1. časť: Cesta a začiatok výletu

Tá druhá najlepšia kamarátka pôsobí v Afrike. Vedeli sme, že sa určite pripojí naša spolucestovateľka z minulého roka, Mirka, ale to, že z našej 3 člennej skupinky vznikne 5 členná, to bolo prekvapenie!

Náš let bol určený na 25. septembra v neskorých večerných hodinách. V Bologni sme boli ešte pred polnocou. Z letiska sme si kúpili lístok smer mesto – železničná stanica. Lístok na osobu stojí okolo 6 eur. Potom nasledovalo zapnutie navigácie na pešo a štrádovanie nočnou Bolognou s ťahajúcimi kufríkmi zhruba 30 minút chôdze k nášmu ubytovaniu, ktoré sme si rezervovali cez booking.

Tu upozorňujem na to, že pri čítaní emailov netreba byť povrchný. My sme na to doplatili skoro nocovaním na schodišti obytného domu. Ešteže sme ženy a mnohé veci robíme intuitívne. A tak za pomoci intuície sme vylúštili hlavolam, ako vypátrať schránku, v ktorej bol kód, po naťukaní ktorého sa schránka mala otvoriť. V nej mali byť umiestnené kľúče od bytu. To, že sme pritom takmer používali hrubú silu radšej opomeniem. Chcelo to len malý grif ako schránku i zamknuté dvere otvoriť. Tu nám bola nápomocná nová členka tímu, Paula. Do postele sme sa zaslúžene dostali okolo pol druhej v noci. Nasledujúci deň máme vyčlenený na spoznávanie Bologne, ale o tom už nabudúce.

2. časť: Bologna

Hneď prvá skúška našej flexibility sa udiala pri samoobslužných automatoch, kde sa kupujú lístky na vlak. Takmer sme si kúpili lístky na rýchlovlak. Rýchle precitnutie prišlo, keď sme zbadali sumu za 5 lístkov. Suma 200 eur nám prišlo, no uznajte, za vyše hodinovú cestu akosi priveľa. V takýchto situáciách je človek rád, že vie ceknúť ,čo to, po anglicky. Takže odporúčam zapísať sa do jazykových kurzov. Vlaky regionálnej talianskej železničnej spoločnosti sú neporovnateľne lacnejšie. Keby som už nič iné okrem Torri Pendeti nemala v Bologni vidieť, budem spokojná.

Dominanty mesta

Cesta z Bologne nám vláčikom trvala cca 25 minút a je to zážitok. Po návrate na Námestie Maggiore nám do očí bila dominanta tohto miesta, a to fasáda mohutného gotického kostola San Petronio, ktorý je dokončený len z polovice, lebo pápež vtedy nariadil prerušiť stavbu, aby kostol nemohol svojimi rozmermi prekonať vatikánsky Svätopeterský Dóm.