„Dieťa sa dá len presvedčiť alebo ísť mu príkladom,“ hovorí MUDr. Katarína Šimovičová, lekárka pre deti a dorast. Snaží sa rodičom vysvetľovať, aká dôležitá je správna výživa pre deti, predovšetkým v prvých 1000 dňoch ich života. Čo všetko znamená 1000 dní pre dieťa?
V rozhovore s MUDr. Katarínou Šimovičovou sa dozviete:
- pridlhé čakanie so zavedením alergénov u dojčiat môže spôsobiť zbytočné problémy,
- prečo je dobré v rámci prevencie využiť možnosť prejsť si vyplnený dotazník NutriCheq so svojim pediatrom,
- prečo nie je dobré dávať deťom len kuracie mäso,
- aké sú najväčšie nedostatky v oblasti výživy.
Čo vlastne NutriCheq je?
NutriCheq je program, ktorý sme vytvorili v spolupráci s firmou, ktorá vyrába výživu pre batoľatá. Slúži ako informácia pre rodičov, ako sa majú deti v ktorom veku stravovať od narodenia až po vek cca dva až tri roky. Rady sa týkajú aj situácií, kedy dieťa nechce jesť, prípadne je vyberavé. Ide o program výživy detí od narodenia.
Tento program sa na Slovensku realizuje s poprednými odborníkmi v oblasti výživy dojčiat a batoliat. Kedy začal vznikať? Kde sa datujú jeho začiatky?
Program na Slovensku sa realizuje už od roku 2015, osvojili si ho pediatri v rámci celého Slovenska. Pediatri sú vlastne lekári prvého kontaktu, ktorí rodičov informujú o výžive dieťaťa a radia matkám v oblasti výživy detí.
Vy sama ste odborníčkou. Prečo je dôležité venovať sa výžive v prvých 1000 dňoch?
Prvých tisíc dní predstavuje tri roky v živote dieťaťa. To, čo sa dieťa nenaučí do troch rokov, je neskôr veľmi náročné dobehnúť. Je dôležité, aby si žalúdočno-črevný trakt zvykol na rôzne zložky stravy. Pýtame sa rodičov, či majú alergiu na zložky stravy, prípadne pele či byliny. Dieťa má potom väčšiu predispozíciu netolerovať nejakú zložku stravy a mať s ňou problém. Čiže už dopredu sa na to pripravujeme, že s dieťaťom môže byť problém v oblasti výživy. Tým, že ide o celosvetový program, kde sa už od štvrtého mesiaca začína s postupným pridávaním napríklad vlákniny, neskôr mäsa, ovocia, obilovinu, do konca siedmeho mesiaca sa dieťa už musí stretnúť aj keď len dvomi lyžičkami so všetkými alergénmi. Dieťa však na alergény nereaguje, črevný trakt to prijme prirodzene a nebráni sa.
Aké najväčšie nedostatky máme na Slovensku vo výžive dojčiat a batoliat?
V našej krajine netrpíme hladom, máme veľmi dobrú dostupnosť potravín (aj zdravých potravín) a v spolupráci s dodržiavaním rád lekárov, nevznikajú nejaké vážnejšie problémy. Avšak nerešpektovanie odborných rád môže vyústiť k problémom. Snažíme sa nájsť cestu aj s rodičmi vegetariánmi alebo vegánmi, prípadne inými obmedzeniami. Na také dieťa si musíme dať väčší pozor.
Z osobnej skúsenosti však nemôžem konštatovať, že by deti vegánov či vegetariánov boli „postihnuté“, pomalé alebo ovplyvnené veľmi negatívnym spôsobom. Nemôžeme ísť proti prúdu. Ak raz povieme vegetariánom, že dieťa musí jesť mäso, hoci vám môžu prikývnuť, to mäso mu aj tak nedajú. V takýchto prípadoch sa snažíme zabezpečiť dieťaťu bielkovinovú stravu nejakým iným spôsobom a musíme sa s rodičmi veľmi mierumilovne a pokojne dohodnúť, ako sa dieťa bude stravovať, aby malo zabezpečené všetko potrebné pre jeho zdravý vývoj. Keď to neurobíme a uveríme, že mu rodičia budú mäso alebo vajíčko dávať, tak dieťa neskôr môže mať problém aj v rastovej krivke.
Tým pádom sa lekár nesmie nechať oklamať….
Presne tak. Lekár sa nesmie nechať oklamať. Musí s tým rátať. Mladším kolegom hovoríme, že je potrebné byť slušní, avšak neveriť každému prikývnutiu rodičov dieťaťa. Lekár je advokátom dieťaťa. Sú rodičia, ktorí napríklad nechcú dávať antibiotiká dieťaťu, keď ich dieťa potrebuje. Sú aj konfliktné situácie, ktoré musí pediater zvládnuť, lebo je tam on za to dieťa.
Ako NutriCheq funguje?
NutriCheq funguje tak, že rodičom povieme o strave a taktiež ich odkážeme na stránku www.1000dni.sk, kde sú všetky informácie o spôsobe výživy a aj rôzne iné rady. Rodičia nájdu aj odporúčania a rady pre deti, ktoré odmietajú jesť všetko alebo časť stravy. Myslím, že vedia nájsť odpovede na všetky eventuality, na ktoré sa opýtajú.
Súčasťou je aj dotazník. Na čo slúži?
Áno, presne tak. Súčasťou programu je aj dotazník. Rodičia si ho môžu dotazník vyplniť, poslať ho späť a dostanú odpoveď, ktorá by ich mala uspokojiť. Musím povedať, že rodičia zvyknú dotazník vyplniť celkom poctivo, čo veľmi pomôže lekárovi, lebo si vie predstaviť, ako dieťa funguje. Máme aj deti, ktoré chodia do kolektívu a do škôlok. Zmena stravy z domácnosti do škôlky/jaslí dosť zaťaží, nie je to len zmena v zmysle, že deti idú preč od mamy a nie sú už doma. Strava robí dosť často veľký problém. Niektoré deti v škôlke ani za svet nechcú piť mlieko, pričom je zvykom mlieko sa zo zdravotnej indikácie podávať. Nemôžeme dieťaťu nič vnútiť. Dieťa sa dá len presvedčiť alebo ísť mu príkladom. Alebo to vzdať. (Úsmev).
Dotazník má orientačný charakter, avšak rodičia môžu výsledky priniesť lekárovi a prekonzultovať ich s ním. Vedia lekári o tom, že majú takúto možnosť?
Lekári, ktorým na tom veľmi záleží, o tom vedia. Aj v našich odborných konferenciách sa k tomu opätovne vraciame a upozorňujeme kolegov, ktorí o tom nevedeli alebo sa s tým ešte nestretli, že to existuje. Pediatri v primárnej starostlivosti ako jediní lekári v ambulantnej sfére niekoľko hodín do týždňa venované len preventívnym vyšetreniam a vtedy tam môžu prísť len zdravé deti (choré nechodia). Počas týchto špeciálnych hodín určených na preventívne vyšetrenia rodičia sa môžu objednať a prísť s vyplneným dotazníkom a poradiť sa s lekárom. Ja osobne to veľmi vítam, nakoľko sa človek dozvie aj veľa vecí, ktoré sa dejú v pozadí. Napríklad, čo chce jedna stará mama, druhá stará mama, krstná mama a mladá žena je „v úzkych“. Nevie im oponovať, cíti sa príliš slabá. My ju vtedy vieme povzbudiť, že je to jej dieťa a nech si stojí za tým správnym rozhodnutím.
Snažíte sa teda poradiť tým správnym smerom…
Áno, snažíme sa povzbudiť a podporiť. Názory sú rôzne, na vidieku sa všeličo traduje… Myslím si však, že pediatri sa snažia a pracujú veľmi dobre. Keď som bola ako mladá lekárka, nie veľmi som verila, že sa mladé matky znovu vrátia k dojčeniu. V bývalom Československu, keď som skončila školu, boli rôzne formuly, ktoré sa vyrábali v Čechách. Tým pádom mnohé deti už od narodenia vôbec neboli dojčené. Hovorilo sa, že to sa nedá, prípadne, že to je to isté ako mlieko z fľaše. Bola to úplne bežná prax. Prišlo sa však na to, že to nie je úplne správna cesta. Neverila som však tomu, že sa tento trend dá zvrátiť. V spolupráci s kolegami sa však postupne vybudovali novonarodecké oddelenia, kde deti mohli byť hneď s matkami.
Aké riziká sú spájané s nedostatočnou výživou?
Pri zavádzaní mäsa do potravy niektoré rodičia uprednostňujú len biele mäso (morčacie, kuracie). Snažíme sa im vysvetliť, že obsah železa je lepší v hovädzom a v teľacom mäse. Rodičia majú často pocit, že ide o ťažké mäsá, ale nie je to vôbec tak. Hovädzie a teľacie mäso z kvalitného zdravého dobytka je najlepšie mäso, aké môžu deťom dávať. Ak majú rodičia možnosť a majú vo svojom okolí poľovníka, ktorý im je schopný priniesť divinu, to je tiež super mäso pre deti. Sú to totiž zvieratá, ktoré žijú úplne prirodzene a prirodzene sa živia. Taktiež netreba zabúdať na ryby. Nie sme prímorská krajina a rybacie mäso je veľmi vhodné na vitamín D a nenasýtené mastné kyseliny. Snažíme sa aj rodičov „kontrolovať“, či to deťom ponúkali. Zvyčajne to deti bez väčších problémov zjedia, skôr rodičia majú strach.
Deti mávajú často nedostatok vitamínu D, málo železa, sú anemické. Je to naozaj spôsobené výživou a stravou?
Strava má naozaj na tom najväčší podiel. Veľmi starostlivo sledujeme vitamín D, aj preto deti do dvoch rokov musia užívať vitamín D. Je to aj v danom programe 1000 dní, denne dve kvapky vitamínu D. Musí to byť vitamín D3, ide o chemicky vytvorený vitamín D3, ktorý sa nachádza v nenasýtených mastných kyselinách alebo je umelo vytvorený. Rodičia si často pokúpia rôzne D vitamíny, ale nie je to žiaľ to isté. (Úsmev). Ak deti pravidelne užívajú do dvoch rokov vitamín D, málokedy sa stane, že ho majú málo.
Dá sa niečo robiť s tým, aby rodičia nehľadali informácie všelikde?
Nezabránime tomu, rodičia budú informácie stále hľadať všelikde. My s tým však musíme počítať. Musím povedať, že už sme si na to zvykli. Googlové informácie sú veľmi povrchné, nejdú do hĺbky. Ja osobne sa zvyknem spýtať, kto je pod tou informáciou podpísaný.
Akým zdrojom informácií by mali rodičia veriť?
Mali by veriť takým zdrojom informácií, kde vedia, kto to hovorí alebo kto to napíše a podpíše sa pod to. To je človek, u ktorého je predpoklad, že je relevantný. Ja sa podpíšem vždy pod všetko, čo napíšem aj do odborného časopisu alebo aj do novín či akéhokoľvek iného média a každý si ma môže nájsť.
Zdroj foto: www.1000dni.sk
Titulná foto: MUDr. Katarína Šimovičová, zdroj: redakcia Akčné ženy