Andrej Zaťko, manažér a vizionár, ktorý otvorene hovorí o tom, prečo banky čaká šok, v čom sú dnešní mladí pohodlnejší a prečo sa po predaji banky rozhodol venovať svojej zbierke umenia.
Kto je Andrej Zaťko
Andrej Zaťko je jednou z najvýraznejších postáv súčasného slovenského biznisu. Dlhé roky stál na čele 365.bank, kde sa stal známy svojím nekonvenčným prístupom a odvahou búrať stereotypy. Do histórie slovenského bankovníctva sa zapísal ako inovátor, ktorý v roku 2018 uviedol vôbec prvý plne digitálny onboarding a rozvíril verejnú diskusiu kampaňami za rodovú rovnosť.
Okrem sveta financií je Andrej uznávaným zberateľom súčasného umenia – jeho zbierka slovenskej neoavantgardy obsahuje takmer 500 diel a patrí k najvýznamnejším prierezovým zbierkam v regióne. Svoju kariérnu cestu v banke uzavrel po jej akvizícii skupinou KBC. V súčasnosti sa venuje príprave veľkej umeleckej výstavy a posúvaniu sa k novým profesijným výzvam.
Financie aj inovátorstvo
Pamätáte si moment, keď ste si prvýkrát uvedomili, že financie a práca s peniazmi budú vašou profesijnou cestou? Čo vás na financiách oslovilo?
Ono to bolo náhodné, nebolo to až také systematické. Som z Piešťan a podľa plánov rodičov som mal byť recepčným v hoteli, a som dnes rád, že som sa touto cestou nevydal. Nemal som vtedy určitý smer, ale kariéra sa mi vyvinula týmto spôsobom a dnes som za to rád.
Ja o sebe hovorím, že som v duši architekt. To bola taká moja predstava. Cítil som, a bolo to obdobie pred 25 rokmi, že sa v oblasti financií dalo robiť veľa zmien, veľa vecí sa vtedy kreovalo. Ešte nefungoval kapitálový trh tak ako dnes a banky boli v úplne inom stave, čo sa týka používateľskej skúsenosti alebo technológií. Videl som veľkú šancu veci meniť a táto túžba sa vlastne ťahá celou mojou kariérou.
Chcem veci robiť inak, vnášať do nich kreativitu. To, že to bolo práve bankovníctvo, bola skôr náhoda.
Čiže by ste povedali, že ste inovátor vo viacerých oblastiach?
Asi tak. Nepozerám sa na veci klasicky. Nerobím veci prístupom, že „takto to vždy bolo a takto to má byť”. To priam neznášam. Ak to takto vždy bolo, tak to musím skúsiť spraviť lepšie.
Vnímate na sebe túto vlastnosť odmalička?
Myslím, že asi áno. Keď si spomínam, bol som také kreatívne dieťa a rád som vymýšľal nové veci, skúšal som. Veľa som maľoval, kreslil, krúžky som si vyberal skôr kreatívne. Tam cítim v pozadí aj tú architektúru.
Ktoré pracovné momenty alebo rozhodnutia vás v kariére najviac posunuli, vrátane tých náročnejších či nekomfortných?
Je to vždy trochu o šťastí. V živote môžete byť pripravení, ale musíte vedieť to šťastie aj prijať. Ja som vždy dostal ponuku, ktorá ma výrazne posunula niekam ďalej. Možno niekoho zaujalo práve to, že viem a mám tú chuť a snahu veci meniť.
Pamätám si, keď som začínal kariéru, robiť 12 hodín denne bolo normálne. Boli to časy, keď človek dokázal v kariére veľmi rýchlo napredovať. Nebolo veľa manažérov. Prichádzala mladá generácia detí, ktoré už končili školy po zmene režimu, a ich kariéra bola rýchlejšia než u dnešnej generácie. Tá už musí počkať, kým my z tých miest odídeme, kým ich „vysedíme”.
Máte pocit, že je veľký rozdiel medzi mileniálmi a generáciou Z?
Ja veľmi nerád generalizujem. Cítim to možno generačne, že dnešná generácia je vo vzťahu k práci a kariére inak nastavená. Na konci dňa si myslím, že je to takto správnejšie, lebo my sme to fakt preháňali. Nie je zdravé robiť 12 hodín denne, nie je zdravé byť tak extrémne vo výkone. Ale zase na druhej strane, mladý človek toho znesie viac. Keď je človek starší, výkon prirodzene klesá. Takže nie som úplným zástancom toho, že ideme do „pohodičky” už od mladosti. Ale tak sa mení svet, ľudia majú veľa vecí daných, čo sme my nemali.
Keď sa obzriete za poslednou dekádou v bankovníctve, čo sa podľa vás zmenilo najvýraznejšie z pohľadu klientov aj bánk?
Zásadne sa zmenila technológia. Banky skôr stabilne rastú a inovujú, ale celá doba je rýchla. Hoci v bankovníctve nevidím taký obrovský technologický skok, ako vidíme v čisto technologických firmách. Pamätám si však, že keď sme v roku 2018 spúšťali 365.bank, boli sme úplne prví, kto mal digitálny onboarding – to znamená založenie účtu úplne bez papierov. Bolo to asi 8 rokov dozadu. Vtedy sme boli prví, nikto ten proces nemal zvládnutý. Mali sme hneď digitálnu kartu, čo je dnes bežné. Veľmi rýchlo sme si zvykli, že je to automatické a čakáme, čo bude viac.
Aké výzvy čakajú z vášho pohľadu bankový sektor v najbližších piatich až desiatich rokoch?
Fungovanie celého trhu určite ovplyvní umelá inteligencia a nové modely, ktoré výrazne zrýchlia prácu. Bankovníctvo v tom bude špecifické. Dnes je jediným správnym kanálom mobil. Technologicky to nie je zložité, brzdí to len regulácia a nastavenie bankového sveta.
V bankách pred 20 rokmi bolo množstvo servisných pracovníkov na pobočkách, ktorí robili len platobné príkazy – tí už dnes prakticky neexistujú. Ďalší krok bude úplná automatizácia, robotizácia procesov a AI.
Hodnoty, individualita aj umenie
Čo vás viedlo k tomu, aby ste v 365.bank spustili kampaň „Ženy patria do Kuchyne“?
Ja som si tímy vždy skladal inak. Nehľadal som ľudí, ktorí sú rovnakí, obklopoval som sa ľuďmi, ktorí mali iný názor a myslím si, že ma to výrazne posúvalo ďalej. Snažil som sa tímy skladať rôznorodo – mladší, starší, muži, ženy. Nie však systematicky cez kvóty, ale prirodzene. Potom sa témy rovnosti a rodovej rovnosti začali aktívnejšie komunikovať vo svete aj na Slovensku a zapojili sme sa do rôznych aktivít na ich podporu.
Môj posledný krok v banke bola práve kampaň „Ženy patria do Kuchyne”. Povedali sme si, že tie veci musíme komunikovať trochu expresívnejšie. Taká je doba – ľudí nezaujíma nič, čo nie je provokatívne.
Prečítajte si: Ako sa mení zákazník v roku 2026? Slovenskí a českí marketingoví experti hovoria o autenticite, AI aj pamäti značky
Akými konkrétnymi krokmi môžu podľa vás banky reálne prispieť k férovejšiemu a inkluzívnejšiemu prostrediu?
Naša banka nebola súčasťou globálneho celku, kde vám niečo vymyslia v centrále. My sme si všetko tvorili sami podľa potrieb. Napríklad sme zaviedli skrátené pracovné úväzky. Pre ľudí je to často problém, ale my sme to brali úplne automaticky – či už išlo o 6-hodinový, 4-hodinový alebo pokojne aj 3-hodinový úväzok. Prispôsobiť prácu životným podmienkam je kľúčové hlavne pre ženy. Potom je to prístup ku kariére.
Musím priznať, že hoci som chcel, aby v predstavenstve boli aj ženy, nakoniec sme tam zostali traja muži. Podporoval som však ženy s potenciálom, aby mali priestor rásť.
Dôležité je motivovať ľudí, ktorí sú menej draví, no majú potenciál. Často sú to práve ženy po materskej, ktoré potrebujú získať istotu.
Je dôležité, aby zamestnávateľ pozeral na zamestnanca ako na individualitu a celok?
Pre mňa absolútne. Ja som veľkým odporcom tradičného manažmentu a som liberálny, mám to tak celý život. Dával som ľuďom voľnosť a veľa sme diskutovali. Niekedy diskusia musí skončiť, ale nechal som ľuďom šancu vyjadriť sa. To posúvalo aj mňa.
Najhoršie je, keď si manažér myslí, že je najmúdrejší.
Akú stopu by ste chceli zanechať ako líder v biznise aj v spoločnosti?
Chcel by som, aby sa ľudia naučili pozerať na veci s nadhľadom, pohodou a nebáli sa zmeny. Zmena nás vyvádza z komfortu, ale posúva nás.
Druhá vec je líderstvo vo verejnom priestore. Hlas úspešných ľudí by mal zapĺňať verejný priestor. Pod pojmom úspešný však nemyslím len biznisovú sféru – pre mňa je to napríklad aj slobodná matka, ktorá vychová tri deti. Tento priestor dnes často nechávame ľuďom, ktorí len hlasno kričia. Vidím, ako to nezdravo ovplyvňuje naše deti. Lídri by sa mali snažiť toto zmeniť.
Čo by ste poradili iným lídrom? Ako viac prepájať tieto rôzne svety?
Viac vychádzať von a hovoriť. Ja tiež nie som ideálny príklad, som aktívny hlavne na LinkedIne. Je dobré myslieť na to, že keď ste uzavretí v bubline, ktorú podporujú aj algoritmy sociálnych sietí, získate pocit, že váš názor je jediný správny. Robíme si tu napríklad konferencie v našich bratislavských bublinách, kde sa len utvrdzujeme vo vlastnej pravde. Je potrebné ísť aj do regiónov a hovoriť aj s ľuďmi mimo našej bubliny.
Čo plánujete ďalej? Vieme, že z banky ste už odišli a budete sa venovať iným veciam.
Hľadám si teraz tú správnu cestu. V kariére som doteraz nemal ani jeden deň pauzu. Nie som úplným zástancom sabatikalov na sebe, hoci u iných to uznávam. Posledného pol roka som však využil na vyčistenie hlavy. Pri predaji veľkých firiem je to tak, že podpíšete zmluvu a potom sa čaká na schválenie regulátorov a protimonopolného úradu. Vtedy už šéf firmy nemá strategické kompetencie, nemôže prinášať inovácie. Mal som viac voľného času a ten som využil na taký „polosabatikal”.
Čomu ste sa počas tohto „polosabatikalu“ venovali?
Venoval som sa umeniu. To je moja veľká vášeň. Som vlastníkom zbierky súčasného umenia, slovenskej neoavantgardy, pripravujem výstavu, dokupoval som diela, robil som si „poriadok”. V zbierke sa nachádza približne 500 diel, takže je to asi jedna z najvýznamnejších prierezových zbierok tohto obdobia. To ma úplne pohltilo. Nie je to niečo, čomu by som sa venoval profesijne, ale veľmi ma to napĺňa.
Ktorý je váš najobľúbenejší autor súčasného umenia zo slovenskej scény?
Nemám jedného. Ku každému mám nejaký vzťah. Som rád, že v zbierke sú diela napríklad od pána Jankoviča, ktorého som poznal aj osobne – úžasný človek. Spomeniem tiež mená ako Mlynárčik, Filko, Želibská, Sikora,…
Je tam mnoho ďalších, a každý tej scéne niečo dal. Je to pre mňa veľká inšpirácia. Tvorili v čase socializmu na alternatívnej scéne. Neboli štátom podporovaní, nemohli vystavovať, lebo nerobili socialistický realizmus. Vytvárali krásne diela bez toho, aby mohli cestovať, alebo mať kontakt so svetom.
Tvorili svetové umenie tu, u nás, „endemicky”. Robili to pre seba a je to neskutočne silná výpoveď. Keď to porovnám s mladými, tam necítim tú urgenciu typu „chcem, ale nemôžem”. Dnes totiž môžete všetko. Hoci vystavovanie v štátnych galériách je dnes zložitejšie. Ich odvaha a to, že to nevzdali, je pre mňa fascinujúca.
Môžete prezradiť, ktorou cestou sa plánujete uberať v profesijnej oblasti?
Nechcem to špecifikovať, ale vždy mi pomáhalo, že som pôsobil v oblastiach, ktorým rozumiem. Či už je to retailový obchod, marketing, komunikácia alebo IT, čo je dnes základ bankovníctva. Bude to zrejme segment spojený s financiami.
Čomu sa budete venovať v najbližšom období?
Nechcem úplne oddychovať. Pripravujem veľkú výstavu svojej zbierky, bude trikrát väčšia ako tá prvá. Tomu teraz venujem veľa času. Uvedomil som si, že čokoľvek robíte, dokáže vám to vyplniť všetok čas. Keď máte 10 vecí, musíte ich vtesnať do dňa. Keď máte len jednu, aj tak vám zaberie celý deň.
Keby ste sa mohli vrátiť na začiatok kariéry, urobili by ste niečo inak?
Nikdy som takto neuvažoval. Všetko, aj to negatívne, ma niekam posunulo. Keby som nespravil zlé rozhodnutia, nebol by som tam, kde som. Učím sa z minulosti, aby som bol v budúcnosti lepší. Takže by som nezmenil nič.
Ticho, čierna aj kura s ryžou
Máte rád motivačnú literatúru?
Nemám. Pre mňa je to jedna myšlienka rozpísaná na 250 stranách. Mám rád beletriu a sci-fi.
Máte radšej hory alebo more?
Nemám preferenciu. Mám rád pekné miesta, ale vyhýbam sa populárnym turistickým cieľom. Mám rád Amsterdam, Barcelonu, Londýn. Ale v prírode hľadám hlavne pokoj – či už v Tatrách alebo pri Stredozemnom mori.
Na ktorom mieste na svete ste si najviac oddýchli, alebo kde prišiel najlepší nápad?
Najkreatívnejší som vtedy, keď mám svätý pokoj a som sám. Na prechádzke, na pláži… A potom u zubára alebo na masáži. Tam musíte ležať, nič nemôžete robiť a ste len so svojimi myšlienkami.
Kde najlepšie vypínate hlavu?
Keď pracujete hlavou, vypnutím je pre vás zmena módu, napríklad projekt s deťmi alebo akákoľvek fyzická aktivita.
Prečo nosíte prevažne čiernu farbu?
Nemám rád farby, celý život to tak mám. Čierna ma nevyrušuje. Červená alebo zelená, to by som nedal. Možno potrebujem toto uzemnenie, aby moja kreativita mohla prekvitať.
Máte nejaké „guilty pleasure“?
Jedlo, jednoznačne dobré jedlo. Sám veľa varím, aj priateľka veľa varí. Máme z toho teraz doma taký žabomyší spor, že kto vlastne dnes bude variť, lebo obaja to máme radi. Rád chodím do dobrých reštaurácií a degustujem.
Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo?
Mám rád jednoduchosť. Úplne dokonalé je kura s ryžou. Alebo steak – čisté mäso, bez korenia, len s trochou soli. Mám rád, keď vychutnávate samotnú potravinu. Niekedy sú aj reštaurácie príliš prekombinované. Kvalitná surovina s jednou ingredienciou je úžasná.
Ktorá kuchyňa je vaša najobľúbenejšia?
Slovenská mi nesedí, je podľa mňa nezdravá – mastná a vyprážaná. Skôr talianska alebo španielska. Ten ich prístup, čo nájdete v záhrade alebo na trhu, hodíte na panvicu a je to úžasné.
Máte nejaký odkaz na záver pre akčné ženy?
Pozdravujem všetky ženy, ktoré sa snažia niečo zmeniť.
Prosím, robte to. Buďte tu.
Nenechajte sa presvedčiť, že vaše miesto je len v kuchyni. Ste pre nás dôležité a robte veci tak, ako ich cítite. To je najlepšie.