Varenie nikdy nepatrilo k mojím silným stránkam. A ani chudnutie. Zmenilo sa to v jeden deň, keď som si povedala, že zo svojích mínusov spravím plusy a podarilo sa – dostavil sa úspech, na ktorý som tak dlho čakala. Kilá išli postupne dole a nakoniec váha ukazovala o 22 kíl menej. Ako to však celé začalo?
Na začiatku môjho chudnutia mi chýbala stránka, na ktorej by bola široká škála receptov zoradená do skupín raňajky, desiate, obedy, olovranty a večere. Často som nemala chuť ani čas vymýšlať, či hľadať recepty, a väčšinou som pri „googlení“ našla čokoládovo-smotanový koláč a sliny mi tiekli prúdom. A keď sa mi aj podarilo nájsť nejaký zdravší recept, skladal sa z ingrediencií, ktoré som nemala v špajzi či chladničke, a s dvoma malými deťmi som bola rada, keď som mala energiu vybehnúť do miestneho obchodu a v „pokoji“ za asistencie mojich dvoch detí v súrodeneckom kočíku, nakupiť 5 základných potravín na prežitie. Takže som si dala rožok, maslo, šunku, syr a bolo vybavené…. Takto som sa točila v jednom kruhu…. Až prišiel deň, kedy som si povedala dosť a krútila som hlavou pri pohľade na seba v zrkadle. Okolo brucha som mala pneumatiku, hotové „plaveckého koleso“. V ten deň som si povedala stop. Začala som si fotiť jedlo a zverejnovať celodenné jedálničky. Ani som netušila, že sa z tejto aktivity stane moje veľké hobby.
Čo som odstránila z jedálnička?
Pečivu som dala na pár týždňov zbohom spolu s maslom, a zámavala som aj marškrtám, cukrovinkám a všetkému, čo má vysoký glykemický index. Prestala som ich kupovať a doma som mala len horkú čokoládu 80% až 99%. Zistila som, že čím vyššie percento kakaového prášku obsahuje čokoláda, tým menej zjem. Neviem či tá 99% ešte dodnes nie je v špajze :). Prišla pozitívna vlna, kilečká odchádzali a pneumatika sa zmenšovala, pravdaže slimačím tempom. Netreba sa vzdávavať, trba vydržať, opakovala som si každý deň.
Aké potraviny pribudli do môjho jedálnička?
Začala som sa na jedlo pozerať ako na zdroj energie, ako na výživu s postupne uvoľnujúcou sa energiu. Oprášila som na raňajky ovsené vločky varené vo vode. Svoje mieto si našli v jedálníčku rôzne obylniny, strukoviny, ryby, vajíčka, zelenina, ovocie, biely jogurty, orechy, kefír a čistá voda.
Akú motiváciu som si vymyslela?
Nebolo to však jednoduché, na začiatku som mala prísnu sebadisciplínu a motivovala som sa kúpou slim rifieľ. Dovtedy si nič nekúpim, budem nosiť len to, čo mám v skrini. „Škerili“ sa na mňa legíny, ktoré som nosila, keď som bola tehu. To zabralo.
Ako som prestala mať chuť na sladké
Na sladké som mala často chuť, veľa krát som otvorila chladničku a potom ju aj zatvorila. Za každé vydržanie som sa pochválila a neustále som si opakovala, že to dám. Celý týždeň som snívala o koláčikoch a zistila som, že je lepšie si taký vysnívaný koláčik kúpiť v cukrárničke, zmeniť vzduch, vybehnúť mimo domu a vychutnať si ho niekde na teraske s kávou a kamoškami. To bol stav alfa-omega. Po tvarohovom koláčiku ostal prázdny tanier a išla som spokojná domov s úsmevom, že o týždeň opäť :).
Na začiatku „cesty chudnutia“ sa treba nastaviť na dlhšie obdobie a vydržať. Každý kopec má svoj koniec, a ten výhlad stojí za to. Tam, na tom vrchole, si váš každý všimne a tie komplimenty stoja za to. Ten pocit, ktorý budete mať zo seba samej, že ste to zvládla a zvíťazila sama nad sebou, pre ten sa oplatí nevzdať a vydržať.
Dajte vedieť, ako ste dopadli :)
Mirka z Chudnem jedlom
=> viac ako 400 inšpirácií od raňajok po večere
