Caroline Líšková vstúpila do politiky, pretože cítila, že Slovensko sa neposúva dobrým smerom. Len minulý rok sa však rozhodla vystúpiť viac na verejnosť a kandidovať za primátorku Bratislavy. V rozhovore nám prezradila, že má blízko k podnikateľom a ako sa začala zaujímať o veci verejné.
Vyštudovali ste ekonómiu a pôsobili ste na manažérskych pozíciách. Ako hodnotíte toto obdobie, čím vás obohatili tieto skúsenosti?
Študentské časy považujem za jedno z najkrajších období života, pretože život som žila s plnou zodpovednosťou dospelosti v kombinácii s veľkou mierou bezstarostnosti. A manažérske obdobie? Naučilo ma fungovať na princípe: Zajtra budeš tým, čo buduješ dnes. Dnes si tým, čo si vybudoval včera.
V minulosti ste tiež založili spoločnosť, ktorá poskytuje služby malým a stredným podnikateľom, čo vás k tomu motivovalo?
Takmer po 16 rokoch, keď som pracovala v korporáciách, som si povedala, že je najvyšší čas založiť rodinnú firmu, ktorá bude poradenstvom pomáhať malým a stredným podnikateľom. Vďaka manažérskym skúsenostiam a praxi v oblasti financií a bankovníctva viem klientom poradiť očami bankára aj podnikateľa.
Čo by ste poradili ženám – začínajúcim podnikateľkám?
Odporúčam nebáť sa pustiť do podnikania. Je to síce vystúpenie z komfortnej zóny, z istej pozície, ako sa ľudovo hovorí – „nohy v teple a výplata načas“, ale podnikanie má svoje čaro, poskytuje priestor na slobodu myslenia, kreativity a časovej flexibility.
Čo odporúčam každému, kto začína podnikať, je, aby ste sa, prosím, poradili, či projekt dáva zmysel aj z hľadiska finančnej návratnosti vstupnej investície, lebo ak niekto ide do podnikania preto, lebo si chce za každú cenu splniť sen, môže na to doplatiť.
Aká bola potom vaša cesta k politike? Podľa čoho ste si vyberali stranu, do ktorej vstúpite? Čo bolo pri tom vašou prioritou?
Ja som si stranu vyberať nemusela. Pre mňa existovala len jedna alternatíva, KDH. Hodnotovo je mi hnutie najbližšie, sem patrím. Spočiatku som nezvažovala možnosť, že by som sa mohla stať aktívnou súčasťou politického diania. V čase, keď si zakladáme rodinu, vychovávame deti, riešime bývanie a pracujeme na plný úväzok, nebol čas vnímať detaily verejného života.
Ísť voliť, to bolo všetko, čo som v tom čase urobila pre demokratické smerovanie Slovenska. Postupne však vo mne dozrelo presvedčenie, že už nestačí komentovať diskusie pred obrazovkou televízora alebo na sociálnych sieťach a nastal čas aktívne sa zapájať do verejného diania. Najmä ak cítite, že smerovanie Slovenska je nesprávne.
Prečítajte si aj rozhovor s Máriou Jasenkovou, riaditeľkou Plamienku
Čo pokladáte pre ženu v politike za najťažšie?
Nemyslím si, že žena má v politike diametrálne horšiu pozíciu. Je nás síce menej, ale veď o to je náš názor vzácnejší. Závisí len od nás, ako dokážeme ostatných presvedčiť, aby presadili veci, ktoré zmenia Slovensko k lepšiemu.
A čo vás, naopak, najviac teší a napĺňa?
Priznávam, strata anonymity je niečo, na čo si ešte stále zvykám, ale zároveň si užívam možnosť byť medzi ľuďmi, ktorí sa mi pri stretnutí zdôverujú, povedia mi, čo je potrebné zmeniť, a neraz majú aj riešenia.
Najmä v politike sa často môžete stretnúť s negatívnymi reakciami. Stalo sa to aj vám? Ak áno, ako na ne reagujete?
Ak sa stretnem s negatívnymi reakciami, tak skôr s tými všeobecnými, keď ľudia nadávajú na politiku a politikov. Cítia sklamanie z očakávaní a frustráciu z toho, ak sa ich životná situácia zhoršuje. Čo, pochopiteľne, aj chápem.
Nie je tajomstvom, že váš otec pochádza z Ghany a vaša mama je Slovenka. Prezradíte nám, aké vlastnosti ste zdedili po svojich predkoch?
Myslím si, že to, aký človek je, nesúvisí s farbou pleti ani s tým, z akej krajiny pochádza, ale je odzrkadlením jeho osobnostných, čiže charakterových vlastností. Ak mám povedať, čo konkrétne som po rodičoch zdelila, tak svojou odhodlanosťou, ale i tvrdohlavosťou som po otcovi a po mame sa zasa vyznačujem organizovanosťou a precíznosťou. Nemám rada, keď sa niečo robí len naoko.
Vaša mama sa volá Marta, otec Emmanuel, čo sú biblické mená. Viedli vás k viere vaši rodičia?
Samozrejme, od narodenia sa mi dostávalo kresťanskej výchovy. Viac zo strany otca. On ma učil modliť sa, čítaval mi a vysvetľoval kapitoly z Biblie. Mama nám hrávala na klavíri a spievala, predovšetkým vianočné pesničky.
Kandidovali ste aj na primátorku Bratislavy a museli ste pri tom výjsť zo svojho súkromia a byť viac na očiach verejnosti. Ako ste sa cítili?
Áno, bol to jeden z tých náročnejších a zlomových okamihov v mojom živote. Dovtedy som si súkromie veľmi chránila.
Aké miesto v Bratislave máte najradšej?
To závisí od situácie. Ak si chcem vychutnať čaro mesta, tak je to na terase kaviarne niekde v historickom centre mesta, ak prechádzku v prírode, tak jednoznačne vyhľadám Kolibu alebo Sad Janka Kráľa.
Čo je podľa vás najväčší problém Bratislavy?
Je predvianočný čas, tak sa radšej vyhnem pomenovaniu konkrétnych problémov. Bratislava je krásne hlavné mesto, ale s problémami a so starosťami ako každé iné mesto. Podstatné je, že sú riešiteľné. Čiže ak je dostatočné odhodlanie a odbornosť veci meniť, problémov bude menej.
Čo považujete za svoj najväčší úspech?
Najväčší či veľký úspech si nedovolím zadefinovať. Možno som len v polovici môjho života, a keby som s odstupom času čítala, čo som dnes označila za svoj najväčší úspech, asi by som sa smiala. Môj život vidím ako míľniky pretkané drobnými úspechmi, ale i nejakými „potknutiami“.
Veď aj drobné pozitívne výsledky robia svet krajším a lepším. Pre mňa je najväčším
zadosťučinením to, že som s manželom vychovala dve úžasné dcéry, pre ktoré budem navždy oporou a tou najlepšou priateľkou.
Ako si popri vyššie uvedených aktivitách zadeľujete svoj čas?
Dovolím si konštatovať, že som pomerne striktne zorganizovaný človek, inak by som nestíhala to, čo štandardne stíham.
Ak máte chvíľu voľna, ako ho zvyknete tráviť?
Pri hudbe, momentálne dookola počúvam Chopina, sem-tam džez. Rada chodím na prechádzky v prírode. Keď naozaj potrebujem vypnúť myseľ, tak siahnem po knihe.
Skúste nám dať tri rady, pre ženy, ktoré by sa chceli vydať na cestu za vlastným snom.
Ženy by mali byť odvážne i rozvážne. Niekto múdry povedal, že „umenie napredovania spočíva v tom, že začneme“.
