Dexametazón dokáže v prípade hroziaceho predčasného pôrodu pomôcť dieťaťu na ceste k bezpečnejšiemu štartu do života. Nový český výskum na myšiach ukázal, že liek môže ovplyvniť aj vyvíjajúce sa biologické hodiny v mozgu plodu.
Budúce mamy ho môžu poznať ako injekciu na dozretie pľúc bábätka. Lekári siahajú po dexametazóne pri hrozbe predčasného pôrodu. Liek urýchľuje vývoj pľúc a pomáha pripraviť na príchod na svet aj ďalšie orgány. Jeho význam v pôrodníctve je preto obrovský.
Českí vedci sa teraz pozreli na menej preskúmanú stránku jeho pôsobenia. Zaujímalo ich, čo sa po podaní lieku deje v časti mozgu, kde vznikajú vnútorné hodiny organizmu.
Liek napodobňuje prirodzený hormón
Dexametazón patrí medzi kortikosteroidy a svojím účinkom napodobňuje kortizol, hormón vytváraný v kôre nadobličiek. Pre telo ide o silný signál, ktorý dokáže ovplyvňovať činnosť buniek aj génov. Účinok je potrebný na rýchlejšie dozrievanie orgánov plodu. Vedci z Fyziologického ústavu Akadémie vied ČR už v minulosti zistili, že zasahuje aj do nastavenia hodín v mozgu ešte nenarodeného mláďaťa. Nová práca priniesla bližší pohľad na molekulárne procesy ukryté za touto zmenou.
Vnútorné hodiny vznikajú už pred narodením
Hlavný časový systém organizmu sídli v suprachiazmatických jadrách, skrátene SCN. Ide o malú oblasť v hypotalame, ktorá neskôr zosúlaďuje fungovanie tela so striedaním svetla a tmy.
Od jej činnosti sa odvíja spánok aj bdenie. Podieľa sa tiež na pravidelnom kolísaní ďalších telesných procesov v priebehu dňa. Hodiny plodu ešte nie sú úplne samostatné. Dozrievajú až po narodení a dovtedy sa orientujú predovšetkým cez signály z organizmu matky. Silná hormonálna správa následkom toho môže na vyvíjajúci sa systém pôsobiť výraznejšie ako na rovnakú oblasť v dospelom mozgu.
Rozhodovať môže aj hodina podania
Výskumníci pracovali s myším modelom a analyzovali génovú aktivitu v SCN plodu. Podarilo sa im určiť konkrétne gény zapojené do reakcie na dexametazón.
Zmeny neboli vo všetkých prípadoch rovnaké. Ich rozsah súvisel aj s časom, v ktorom bol liek podaný. Vyvíjajúce sa hodiny reagovali na glukokortikoidy citeľnejšie ako hodiny dospelého organizmu. Výsledok pomáha vysvetliť mechanizmus, o ktorom sa doteraz vedelo menej. Nehovorí ešte, aké následky by podobná zmena mohla mať u ľudí ani do akej miery by pretrvávala po narodení.
Výsledky nie sú dôvodom odmietnuť liečbu
Správa o možnom preprogramovaní biologických hodín môže na prvé prečítanie znieť znepokojujúco. Dôležitý je však celý kontext. Výsledky pochádzajú z myšieho modelu a nemožno ich automaticky preniesť na ľudské tehotenstvo.
Štúdia teda nemení význam dexametazónu v starostlivosti o ženy s rizikom predčasného pôrodu. Liek naďalej pomáha chrániť zdravie bábätiek v situácii, v ktorej rozhoduje rýchlosť dozrievania ich orgánov. O jeho podaní a vhodnom postupe rozhoduje zdravotnícky tím.
Nové zistenia majú otvoriť priestor na ďalší výskum. Odborníkom môžu časom pomôcť lepšie pochopiť súvislosť medzi načasovaním liečby a vývojom časového systému plodu.
Pravidelný režim vytvára stabilné prostredie
Výskumný tím sa dlhodobo venuje aj tomu, ako organizmus matky odovzdáva plodu informácie o dennom rytme. Pravidelnejší spánok a čas jedla pomáhajú vytvárať stabilné prostredie, v ktorom sa jeho biologické hodiny postupne formujú.
Budúce mamy si z toho nemajú odniesť ďalší dôvod na výčitky. Žiadna žena nedokáže predsa deväť mesiacov fungovať v dokonale rovnakom režime. Občasná prebdená noc alebo neskoršia večera samy osebe nie sú dôvodom na paniku. Výskum chce povedať skôr to, že aj časové signály patria k prostrediu, v ktorom sa plod vyvíja. Presný význam jednotlivých faktorov pre ľudské tehotenstvo budú musieť objasniť ďalšie práce.
Dôležitý začiatok, nie nové pravidlo liečby
Českí vedci odkryli molekulárnu stopu, ktorú môže dexametazón zanechať vo vyvíjajúcich sa hodinách mozgu myšieho plodu. Ide o dôležitý krok k pochopeniu toho, ako glukokortikoidy pôsobia na mozog ešte pred narodením.
Výsledok je predovšetkým podnetom pre ďalšie bádanie, nie novým pokynom pre tehotné ženy. Dexametazón ostáva život zachraňujúcim liekom a prípadné spresnenie času jeho podávania musí najskôr podporiť ďalší výskum na ľuďoch.