniaze na umenie, ktoré by inak nevzniklo, komu a na čo majú tieto peniaze ísť?
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Väčšia téma: AI vstupuje do detskej izby
Zatiaľ čo vznikajú príspevky o jednej knihe, technológia beží ďalej. Generatívne nástroje dnes dokážu za pár minút vytvoriť text aj celý ilustrovaný svet. Portál slovensko.ai to zhrnul jednoducho: knihu už dnes nestačí prečítať – treba sa pýtať, kto ju vlastne napísal, autor alebo algoritmus. Rovnaký portál pripomína, že možno raz príde aj zákonná povinnosť označovať „knihu vytvorenú s pomocou AI“.
V zahraničí sú v tom o krok ďalej. Tisíce autorov vrátane nositeľa Nobelovej ceny Kazua Ishigura verejne protestovali proti tomu, aby AI firmy trénovali svoje modely na ich dielach bez súhlasu. Britská Spoločnosť autorov spustila certifikáciu „Human Authored“ – teda označenie, že knihu naozaj napísal človek – a záujem oň prejavila veľká väčšina jej členov.
Prečo je to citlivejšie práve pri detských knihách?
Lebo detská literatúra nie je len produkt. Je to prvý kontakt dieťaťa s jazykom, hodnotami, empatiou. Keď dospelý číta triler vygenerovaný AI, rozhoduje sa sám. Keď rodič kupuje rozprávku, robí to s dôverou, že za príbehom stojí ľudský zámer. Otázka nie je „je AI zlá?“ – otázka je „vieme, čo kupujeme, a vieme, čo platíme z daní?”
Päť otázok, ktoré si zaslúžia odpoveď
Namiesto hľadania vinníka je užitočnejšie pomenovať, čo by mala táto debata reálne posunúť:
- Transparentnosť tvorby. Mali by grantové schémy vyžadovať, aby žiadateľ uviedol, v akom rozsahu použil AI?
- Označovanie pre čitateľa. Má kníhkupectvo alebo obal uvádzať, že kniha vznikla s pomocou AI – tak, ako uvádzame zloženie na potravinách?
- Priority verejných peňazí. Ak je schéma na umenie obmedzená, majú mať prednosť diela, ktoré by bez podpory nevznikli, pred komerčne úspešnými projektmi?
- Miera podpory. Aká suma je primeraná pri debutovom projekte a podľa akých kritérií sa to posudzuje?
- Dôvera. Ako si udržíme dôveru čitateľa v čase, keď je čoraz ťažšie rozoznať ľudskú tvorbu od strojovej?
Umelá inteligencia nie je nepriateľ tvorby – sama ju dennodenne používam ako nástroj. Rozdiel je v úmysle a v poctivosti: použiť AI ako pomocníka a priznať to, je niečo iné než vydávať strojový výstup za ľudské dielo a ešte naň čerpať verejné peniaze bez toho, aby to niekto vedel. Som za tvorbu s tvárou, s menom a so zodpovednosťou za to, čo púšťame do sveta a do detských izieb našich detí.
