Andrea Ágg je poetka, ktorá nedávno vydala zbierku Muselo to prísť. Málokto vie, že publikovať začala už na strednej škole. Rovnomenná báseň zo zbierky v čase pandémie obletela Slovensko a bola preložená do niekoľko jazykov. V rozhovore sa dozviete:

• Ako vznikla zbierka Muselo to prísť
• Kto ju preložil do viacerých jazykov
• Aká bola cesta vydania knihy
• Ako sa jej píše popri dvoch deťoch
• Či ju jej rodina v tvorbe podporuje

Nedávno si vydala zbierku poézie Muselo to prísť. Kedy si sa začala venovať písaniu?

Skladám básne, odkedy sa poznám (úsmev). Naisto viem, že som ešte nevedela písať, keď som vymýšľala prvé veršovačky. A celá rodina sa na mne zabávala. Neskôr mi sestra dvoma prstami prepisovala moje výtvory na písacom stroji. A potom, keď som sa naučila písať, písala som vkuse niečo. Básne, denník, články do školského časopisu, neskôr do rôznych médií a písanie som si zvolila aj za svoju profesiu.

Kedy prišiel moment, že si si uvedomila, že chceš vydať zbierku?

Prvá zbierka s názvom Bariéra mi vyšla ešte na strednej škole. Je tenučká, obsahuje iba 10 krátkych básničiek o láske, zrade, sklamaniach, čiže témy prislúchajúce veku krásnej rozvíjajúcej sa mladosti. Okrem básní som však na prvotine nemala žiadnu zásluhu – o grafike, dizajne a dokonca aj o „drobných“ zásahoch do básní, o ktorých som sa dozvedela až vtedy, keď už kniha bola vonku – rozhodol vydavateľ.

Druhá kniha mi vyšla až o 23 rokov neskôr, ale to som už stála som pri každučkom jednom kroku jej zrodu, možno niekedy až prehnane upäto. Určite každý, kto si vydáva knihu, vie, o čom hovorím. Jednoducho chcete, aby to bolo podľa vašich predstáv, keďže ste do nej vložili veľa energie. Myšlienka vydať túto knihu prišla na mojom druhom autorskom večierku poézie, kde som prezentovala svoju aktuálnu tvorbu. Mala som dostatočne veľa materiálu z jednej a tej istej témy, a keďže som si za básňami stála a mala som túžbu podeliť sa s nimi s ostatnými, pustila som sa do toho.

V rovnakom dizajne ako zbierka je k dispozícii aj praktický vreckový diár na rok 2021. Teraz za super cenu 5 eur.

Čo bolo pri tom najťažšie? Aký bol tvoj prvý krok k realizácii?

Prvý krok je asi tá hnacia sila – túžba. Potom presvedčenie, že to, čo chceš vydať, nie je „šuflíkový“ materiál, ale že to má čo povedať aj iným. Hoci som mala básne už na asi 70% hotové v januári minulého roku, do dňa, kedy sme knihu doniesli z tlačiarne ubehlo deväť mesiacov – ako donosiť dieťa (úsmev). Veľmi mi záležalo na každej drobnosti, možno aj preto, že to bola prvá kniha, za ktorú som bola zodpovedná, a na ktorej som sa vlastne učila na vlastných chybách.

Realizácia bola náročná, ale zároveň krásna a išla by som do toho znova. Napríklad ilustrátorka Amina Renaud bola tesne pred pôrodom a v Paríži, kde žije, práve vrcholila prvá vlna koronavírusu. Nemocnice boli preplnené, netušila, či bude mať kde rodiť a ja som tŕpla, či stihne všetky kresby odovzdať. Napokon všetko dopadlo výborne! Amina porodila zdravého chlapčeka a mne sa zrodila krásna zbierka s úžasnými ilustráciami.

Knihu Muselo to prísť a kalendár si môžete kúpiť tu

Aký bol proces vydania knihy? Ako si ju financovala?

Zisťovala som možnosti financovania zbierky cez rôzne kultúrne inštitúcie na podporu kultúry a umenia a zvažovala som aj Startlab. Nevylučujem, že tieto možnosti v budúcnosti ešte nevyužijem, no pri tomto prvom projekte sme sa napokon rozhodli pre svoju cestu.

Vydať knihu nie je lacnou záležitosťou a cena závisí od mnohých faktorov – od kvality papiera, obálky, farebnosti, prepracovanosti a externých spolupracovníkov ako grafik, jazyková korektorka, editorka… Tá moja zrovna nepatrí do kategórie lacných už len preto, že som zvolila pevnú väzbu, ilustrácie a zlatú farbu na obálke, ktorá náklady hneď navýšila. Vedela som, že básne nie sú teplé rožky, ale stále tomuto projektu verím.

Tvoja báseň Muselo to prísť obletela Slovensko a vzniklo niekoľko prekladov, ako to začalo?

Začalo to celé negatívnymi večernými správami. Už len pri zvučke „Koronavírus na Slovensku!“ mi zovieralo žalúdok. Chytila som pero a odpísala pocity z duše. Vznikla báseň Muselo to prísť, ktorá našla veľký ohlas medzi ľuďmi, pretože to cítili zrejme podobne ako ja. Báseň kolovala na sociálnej sieti a vyšla v rôznych médiách.

Začali mi prichádzať jej preklady, dnes je preložená až do 11 jazykov od češtiny, španielčiny, taliančiny, poľštiny až po arabčinu a je aj zhudobnená. Aj po roku od napísania hlavnej básne, ktorá dala meno celej zbierke, záujem nielen verejnosti, ale aj masmédií o ňu pretrváva. Zrejme preto, lebo aj koronavírus a s ním spojené pocity
opísané v básni sú stále aktuálne.

Pre akých čitateľov je tvoja poézia určená?

Pohlavie a dokonca ani vek nehrá pri tejto básnickej zbierke žiadnu rolu. Teší ma, že ju čítajú aj muži. Možno je pre nich príťažlivá dizajnom, ktorý spravil tiež muž. No i obsahom nejde o žiadnu ľúbostnú poéziu, ale o realitu dnešných dní vo veršoch. Dostalo sa mi do uší, že z nej recitujú žiaci na základnej škole, zhudobňujú ju tínedžeri, ale aj učitelia na ZUŠ. Na umelecký prednes sa ponúkol aj známy herec, a viaceré hudobné zostavy sa ju pokúšali uchopiť.

Ohlasy mám od detí až po seniorov. Samozrejme, v zbierke sú aj básne, pri ktorých je potrebná určitá zrelosť, aby boli správne pochopené a tá ide často s vekom. No napísala mi aj rozumná 12 ročná dievčina, že si zo zbierky pravidelne číta so svojou prababkou. Viacerí čitatelia priznali, že knihu majú poruke na nočnom stolíku, aby sa k nej mohli kedykoľvek vrátiť. Takéto veci každého autora potešia.

Máš dve deti, ako sa ti písalo? Podporovalo ťa v tvorbe tvoje okolie?

Moje dievčatá majú 7 a 10 rokov, a teda mám už pri nich dostatok času aj na vlastnú realizáciu. Píšem väčšinou v noci, ale tomu bolo tak aj pred tým, keď som ich ešte nemala. Som nočný vták a dokážem ponocovať aj do – ako teraz pozerám na hodiny – sú tri hodiny ráno. Nie, neberte si prosím zo mňa príklad (úsmev). Odjakživa mám otočený režim a inak tomu už asi nebude. V noci mi prichádza inšpirácia najčastejšie, keď osadenstvo tvrdo spí. A to je môj čas.

Môj manžel si už na to zvykol a rešpektuje to. Podporuje ma vo všetkom, do čoho sa pustím a to si na ňom veľmi vážim. Aj v širšej rodine nachádzam podporu, ale aj v úplne neznámych ľuďoch, ktorí mi dávajú nádhernú spätnú väzbu, a tým mi dobíjajú baterky, ktoré majú dôvod ďalej fičať.

Ak práve nepíšeš, čomu sa ešte venuješ?

Keďže som sa rozhodla po rokoch strávených v rôznych redakciách písať už len pre seba – rozumej – pre radosť iných, venujem sa svojim rozpracovaným projektom. Spolupracujem s fotografom, ktorého diela otextujem svojimi veršami. Robím zároveň aj na ilustrovanej knihe s básničkami o zvieratkách, ktorým pripisujeme ľudské vlastnosti. Na svoju šancu čaká aj detský román o hľadaní talentu a román pre dospelých.

Veľa čítam a v poslednom čase som mala šťastie na veľmi zaujímavé knihy. Doučujem angličtinu, rada vypekám, varím a neviem sa dočkať, kedy príde jar a môžem sa realizovať v záhradke. No a samozrejme sú tu stále deti, ktoré sa chcú hrať, hýbať sa a niekedy sa aj učiť (úsmev).

Aké máš plány do budúcnosti? Čo je tvoj najväčší sen?

Najväčším snom je nebyť tu len tak – zbytočne, ale splniť si na Zemi svoje poslanie. Nechcem nejaké prevratné veci. Len byť tou kvapkou, ako píšem v jednej básni, ktorá má jednoduché poslanie, čo vánok rýchlo odvanie.

Myslím, že to nie je chyba,
prijať, že som kvapkou iba.
Chcem takou byť, čo zničí sucho,
čo do nitky zmáča rúcho.

Čo zo zeme zdvihne klasy,
aj najväčší smäd uhasí.
Chcem byť kvapkou….

Čo by si poradila začínajúcim autorom?

Choďte von so svojim dielom, až keď ste s ním stotožnení a nehanbíte sa zaň. Na druhej strane, ten nepokoj, či je dielo dosť dobré a bezchybné tam bude vždy, až kým ho nebudete držať v ruke a spokojne v ňom listovať. Rukopis rozošlite viacerým (hodnoverným) ľuďom.

Počúvajte intuíciu, nenechajte sa odradiť nikým a ničím. Pokračujte v započatom diele, aj keď entuziazmus z projektu klesá. Neprajníkov bez výčitiek odstrihnite. Obklopujte sa inšpiratívnymi a kreatívnymi ľuďmi.

Čo považuješ za svoj doteraz najväčší úspech?

Hneď prvá báseň v zbierke Muselo to prísť sa volá Poľná tráva a končí sa takto:

A načo ti je všetka sveta sláva?
Dnes si tu a zajtra – v poli tráva.

K úspechu a sláve mám jasný postoj, ale viem, kam mieri táto otázka. Úspech
z pohľadu ľudí má aj táto moja báseň, ktorá obletela (nielen) Slovensko. Úspech je
mať rodinu v dnešnej dobe, pokoj na duši a strechu nad hlavou. ÚSPECH sa skladá
z drobných denných víťazstiev.

Skús nám dať tri rady, pre ženy, ktoré by sa chceli vydať na cestu za vlastným snom.

1. Naber odvahu a vykroč za svojím snom – prvý krok je ten najťažší
2. Zotrvaj na ceste
3. Nemiň cieľ