Flamenco je pre mňa viac než tanec – je to krv, ktorá prúdi Andalúziou. Vášeň vyjadrená každým klepnutím topánok o drevenú podlahu. Zvuk kastanetov.
Milujem atmosféru juhu Španielska, kde sa v úzkych uličkách Granady mieša vôňa pomarančových kvetov so zvukmi gitár a hlasmi spevákov, ktorých stretnete priamo na ulici alebo pod tlmenými svetlami malých divadiel – tablaí.
Flamenco prebúdza každý kúsok tela
Flamencu sa venujem dva roky, učí ma skvelá Zuzana Čorejová, ale práve v Granade som videla pravé flamenco. Pocítila som, ako tento tanec prebúdza každý kúsok tela: dynamiku rytmov, kde sa striedajú jemné gitarové sóla s búrkou emócií.
Flamenco sa formovalo koncom 18. storočia na juhu Španielska, v regióne Andalúzia – predovšetkým v mestách ako Sevilla, Cádiz, Jerez de la Frontera či Granada. Jeho korene siahajú do kultúrneho prieniku cigánskej, andalúzskej, maurskej a židovskej tradície. A každý tento národ prispel svojím rytmom, melódiou či gestom.
Pôvod slova flamenco
Niektorí odborníci na flamenco si myslia, že pôvodne označovalo slovo flamenco „flámsky” exotický štýl, ktorý sa v 19. storočí zdal Andalúzanom „cudzozemský”. Iná teória tvrdí, že slovo „flamenco” sa začalo používať v zmysle ohnivý či hrdý.
Zaujímavosti o flamencu
-
Cafés Cantantes – Prvé profesionálne scény flamenca sa začali objavovať v rokoch 1840 až 1850 v „kaviarňach spevu”. Diváci platili vstupné a umelci začali dostávať honoráre.
-
Palmas a jaleo – Potlesk rukami („palmas”) a povzbudzovanie („jalen”, „olé”) sú rovnako dôležité ako gitara či spev. Slúžia na udržiavanie rytmu a energie medzi umelcami a publikom.
-
Rôznorodosť – Existuje viac než 50 rôznych štýlov, od ťaživého „solea” cez svižnú „alegrías” až po divokú „bulerías”. Každý má svoj vlastný takt (compas) aj emotívny odtieň.
-
Neviditeľný dialóg – Tanečník a hráč na gitaru spolu komunikujú očným kontaktom a pohybmi tela, prakticky bez slov. A vďaka tomu je každé vystúpenie jedinečné.
-
UNESCO – V roku 2010 bolo flamenco zapísané na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva, čo mu zabezpečilo globálne uznanie.
Flamenco tak nie je len tanec či hudba, ale živá kultúrna mozaika, v ktorej sa odráža história Andalúzie, vášeň i bolesť mnohých generácií.
Zvuk kastanetov
Andalúzski ľudia mi otvorili srdce nielen svojou srdečnosťou, ale aj úctou k tradícii. Na kurze v Granade som sa učila nielen nové choreografie, ale aj základy hry na kastanety.
Kastanety (po španielsky castañuelas) sú tradičný perkusívny nástroj, ktorý sa v flamencu používa najmä v štýloch tanca, kde dominuje elegancia a technická precíznosť. Ich zvuk pripomína klopkanie alebo cvakanie a vytvára rytmický sprievod, ktorý dopĺňa dupanie a potlesky tanečníkov. Skúsení tanečníci dokážu hrať kastanetami rozdielne rytmy každou rukou súčasne – čo si vyžaduje mimoriadnu koordináciu a roky tréningu.
Každému odporúčam v Granade navštíviť prenádherné paláce v „La Alhambra”, ale aj malé tablaá v centre mesta alebo v uličkách Sacromonte, kde nájdete mnoho vystúpení flamenca. Práve tam som pochopila, že flamenco nie je len o skvelom prevedení, ale aj o autenticite, o zdieľaní príbehov prostredníctvom každého pohybu.
Vystúpenia s Akadémiou flamenca Zuzany Čorejovej
Nedávno sme mali vystúpenie v Bratislave v španielskom bare Zrzky, mieste známe svojou útulnou atmosférou a lahodným španielskym jedlom. Medzi tapasmi z olív a choriza, paellou a sangriou sa šírila energia flamenca.
Keď som stála na pódiu a v rukách som zvierala mantón (veľkú šatku so strapcami, ktorú niektorí tanečníci používajú na vystúpeniach), cítila som nervozitu. Chcela som, aby túto vášeň vnímalo aj publikum. Flamenco ma naučilo, že tanec je najčistejším jazykom duše: dynamickým, zložitým a dychberúcim zároveň. A práve túto krásu chcem šíriť ďalej.
Môj tip na záver – nádherná skladba Requiem, ktorá vznikla na počesť gitaristu Paca de Lucia, na ktorú zvykneme robiť cvičenia s rukami (braseo).
Zdroj foto: archív Alexandra Vrábelová
