Rovnomenná báseň obletela v čase šíriacej sa pandémie koronavírusu (nielen) Slovensko. Mnohí ju recitovali, zhudobňovali a zdieľali v médiách a na sociálnych sieťach. Spontánne bola preložená do jedenástich jazykov – od češtiny po arabčinu. 

Poetka Andrea Ágg po tejto básni pomenovala zbierku tridsiatich básní. Rozdelila ju na tri časti: Prvá hovorí o našej ľudskej konečnosti. Druhú časť, do ktorej zaradila aj báseň Muselo to prísť, nazvala Zmena. V tretej časti sú básne o večnosti.
Básnická zbierka s pôsobivou zlatou obálkou zobrazujúcou letiace púpavy v slnečnom jase je určená všetkým, ktorí sa chcú zamyslieť nad zmyslom svojho života a nad tým, čo je, či bude „POTOM“.

UŽ NEJAKÝ ČAS…

Už nejaký čas nesledujem čas.
Zrazu dvadsaťštyri hodín bohato stačí,
stihnem navariť, upratať, prať aj spať,
zanechať kuchyňu po koláči.

Už nejaký čas nesledujem čas,
aké zbytočné sú teraz správy,
mám rodinu a tá sa má fajn,
ostatné sa aj vo svete nejako spraví.

Už nejaký čas nesledujem čas,
zastal kdesi u nás – na terase,
strácajú sa dni jeden za druhým
a ja sa na oplátku strácam v čase.

Už nejaký čas nesledujem čas,
– sloboda rozprestretých krídel,
nemusím čakať, kradnúť, prosiť,
žobroniť o minútový prídel.

Už nejaký čas nesledujem čas,
na dobré rýchlo si zvykám,
z rivala spravím si priateľa,
a tak si časom s časom ty(i)kám.

Andrea Ágg, z básnickej zbierky MUSELO TO PRÍSŤ, ktorá bude mať svoju premiéru už v septembri. Máte sa na čo tešiť.

Foto: Tomi Thor