Už dva roky sme v zovretí pandémie a bojujeme s koronavírusom a jeho variantmi. Vírus nám spôsobuje respiračné ochorenie s nepríjemnými príznakmi, a u niektorých ľudí aj s trvalými následkami. Kto si prešiel touto chorobou, vie povedať svoje. Ale väčšinu z nás zasiahol aj iným spôsobom.

Utrpelo naše psychické zdravie, rodinné a partnerské vzťahy, profesia a vzdelávanie. Čo nám toto obdobie odriekania a obmedzení vzalo ale aj dalo? V tomto článku sa pozrieme na to, ako vie pandémia, a s tým spojené opatrenia zmeniť životy ľudí v rôznych oblastiach. Porovnáme si dopady pandémie z rôznych aspektov a uhľov pohľadu u rôznych skupín ľudí. Ako sa zmenilo správanie ľudí, vzťahy, pracovné a školské povinnosti, tempo a zmysel života? A na záver dávame pár tipov, ako sa s neželanými účinkami pandémie  popasovať a zmierniť ich dopad na naše zdravie.  

Obava z nákazy a izolácia 

Keby sme si pred niekoľkými mesiacmi predstavili, že budeme dlhé dni sedieť doma, obmedzovať osobné kontakty s priateľmi a rodinou, musieť sa vzdať návštev a obľúbených kultúrnych a spoločenských podujatí, tak by sme si klopali na čelo, a popritom hovorili, že to nie je reálne. Ale naopak, pravda je naozaj krutá. 

Na začiatku, ešte vo februári 2020, keď sa objavil prvý prípad nákazy koronavírusom, zavládla na Slovensku “panika”. Všetko sa zatváralo, ľudia nevychádzali z domov, krajina vyzerala ako po vymretí ľudstva. Pracovali a boli činní len ľudia z kritickej infraštruktúry pre zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb a chod štátu. Lekárom a záchranárom sme tlieskali, hoaxy ešte nevládli internetom, kupovali sme “hektolitre” dezinfekcie a “tony” rúšok za nekresťanské peniaze. Postupom času, ako sa striedali jedna vlna za druhou, ľudia strácali nádej, že niekedy to skončí. Postupne sa začína vytrácať opatrnosť, ľudia menej dodržiavajú opatrenia a sú frustrovaní zo stálych zmien a neistoty. 

Keby sme sa vrátili do minulosti, tak v rokoch 1918 – 1920 pretrvávala na svete španielska chrípka, ktorá infikovala 500 miliónov ľudí na celom svete. Scenár bol ten istý, boli ľudia, ktorí poctivo dodržiavali opatrenia a nosili rúška, a aj takí, čo situáciu zľahčovali a brojili proti vláde. História sa opakuje, a my sme nepoučiteľní. Na druhej strane, chrípka odznela po dvoch rokoch s tým, že prešla v endemickú formu sezónnej chrípky. Pravdepodobne sa to tak stane aj s obávaným koronavírusom. Takže blížime sa k vytúženému koncu.  

 

 

Kto nezažil Covid-19 na vlastnej koži, asi si to nevie predstaviť

Sú ľudia, čo sú bezpríznakoví, tí ani netušia, že ochorenie prekonali. Potom je kategória ľudí s miernym priebehom, ktorí to prirovnávajú k chrípke. No a potom tí nešťastníci, hlavne z kategórie starších ľudí, ľudí s oslabenou imunitou, chronickými ochoreniami, a neočkovaní jedinci, ktorí končia na nemocničných lôžkach a na pľúcnej ventilácii. Veľa z nás je rozumných, tak sa chránia ako vedia, ale niekedy to nestačí, vírus si nevyberá. Preto tu je naozaj obava z nákazy, a čoraz viac ľudí sa izoluje, aby ochránili seba a ostatných.

Sme zodpovední, ale je táto paranoja na mieste? Niektorí jednotlivci sa až príliš obávajú a ich striktné izolovanie sa od okolitého sveta vedie k ich osobným problémom. Týka sa to hlavne ich  duševného zdravia a sociálneho zázemia. Mnohí z nich prichádzajú o priateľov, keďže niektorým nestačí kontakt  len telefonicky alebo cez správy. Takto sa cítia dištancovaní ľudia odstrkovaní a odcudzení, a nie dobre to vplýva na ich psychickú pohodu. 

Počas tohto obdobia robilo veľa inštitúcií prieskum na pohľad občanov na pandemickú situáciu formou dotazníkov. Jedným z takýchto prieskumov uskutočnil aj Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV. Online dotazníkový prieskum bol súčasťou pilotnej časti antropologického výskumu o každodennom živote v období epidémie koronavírusu na Slovensku.

Prieskum zachytáva subjektívne postoje a názory ľudí, ktorí k nemu mali prístup. Reflektuje celospoločenské trendy v prezentovaných postojoch a konaniach v tom období. Keby sme si tie dotazníky porovnali s dnešným hodnotením situácie, našli by sme priepastné rozdiely v názoroch opýtaných. A to je rozdiel len dvoch rokov.  

Izolovaní a zavretí doma 

Toto obdobie je naozaj obdobím, ktoré poznačilo všetkých, bez rozdielu veku, pohlavia, rasy a národov. Sme v tom všetci spolu. Mnohí z nás cítia aj strach z nákazy, neistoty, čo vyúsťuje  v zúfalstvo a frustráciu. Dôchodcovia sa museli na istý čas vzdať návštev svojich vnúčat, aby sa ochránili pred hrozbou nákazy. Deti zostali dlhé mesiace na dištančnom vyučovaní, a s kamarátmi a učiteľmi zdieľali svoje pocity, zážitky a vedomosti cez monitor za počítačom. Odrazilo sa to aj na ich duševnom zdraví a subjektívnych pocitoch. Rovnako to ovplyvnilo aj ich školskú rutinu a sociálne kontakty.  

 

Ich rodičia vymenili prácu v kancelárii, kávičky s kolegami, obedné a fajčiarske prestávky za home-office, ku ktorému samozrejme pribudli aj iné povinnosti v domácnosti, ako dennodenné varenie obeda, učenie sa deťmi a kolotoč iných povinností, ktoré ich prácu oddialili, a strávili tak pracovnými povinnosťami do neskorého večera. Naozaj vyčerpávajúce, a v určitom momente sme si aj hovorili, že nech je už tomu koniec.  

Študenti a teenageri je kapitola sama o sebe. Mnohí prišli o úzke kontakty a spolužiakov. Ba niektorí sa so svojimi spolužiakmi videli po dlhých mesiacoch zoči-voči prvýkrát, keď sa po dlhej dobe konečne opatrenia uvoľnili, a mohli sa vrátiť späť do škôl a na internáty. Takto prišli niektorí o prvé roky študentského života.  

Dopad pandémie na rodinné vzťahy dokumentuje aj štúdia z Estónska v oblasti detskej psychiatrie, psychológie a verejného zdravia. Išlo o prieskum formou rozhovorov a dospeli k záverom, ako sú dôležité sociokultúrne faktory pri formovaní schopností detí zvládať túto situáciu. Záverom je, že pozitívne rodinné prostredie by mohlo zmierniť negatívne účinky zablokovania a pomôcť deťom vyrovnať sa s neočakávanými zmenami v ich každodennom živote.

V pokračujúcej štúdii (druhá vlna pandémie), rozhovory  odhalili, ako vznikajúca únava a nuda u niektorých detí narušila rodinné vzťahy. To malo na svedomí množstvo času, ktoré deti strávili na online vyučovaní, ale zároveň im to zmenilo a rozšírilo ich skúsenosti s interaktívnymi priestormi podporovanými technológiami. Online komunikácia však nevykompenzovala stratu reálnych kontaktov s priateľmi, ktorá sa stala veľkým problémom mladých ľudí. 

Čas strávený vonku s rodinou a priateľmi

Doba “covidová” nám predsa len niečo dala. Tak napríklad už len tým, že sme boli doma s rodinou, nám to utužilo rodinné vzťahy, viac sme sa začali rozprávať a vykonávať spoločné aktivity.  V tomto období sme si trochu vydýchli a poľavili. Odzrkadlilo sa to aj na tom, že sme počas pekných slnečných dní viac času trávili v prírode voľnočasovými aktivitami. Oprášili sme bicykle, korčule, alebo len tak sa vybrali na turistiku do hôr. A v zime zase hor sa na lyžovačku. Preto sa niektorí rozhodli pre kúpu bicyklov a bežiek, čo bol v určitým mesiacoch naozaj nedostatkový tovar. Iný si zase urobili fitness centrum z obývačky alebo pracovne. Veď po tým mesiacoch strávených doma a bez pohybu je potreba zhodiť nejaké to kilo navyše.  

Vzťahy a partnerstvo

A čo také vzťahy? No niektoré naozaj utrpeli. Tým, že sme zostali uväznení medzi štyrmi stenami s partnerom, na povrch sa začali vynárať vaše zlozvyky, s ktorými sa druhý partner nevedel stotožniť. Zlyhávala komunikácia. Partneri sa nerešpektovali, nezohľadňovali svoje potreby a požiadavky. Viedlo to k neustálym sporom a hádkam. Veľa partnerstiev to aj napriek tomu ustálo, a naopak ich vzťah sa upevnil a začali mať k sebe bližšie. To je tá pozitívna stránka tohto obdobia.  

Mnohé štúdie reflektujú dopad Covid-19 na sociálne vzťahy, a aký to malo dopad na naše zdravie z rôznych aspektov. Jedna z takýchto štúdií skúma hlavné aspekty sociálnych vzťahov, ktoré narušila pandémia COVID-19. Zameriava sa výslovne na relačné mechanizmy zdravia a spája teóriu a nové dôkazy o vplyve pandémie COVID-19. Predstavuje štyri odlišné oblasti sociálnych vzťahov: sociálne siete, sociálnu podporu, sociálnu interakciu a intimitu, pričom zdôrazňuje mechanizmy, prostredníctvom ktorých pandémia a súvisiaca reakcia verejného zdravia drasticky zmenila sociálne interakcie v každej sfére.  

Lekári, gastrosektor, kultúra

Nesmieme zabudnúť na našich lekárov a záchranárov, ktorí dennodenne zachraňujú životy, a to aj na úkor svojho fyzického a duševného zdravia. A niektorí ich autoritu a odbornosť podkopávajú stále. Zostali nedocenení, frustrovaní a zničení. Niet sa čomu čudovať, veď jednanie s nimi nebolo vždy ako v bavlnke.  

Rovnako nesmieme opomenúť krvácajúci gastrosektor. Ten dopadol naozaj veľmi zle. Po psychickej aj finančnej stránke, je to najviac zasiahnutý sektory. Veľa malých podnikateľov skrachovalo, museli zavrieť svoje prevádzky, lebo nemali z čoho platiť nájom a personál. Nedočkali sa žiadnej podpory zo strany štátu a ich jediným možných riešením bolo zavrieť. Či sa ešte niektorí majitelia z toho pozviechajú netušíme, ale rozhodne im držme palce, nech aspoň tí, ktorí melú z posledného, to dotiahli do šťastného konca.  

Ku kultúre a umeleckému svetu tiež netreba veľa slov, iba obdiv ako zaťali zuby a pomalými krokmi sa snažia rozbehnúť. Svitá na lepšie časy, a podporme našich hrdinov (lekárov, záchranárov), umelcov a reštaurácie, aby odolali. Aby bolo všetko ako predtým, a ešte lepšie. 

Duševné zdravie utrpelo a povaha ľudí sa zmenila

Veľa ľudí, hlavne extrovertov, ktorí sú charakteristickí svojou energickou povahou a spoločenskosťou, trpia asi najviac. Veď pri predstavte, že ak sa nemôžu osobne porozprávať a vyjadriť svoje pocity, je to pre nich skľučujúce. Preto sa niet čomu čudovať, keď prepadnú depresii a úzkosti. Pravdepodobne má veľa psychológov teraz plné termíny, a ľudia aj takouto formou vyhľadávajú aký taký kontakt a trochu pochopenia. Naopak, introverti toto obdobie zvládajú oveľa lepšie, keďže ich povaha je charakteristická utiahnutosťou so sklonom vyhýbať sa spoločnosti. Ale ani oni nie sú úplný asociáli, z času na čas potrebujú sociálny kontakt na obmedzenú dobu.

Začala sa  meniť povaha ľudí a zmeny v ich správaní. Pandémia odhalila či už  negatívne, ale aj pozitívne povahové črty ľudí. Pri vzájomnej pomoci sa ukázalo, ako vedia byť ľudia k sebe milí, ústretoví a ohľaduplní. Sami sa ponúkame, že pomôžeme priateľom alebo rodine, ak sú v karanténe, alebo chorí. Ideme im nakúpiť, voláme im ako sa majú a cítia, či im niečo nechýba. Sme viac empatickí. Ale nie o všetkých môžeme takto pekne hovoriť. Nájdu sa aj zákerní, nedôverčiví a sebeckí ľudia bez štipky súcitu. Nedôverujú lekárom, nadávajú na politikov, spochybňujú samotný koronavírus, nedodržiavajú nariadenia vlády a opatrenia vydané hygienikom. Sú stále frustrovaní a nezostáva im nič iné len konšpirovať. Áno, aj takí sú medzi nami. 

Covid nás rozdeľuje, ale aj spája

Ako sme v predošlých riadkoch spomínali, nie všetci sme sa zmierili so situáciou, ktorá trvá dodnes. Poniektorí z nás stále pochybujú, či ochorenie Covid-19 naozaj existuje, odmietajú sa zmieriť so situáciou, že sa takéto obdobia budú opakovať. Títo ľudia sú nevľúdni, agresívni, odmietajú realitu. Ak niekoho takého máme v okolí, väčšinou sa mu vyhýbame. Ak sú to naši známi, alebo priatelia, čoraz viac sa od seba vzďaľujeme a naše sociálne väzby sa prerušujú. Áno, aj takýto dopad má na nás pandémia.

Často si kladieme otázku, či sme naozaj ešte sociálne tvory

Veľa z nás sa naučilo žiť v samote, izolácii, a nakoniec zistili, že im je tak dobre. Je to správne? Ako to zmeniť? Asi takéto otázky si kladú niektorí z nás. Ale ako sa hovorí, čas všetko vylieči. Dúfame, že sa vrátime “do normálu”. Ale aby sme nezostali len pri “fňukaní” a sebaľútosti, sú medzi nami aj optimisti, ktorí to nevidia tak katastrofálne. Naopak, títo ľudia nás vedia povzbudiť, sú vždy nápomocní, ochotní spraviť čokoľvek pre zlepšenie situácie. A naozaj, v reáli vidíme, ako nás takáto udalosť vie rozdeliť na dva tábory. Na jednej strane odpor a sebeckosť, na druhej podpora a pokora. Mnohí našli aj v tejto situácii cestu k sebe, a začali si vážiť jeden druhého a prehodnotili priority v živote.  

A čo dodať na záver…

Za posledné mesiace sa hoaxy na nás sypú a niekedy aj ten človek, čo má triezve zmýšľanie zapochybuje. Ale netreba podľahnúť konšpiráciám a dezinformáciám. Verme našim odborníkom z oblasti zdravotníctva, epidemiológie a vedcom. Vedia o čom rozprávajú, a ich snaha pomôcť a zlepšiť situáciu je naozaj nezištná. Od matematikov a štatistov počúvame o zlepšujúcej sa situácii a uvoľňovaní opatrení. Žeby naozaj bolo tomu koniec? To netuší nikto. Ale svetielko nádeje je tu, a treba sa tešiť na lepšie zajtrajšky. S koronavírusom sa musíme naučiť žiť. Pravdepodobne tu bude s nami dlhodobo. 

Ponúkame vám pár tipov ako zvládnuť ťažké obdobie

• Nájdite si aktivitu, ktorá Vás baví a napĺňa. 

Určite má každý z nás nejakú činnosť, pri ktorej sa vie odreagovať a zabudnúť na negatívne myšlienky (maľovanie, čítanie, varenie, fitness,…). 

• Športujte a buďte aktívni. 

Aj menej zdatní športovci, alebo lenivci môžu byť aktívni. Napríklad taká obyčajná chôdza robí zázraky. Hodina na čerstvom vzduchu jednoznačne prospeje Vášmu telu aj duši. 

• Žite zdravo – stravujte sa zdravo. 

Na to, aby ste boli aj v dobrej psychickej pohode, závisí od trávenia. Zbytočne si ho nezaťažujte mastným a nezdravým jedlom. Budete sa po ňom cítiť unavene a bez energie. Namiesto toho si doprajte kvalitné a vyvážené jedlo plné vitamínov a minerálov. Možno stačí začať tým, že do jedálničku pridáte viacej zeleniny, ovocia, zdravých tukov ako olivový olej, orechy, avokádo. A hlavne pite veľa čistej vody. 

• V alkohole nehľadajte útechu a úľavu. 

Ak si niekto myslí, že veď len pohár vína alebo piva neuškodí, je na veľkom omyle. Hlavne ak sa pitie stane rutinou. Radšej si uvarte dobrý čaj s medom, zázvorom a citrónom. Úľava príde určite. 

• Nenocujte. 

Choďte spať o takom čase, aby ste boli ráno svieži a fit. Tých 6 – 8 hodín spánku prospeje každému. Zdravý spánok prispieva k rozvoju kognitívnych funkcií, regenerácii svalov, obnove energie, zdravej a sviežej pleti. V práci budete výkonnejší, budete mať energiu na cvičenie a svoje obľúbené aktivity, na rodinu a deti. Nevyspatý človek navyše nevyzerá pekne s kruhmi pod očami. 

• Dýchajte. 

Veľmi dobrá je aromaterapia. Má pozitívny vplyv na zdravie. Pôsobí ako antidepresívum, zlepšuje pamäť a koncentráciu, uvoľňuje. Ak máte doma aromalampu/difuzér, stačí pár kvapiek esenciálneho oleja do lampy, a Vaše zmysly sa rozvinú. 

• Bozkávajte sa. 

Bozkávanie nie je len prejavom lásky, ale je prospešné aj pre naše zdravie. Dokáže eliminovať stres, zbavuje nás vrások, “ževraj” spaľuje kalórie. Vyplavujú sa pri ňom endorfíny, hormóny šťastia, ktoré v nás navodzujú pocit blaženosti a spokojnosti. No nech si z toho zoberiete čokoľvek, pôžitok z bozkov budete mať určite.  

• Smiech lieči, tak sa smejte . 

Najlepšie Vám smiech navodí komédia. Možno to bude ironické, ale máme pre Vás pár tipov na komédie s tematikou dnešnej doby, ako inak “pandémiou”: 

Smrť do roku 2020, (Death to 2020), 2020 – komédia 

Smrť do roku 2021!, (Death to 2021), 2021 – komédia 

Zásek (Stuck Together), 2021 – komédia 

Lockdown (Locked Down), 2021 – komédia/krimi 

Nepodliehajte stresu. 

V práci, ale aj doma sa v určitých momentoch stretáva so stresom každý. Treba ho ale vedieť regulovať. Určite pomôže niečo, čo Vás ukľudní a zabudnete na problémy. Každý máme na ventiláciu stresu svoje tipy (cvičenie, meditácia, kniha, priatelia, masáž). Najlepšie je praktizovať tieto aktivity pravidelne, a tým budete preventívne predchádzať stresovým situáciám. 

• Spomaľte, nenaháňajte sa. Jednoducho relaxujte. 

Ak prídete z práce vyčerpaní, nepridávajte si robotu navyše. Oddýchnite si, porozprávajte sa s rodinou, a až potom sa pustite do domácich povinností, ktoré čakajú na každého. 

• Nezanevrite na priateľov. Ak sa nemôžete stretnúť osobne, zatelefonujte im. 

Áno, v dobe pandémie nebolo veľmi možné sa neobmedzene stretávať, ale existujú telefóny a aplikácie, cez ktoré viete byť v kontakte s najbližšími. 

• Zamyslite sa nad sebou, čo by ste mohli zlepšiť. 

Spravte si chvíľku pre seba, meditujte a možno prídete na niečo, čo by ste vedeli v živote zmeniť k lepšiemu. 

• Myslite pozitívne a buďte vďační aj za maličkosti. 

Hľadajte v zlých veciach aj tie dobré. Snažte sa negatívne veci nazývať pozitívnymi, vyhýbajte sa pojmom ako nechcem, nevládzem, nedá sa, nemôžem…vždy sa všetko dá, keď sa chce. Robte veci, z ktorých máte radosť a napĺňajú Vás.  Obklopujte sa pozitívnymi ľuďmi, takými, ktorí Vás neoberajú o energiu. Áno, aj drobné okamihy v živote navodzujú pocit radosti. Začínajte deň s dobrou náladou, a počas dňa buďte optimisticky naladený, a zaručene si budete môcť na konci dňa povedať, že ste urobili správne rozhodnutia. 

• Urobte si raz za čas radosť nejakou drobnosťou. 

Aj keď kupovanie zbytočností nie je dobré pre životné prostredie, a ani pre naše peňaženky, z času na čas si môžeme urobiť radosť niečím čo Vás poteší, ale bude to mať aj praktické využitie. 

• Pomáhajte nezištne. 

Ak Vás niekto poprosí o pomoc, alebo sa rozhodnete byť nápomocný niekomu inému, robte to bezodplatne. Stonásobne sa Vám to vráti.  

Zdroje: https://sk.wikipedia.org https://uesa.sav.sk/ https://jech.bmj.com/ https://www.frontiersin.org/ 

https://pixabay.com/