Alzheimerova choroba už nie je témou, pri ktorej vedci iba hľadajú odpoveď na otázku, prečo vzniká. Výskum sa čoraz viac sústreďuje na to, ako ju zachytiť skôr – ideálne ešte pred výraznými problémami s pamäťou – a ako zasiahnuť v čase, keď môže mať liečba najväčší význam.
A práve rok 2026 priniesol niekoľko zaujímavých posunov.
Možno si pri Alzheimerovej chorobe predstavíme najmä človeka, ktorý zabúda mená, stráca sa na známych miestach alebo opakovane kladie rovnaké otázky. Lenže vedci sa čoraz viac pozerajú oveľa ďalej pred tento moment. Alzheimerova choroba sa totiž podľa súčasného poznania nezačína v deň, keď si človek prvýkrát uvedomí, že má problém s pamäťou. Zmeny v mozgu môžu prebiehať roky predtým. A práve tam sa dnes sústreďuje veľká časť výskumu.
Krv namiesto zložitého vyšetrenia?
Jednou z najväčších zmien posledných rokov je rozvoj krvných biomarkerov.
Ešte donedávna bolo pri podozrení na Alzheimerovu chorobu potrebné spoliehať sa na kombináciu vyšetrení, pričom definitívnejšie potvrdenie prítomnosti amyloidových zmien v mozgu mohlo vyžadovať PET vyšetrenie alebo analýzu mozgovomiechového moku. Dnes sa situácia mení.
Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) v septembri 2026 schválil dva ďalšie krvné testy na pomoc pri zisťovaní Alzheimerovej choroby u ľudí s kognitívnymi príznakmi. Jeden z nich sleduje jediný biomarker – fosforylovaný tau 217 (p-tau217). Druhý pracuje s pomerom beta-amyloidu a tau proteínov.
V jednej zo štúdií sa výsledky p-tau217 zhodovali s výsledkami PET vyšetrenia približne u 88 percent ľudí s kognitívnymi ťažkosťami a u 91 percent ľudí bez nich.
Neznamená to, že máme jednoduchý domáci test, ktorý človeku bez ďalšieho vyšetrenia povie: „Máte Alzheimerovu chorobu.” Ale smer vývoja je pozoruhodný. Diagnostika sa môže postupne presúvať k jednoduchšiemu a dostupnejšiemu vyšetreniu krvi.
Čo ak by sme riziko vedeli zachytiť ešte skôr?
Ešte zaujímavejšia je otázka, čo dokážeme zistiť predtým, ako sa objavia výrazné problémy.
Na medzinárodnej konferencii Alzheimerovej asociácie v roku 2026 boli prezentované výsledky veľkej štúdie, podľa ktorých môže p-tau217 pomôcť predpovedať riziko kognitívneho úpadku približne päť alebo desať rokov predtým, ako sa prejavia problémy s pamäťou či myslením.
A to je zásadná zmena v uvažovaní. Pretože ak dokážeme ochorenie zachytiť v skoršej fáze, otvára sa priestor nielen na sledovanie človeka, ale aj na včasné intervencie a prípadnú liečbu.
Alzheimer už nie je len o „lieku na zabúdanie“
Vývoj liečby sa tiež posúva. Dnes už existujú lieky, ktoré sú zamerané priamo na jednu z biologických charakteristík Alzheimerovej choroby – amyloidové plaky. Ich účinok však nie je zázračný a prinášajú aj riziká, preto sa používajú iba u vybraných pacientov.
Súčasný výskum preto hľadá ďalšie cesty. Vedci skúmajú napríklad tau proteín, neurozápal, cievne faktory, rôzne formy poškodenia nervových buniek a ďalšie mechanizmy, ktoré môžu pri Alzheimerovej chorobe pôsobiť súčasne. Čoraz viac sa totiž ukazuje, že Alzheimerova choroba nemusí byť jeden jednoduchý proces s jedinou príčinou.
Najnovší odborný prehľad zverejnený v septembri 2026 hovorí práve o heterogenite Alzheimerovej choroby a o rôznych sprievodných patologických procesoch. Pre budúcnosť liečby to znamená hľadanie presnejších biomarkerov a terapií zacielených na konkrétne mechanizmy ochorenia.
Pomáha aj to, čo nerobí laboratórium
Popri liekoch zostáva dôležitá aj oblasť, ktorá znie oveľa obyčajnejšie: pohyb, kognitívna aktivita a životný štýl.
Aktuálny prehľad v časopise Nature Reviews Neurology uvádza, že kognitívny tréning, pravidelný pohyb a viac zložkové programy životného štýlu majú malé až stredne veľké pozitívne účinky, najmä u ľudí s miernou kognitívnou poruchou. Zároveň však vedci upozorňujú, že problémom zostáva, ako tieto intervencie dostať do bežnej praxe vo veľkom meradle.
A kam to smeruje?
Alzheimerova choroba zostáva vážnym ochorením a vedci ešte ani zďaleka nemajú všetky odpovede. Nové testy navyše neznamenajú, že si človek môže sám stanoviť diagnózu doma a ani to, že každý pozitívny biomarker automaticky znamená rozvoj demencie. Ale niečo sa mení. Čoraz viac dokážeme ochorenie zachytiť biologicky, oveľa skôr a oveľa presnejšie.
A práve preto má tohtoročný Svetový deň Alzheimerovej choroby, ktorý pripadá na 21. september, trochu iný kontext než pred niekoľkými rokmi. Alzheimer’s Disease International venovala kampaň v roku 2026 práve významu včasnej diagnózy a tohtoročná správa sa sústreďuje na klinické skúšania – teda na cestu, ktorou sa nové poznatky dostávajú k pacientom.
Alzheimerovu chorobu stále nevieme vyliečiť. Ale už oveľa lepšie vieme, kam sa pozerať, keď ju chceme zachytiť skôr. A pri ochorení, ktoré môže začať v mozgu roky pred prvými výraznými príznakmi, je to veľký krok.
Ak chcete čítať viac článkov v angličtine, nájdete ich tu: https://www.womeninaction.eu/