Smrť blízkeho človeka zasiahne celú rodinu. Deti ju prežívajú rovnako silno ako dospelí, len ich reakcie vyzerajú inak. Niekedy plačú, inokedy sa vrátia k hre, akoby sa nič nestalo.
Nie je to nezáujem ani necitlivosť. Spôsob, akým deti chápu stratu a vyrovnávajú sa s ňou, sa mení podľa veku a skúseností.
Smútok detí sa často prejavuje správaním
Dospelí dokážu svoje pocity pomenovať slovami. Pre deti to býva omnoho ťažšie. Najmä menšie deti vyjadrujú emócie cez správanie – môžu byť nepokojné, tiché, nahnevané alebo sa správajú úplne inak ako zvyčajne.
Prvé reakcie na správu o úmrtí bývajú veľmi rozdielne. Niektoré deti plačú, iné zostanú ticho a niektoré pokračujú v hre. Takéto správanie však neznamená, že sa ich strata nedotkla. Deti potrebujú čas, aby pochopili, čo sa vlastne stalo. Pre detský smútok je typické aj rýchle striedanie nálad. Dieťa môže byť chvíľu veľmi smutné a o pár minút sa opäť smiať. Ide o prirodzený spôsob, akým si psychika chráni rovnováhu.
Bábätká a batoľatá: citlivo reagujú na zmeny
Aj najmenšie deti dokážu vnímať stratu. Význam smrti nepoznajú, no dokážu vycítiť napätie, smútok aj zmeny v prostredí. Ak zmizne človek, ktorý bol súčasťou každodennej starostlivosti, dieťa môže reagovať nepokojom. Objavuje sa častejší plač, väčšia potreba blízkosti alebo narušený spánok. Niektoré deti strácajú záujem o hračky či jedlo. V tomto období pomáha stabilita. Pravidelný režim, pokojné prostredie a fyzická blízkosť dávajú dieťaťu pocit istoty.
Deti od 2 do 5 rokov: svet plný otázok
Predškoláci si začínajú všímať smrť v prírode, napríklad pri zvieratách alebo hmyze. Slovo „mŕtvy” už poznajú, význam trvalosti si však ešte neuvedomujú. Preto sa často pýtajú, kde zosnulý človek je alebo kedy sa vráti. Rovnakú otázku môžu opakovať mnohokrát. Ide o prirodzený spôsob, ako si postupne skladajú obraz reality.
Pri vysvetľovaní pomáha jednoduchý a pravdivý jazyk. Malé deti berú slová doslova. Vyjadrenia typu „odišiel spať” môžu vyvolať strach zo spánku alebo zmätok, takže s eufemizmami veľmi opatrne. Smútok sa môže objaviť aj v správaní – zhoršený spánok, väčšia úzkosť, návrat k starším návykom alebo silnejšia potreba blízkosti rodiča.
Deti vo veku 5 – 7 rokov: postupné pochopenie
V mladšom školskom veku deti začínajú chápať, že smrť je trvalá. Fantázia však zostáva veľmi silná. Niektoré deti si môžu myslieť, že ich myšlienky alebo správanie spôsobili to, čo sa stalo. Z takého presvedčenia vznikajú pocity viny. Dieťa sa môže snažiť byť mimoriadne poslušné alebo sa správa problematicky. Objavuje sa aj väčší strach o bezpečie blízkych. Dieťa si uvedomuje, že smrť patrí k životu, čo môže priniesť obavy o rodičov či starých rodičov.
Deti od 9 do 12 rokov: silnejšie uvedomenie straty
Staršie deti už vedia, že smrť je definitívna. Začínajú si uvedomovať, čo všetko strata znamená. Napríklad to, že zosnulý človek nebude pri dôležitých udalostiach – pri narodeninách, školských úspechoch či rodinných oslavách.
Emócie bývajú intenzívne. Nie všetky deti o nich hovoria otvorene. Niektoré si pocity nechávajú pre seba, aby nezaťažovali rodinu. Smútok sa môže prejaviť aj fyzicky – bolesťami brucha, hlavy alebo výraznou podráždenosťou. Objavuje sa uzatváranie do seba alebo výbuchy hnevu.
Tínedžeri: hľadanie zmyslu a odpovedí
Obdobie dospievania prináša veľa zmien. Strata blízkeho človeka môže tieto zmeny ešte viac prehĺbiť. Mladí ľudia už chápu smrť podobne ako dospelí a premýšľajú o jej dôsledkoch pre budúcnosť. Niektorí tínedžeri sa uzatvoria do seba, iní reagujú vzdorom či hnevom. Objaviť sa môže riskantné správanie alebo úplné stiahnutie sa zo spoločnosti. Smrť často otvára aj hlbšie otázky, ako napríklad o zmysle života, budúcnosti či o tom, čo prichádza po smrti.
Najdôležitejšie je bezpečie a otvorenosť
Každé dieťa prežíva smútok vlastným spôsobom. Niektoré potrebuje veľa rozprávať, iné si emócie spracúva potichu. Najväčšiu oporu predstavuje blízky dospelý človek. Úprimné odpovede na otázky, trpezlivosť a pocit bezpečia pomáhajú deťom postupne pochopiť, čo sa stalo. Smútok sa tak stáva súčasťou životnej skúsenosti, ktorá síce bolí, no postupne sa dá uniesť.
Zdroj: https://www.childbereavementuk.org/childrens-understanding-of-death-at-different-ages