Chlieb z huty, jed v pľúcach: Temná kapitola Sliezska ožíva na obrazovkách

0
Chlieb z huty, jed v pľúcach: Temná kapitola Sliezska ožíva na obrazovkách
Foto: Instagram/joannakulig_official, netflixpl

Príbeh „olovených detí” zo Sliezska dnes znovu ožíva. To, o čom sa desaťročia mlčalo, sa stalo predlohou pre mimoriadne úspešnú poľskú minisériu Olovené deti, ktorá sa hneď po uvedení vyšvihla na čelo sledovanosti na Netflixe v Česku aj na Slovensku. Kritici ju označujú za silnú a mrazivú odpoveď na legendárny seriál Černobyľ.

Šesťdielna séria vychádza zo skutočných udalostí, ktoré sa odohrali v 70. rokoch len pár kilometrov od českých hraníc – v priemyselných Katoviciach a ich štvrti Szopienice.

Skutočný príbeh o olove, ktoré sa usádzalo v kostiach

V období vrcholiacej industrializácie bolo Sliezsko symbolom pokroku. Huty a bane živili celé generácie rodín. Od roku 1834 formovalo hutníctvo podobu regiónu. Stavali sa robotnícke domy, vznikali celé štvrte. Práca v hute znamenala istotu, spoločenský status aj hrdosť.

Prečítajte si: Film Šedá zóna je citlivým pohľadom za steny inkubátora

S chlebom aj čosi navyše

Olovo z hutníckej výroby sa šírilo vzduchom a prachom. Dostávalo sa do tela dýchaním aj potravou, hromadilo sa v kostnej dreni a roky nenápadne ničilo zdravie. Choroby sa prejavovali pomaly. Napríklad anémiou, poruchami vývinu či neurologickými ťažkosťami. Mnohí si ich s pracovným či životným prostredím vôbec nespájali.

Zlom nastal v roku 1974. Pediatrička Jolanta Wadowska-Król si všimla podozrivý nárast anémie a vývinových problémov u detí zo Szopienic. Jedno z vyšetrení potvrdilo otravu olovom. Lekárka následne v tichosti rozbehla rozsiahle testovanie. Za tri mesiace vyšetrila približne 5 000 detí.

Zistila, že nejde o ojedinelý prípad, ale o masívne environmentálne ohrozenie.

Foto: Instagram/joannakulig_official, netflixpl

V podmienkach centralizovaného režimu bolo mimoriadne riskantné upozorňovať na systémový problém, ktorý mohol poškodiť obraz úspešného priemyselného štátu. Napriek tomu konala. Najťažšie postihnuté deti poslali na polročné ozdravné pobyty a rodiny postupne presťahovali mimo najviac zasiahnutú oblasť.

Tisíce detí tak dostali šancu na zdravší život. O prípade sa však otvorene začalo hovoriť až po páde komunistického režimu.

Prečítajte si: Nikto nás na lúčenie nepripravil: Kate Winslet a dojímavý Goodbye June

Seriál, ktorý pripomína Černobyľ

Práve tento príbeh je jadrom minisérie Olovené deti. Dej sleduje mladú lekárku, ktorá sa postupne dostáva k rozsiahlemu škandálu, zatiaľ čo štátne orgány a predstavitelia priemyslu sa snažia nepríjemné zistenia ututlať. Proti nim však stojí mimoriadne odhodlaná žena.

Režisérom série je Maciej Pieprzyca, známy citlivým spracovaním silných ľudských tém. V hlavnej úlohe žiari herečka a speváčka Joanna Kulig, ktorú medzinárodné publikum pozná z filmov Studená vojna či Ida. Jej výkon kritici označujú za jeden z najsilnejších v jej kariére.

Zahraničné recenzie vyzdvihujú presvedčivý scenár a sebavedomý štýl rozprávania. Sériu prirovnávajú k filmom ako Erin Brockovich či Dark Waters, teda k príbehom jednotlivcov, ktorí sa postavili silným korporáciám a systému.

Foto: Instagram/joannakulig_official, netflixpl

Mlčanie trvalo desaťročia

Osud „olovených detí” už bol spracovaný v knihách, dokumentárnom filme aj v divadelnej a rozhlasovej podobe. Až teraz však získava skutočne medzinárodný ohlas.

Miniséria neprináša len historickú rekonštrukciu. Otvára aj aktuálnu otázku, akú cenu má priemyselný rozvoj, keď sa zanedbá ochrana zdravia. Sliezsko síce dnes dýcha čistejšie než v 70. rokoch, no environmentálne problémy nezmizli. Len sa zmenili.

Príbeh doktorky, ktorá odmietla mlčať, vôbec nepôsobí ako vzdialená minulosť. Skôr pripomína, že odvaha jednotlivca môže zmeniť osudy tisícov, a že pravda si cestu na svetlo razí veľmi dlho.

Zdroj 

žiadne príspevky na zobrazenie