Chvíľa s knihou, ktorú si dieťa vyberie samo, nie je len prestávkou od obrazoviek. Analýza údajov od vyše 100-tisíc mladých ľudí spojila čítanie pre radosť s lepšími výsledkami v testoch a psychickou pohodou. Rozdiely vedci našli aj na snímkach mozgu.
Kniha dnes často prehráva súboj o detskú pozornosť s mobilom či tabletom. Výskum naznačuje, že čítanie pre potešenie môže mať omnoho väčší význam, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Nesúvisí totižto iba s lepšími výsledkami v škole. Vedci našli spojenie s duševnou pohodou, kvalitnejším spánkom a vývojom mozgu. Podstatnú úlohu zohrávalo aj to, v akom veku si deti vytvorili vzťah ku knihám.
Čítanie pre radosť nie je ďalšia domáca úloha
Vedci pracovali s údajmi od viac než 100-tisíc mladých ľudí zo Spojených štátov. Rozdelili ich podľa toho, kedy začali čítať pre potešenie. V jednej skupine boli deti, ktoré si knihy obľúbili medzi druhým a deviatym rokom života. Druhú tvorili tie, ktoré začali neskôr alebo nečítali vôbec. Takmer polovica účastníkov mala s čítaním pre radosť len málo skúseností, prípadne si tento zvyk vytvorila až vo vyššom veku. Ostatní sa mu venovali približne tri až desať rokov.
Výskumníci následne porovnávali výsledky klinických rozhovorov, testov poznávacích schopností a vyšetrení mozgu. Do úvahy zahrnuli aj sociálne a ekonomické podmienky, v ktorých mladí ľudia vyrastali.
Výsledky ukázali výraznú súvislosť medzi skorým čítaním pre potešenie a lepšími schopnosťami v období dospievania. Výskum bol pozorovací, takže sám osebe nedokazuje, že všetky rozdiely spôsobila kniha. Spojenie však zostalo viditeľné aj po zohľadnení ďalších okolností.
Skorí čitatelia dosahovali lepšie výsledky
Mladí ľudia, ktorí si ku knihám našli cestu skôr, získali viac bodov v testoch verbálneho učenia a pamäti. Lepšie výsledky sa objavili aj v oblasti vývinu reči. V škole sa im darilo o niečo viac než rovesníkom, ktorí začali čítať neskôr alebo vôbec. Rozdiely sa však netýkali iba spomenutého učenia. Skorí čitatelia vykazovali menej príznakov stresu a depresie. Ľahšie udržali pozornosť a menej často sa u nich objavovalo agresívne správanie či porušovanie pravidiel.
Kniha im navyše zostala konkurenciou obrazoviek aj v dospievaní. Vo všedné dni aj cez víkendy trávili menej času sledovaním televízie alebo používaním mobilov a tabletov. Zvykli tiež dlhšie spať.
Rozdiely bolo vidieť aj na snímkach mozgu
Zaujímavé výsledky priniesli zobrazovacie vyšetrenia. Dospievajúci, ktorí začali čítať pre radosť v mladšom veku, mali mierne väčšie oblasti a objemy mozgu vrátane častí dôležitých pre poznávacie schopnosti. Odlišnosti sa objavili aj v oblastiach, ktoré predchádzajúce výskumy spájali s duševným zdravím a pozornosťou. Vedci tak nenašli rozdiely iba v školských výsledkoch alebo správaní, ale aj v samotnej štruktúre mozgu.
Neurovedkyňa Barbara Sahakian z Cambridgeskej univerzity preto považuje čítanie za činnosť, ktorú má zmysel podporovať od útleho veku. Začať sa podľa nej oplatí aj neskôr.
Viac hodín nad knihou neznamenalo lepší výsledok
Výskum priniesol okrem iného i dôležitú hranicu. Najlepší pomer medzi časom stráveným čítaním a pozorovanými prínosmi sa ukázal približne pri 12 hodinách týždenne. Po prekročení tejto hodnoty sa výhody prestali zvyšovať. Výsledky poznávacích testov dokonca začali mierne klesať. Vedci zatiaľ presne nevedia, čo za tým stojí.
Jedným z možných vysvetlení je nedostatok priestoru na ďalšie činnosti. Veľmi dlhé sedenie nad knihou môže ukrajovať z času na pohyb alebo stretávanie s kamarátmi. Obe aktivity pritom podporujú zdravý vývoj vlastným spôsobom.
Dvanásť hodín preto netreba chápať ako povinnú normu, ktorú majú rodičia každý týždeň kontrolovať. Výsledok skôr evokuje, že ani prospešná záľuba by nemala vytlačiť všetko ostatné.
Deti čítajú pre potešenie čoraz menej
Zistenia prichádzajú v období, keď záujem amerických detí o knihy klesá. V roku 2025 uviedlo iba 37 % deväťročných, že čítajú pre radosť takmer každý deň. V roku 2020 to bolo 42 % a v roku 1984 až 53 %.
Opačným smerom sa vyvíjal počet detí, ktoré nečítajú nikdy alebo takmer nikdy. Ich podiel sa zvýšil z 9 % v roku 1984 na 17 % v roku 2025.
Údaje sa týkajú Spojených štátov, no dobre ukazujú, prečo vedci upozorňujú na potrebu prebúdzať radosť z kníh už v detstve. Profesor Jianfeng Feng vyzdvihol, že správne podporené čítanie prináša deťom potešenie a môže položiť základy návyku, ktorý ich bude sprevádzať dlhé roky.
Kniha má čo ponúknuť aj dospelým
Prínosy čítania sa nekončia dospievaním. Ďalšie výskumy spomínané v zdroji ho u dospelých spájajú s nižším stresom a väčším uvoľnením. Objavila sa tiež súvislosť s empatiou. V neskoršom veku sa pravidelné zapájanie do duševne podnetných aktivít vrátane čítania spájalo s nižším rizikom zhoršovania poznávacích schopností a neurodegeneratívnych ochorení.
Milí rodičia, myslite na to, že počet prečítaných strán nie je to hlavné. Kniha sa ľahko zmení na ďalšiu úlohu, ktorú si treba odškrtnúť, no tým sa z nej vytráca radosť. Najväčší zmysel získava v rukách zvedavého dieťaťa, ktoré ju otvára pre potešenie, nie z povinnosti.