Posledná časť cestopisu nás zavedie do malebných rybárskych dediniek Cinque Terre. Pätica mladých žien sa vybrala do Talianska a toto bola ich posledná zastávka.

Cinque Terre – o tom, že k najkrajším miestam ligurského pobrežia patrí práve 5 rybárskych dediniek, o tom sme čítali len v bedekeroch a poznali sme ich len vďaka fotkám na instagrame. Ale, že je to naozaj tak, o tom sme sa presvedčili len tým, že sme sa prechádzali v ich uličkách, zajedli si z morských plodov na terase jednej z mnohých reštaurácií, okúpali sa na pláži v Monterosso – jedinej dedinke s veľkou plážou.

Päť dediniek prepojených vlakom

Horská krajina Cinque Terre je chráneným prírodným územím a patrí k obľúbeným turistickým trasám nad ligurským pobrežím. V turistickom centre v La Spezii sme si zakúpili zvýhodnenú vlakovú kartu a rozhodli sme sa, že si bližšie pozrieme Monterosso, Manarolu a dlhšie pobudneme v Riomaggiore.

Prečítajte si, ako začal príbeh piatich dám v Bologni

Dedinky sú prepojené vlakovým spojením a naša jediná starosť bola nezabudnúť vystúpiť na správnej zastávke. Zavše treba vystúpiť aj v tuneli a prejsť pár krokov, kým sa pred Vami objavia farebné domčeky. Vzdialenosti vlakom medzi jednotlivými dedinkami trvajú azda 4-5 minút. Veľa ľudí sa ma pýtalo, či sa dalo ešte kúpať v mori.

A ja odpovedám, áno dalo, no nesmiete patriť k tým zimomravejším. Z našej pätice sme sa kúpali len dve :-). A opäť tie isté, čo sme aj vlani skákali vo vlnách 20 stupňového Atlantiku. More, oceán, vlny, to skrátka patrí ku mne. Ak nás niekedy zahliadnete v nejakom talianskom filme či telenovele, dajte nám vedieť.

V Riomaggiore sme si popíjali Aperol Spritz a na terase reštaurácie natáčali snáď 100 tú klapku nejakej scény. Vtedy som veru nezávidela hercovi, ktorý tam niekoľko hodín prebiehal hore dolu a režisér bol stále nespokojný. Prechodom po placi pomedzi káble na wc som si v duchu opakovala, len nezakopni a neurob nejaké faux paus.

Západ slnka nad morom, motajúc sa uličkami pomedzi domky, kríky a kvety umocnený vôňou morského vánku príjemne fúkajúceho do tváre, patril k jedným z najkrajších západov v mojom živote. Pomaly mi dochádzalo, že naša Dámska jazda 2019 sa blíži k záveru a patrila opäť k ďalšej vydarenej.

Vlakom z Parmy do Bologne

V La Spezii sme nastúpili na vlak do Parmy a v Parme opäť do Bologne. Cesta späť trvala cez 3 hodiny a myslím, že každá z nás prežívala vnútornú spokojnosť a radosť. Bolognou sme sa opäť prešli po nohách, však posledná noc v ubytovaní, pre nás už známom z prvej noci, nás už nemôže ničím prekvapiť…

A veru neprekvapila, ráno sme si dali ešte výdatné bolognské raňajky, dobrú kávu a odviezli sme sa taxíkom na letisko. Let bol rýchly a bezpečný…

Zážitky, dojmy, skúsenosti, fotky to nás bude sprevádzať našim ďalším životom, vďaka za to!!