Hryzenie patrí medzi správanie, ktoré dokáže rodičov poriadne zaskočiť a vyvolať obavy. Odborníci však upozorňujú, že u malých detí ide často o vývinovú fázu, z ktorej väčšina prirodzene vyrastie.
Hryzenie u bábätiek, batoliat a dvojročných detí nie je nič výnimočné. Objavuje sa najmä v období, keď deti ešte len spoznávajú svoje emócie, učia sa reagovať na frustráciu a nemajú dostatok slov na to, aby pomenovali, čo prežívajú. Aj keď to môže byť pre okolie nepríjemné a bolestivé, nejde o prejav zlého úmyslu, ale o signál, že dieťa si zatiaľ nevie poradiť inak.
Prečo malé deti hryzú
Jedným z hlavných dôvodov je nedostatočná sebaregulácia. Malé deti často reagujú impulzívne, bez premýšľania nad dôsledkami. Keď ich zaplavia silné emócie, reagujú telom a hryzenie je jednou z možností.
Dieťa môže hrýzť aj preto, aby si:
-
uľavilo od bolesti pri prerezávaní zúbkov,
-
vyskúšalo príčinu a následok,
-
uspokojilo potrebu orálnej stimulácie,
-
získalo pozornosť dospelého,
-
cítilo sa silné alebo malo situáciu pod kontrolou,
-
ubránilo sa,
-
alebo vyjadrilo potreby a pocity, ktoré ešte nevie pomenovať slovami, napríklad hlad, únavu, frustráciu či strach.
Prečítajte si: Deti nepotrebujú viac trestov, ale viac uznania: Čo hovorí pravidlo 5 : 1?
Prečo sa hryzenie opakuje
Z pohľadu dieťaťa ide o správanie, ktoré je veľmi účinné, pretože ak uhryzne, situácia sa okamžite zmení. Dospelý zareaguje, zasiahne, venuje mu pozornosť. Dieťa si tak podvedome ukladá skúsenosť, že hryzenie prináša výsledok.
Práve preto odborníci hovoria, že dieťa hryzie nie preto, že by chcelo ubližovať, ale preto, že zatiaľ nepozná iný spôsob, ako si pomôcť.
Ako môžu rodičia hryzeniu predchádzať
Veľkú úlohu zohráva prevencia a každodenné prostredie dieťaťa. Pomáha najmä:
-
mať primerané očakávania podľa veku dieťaťa,
-
dodržiavať pravidelný režim a predvídateľné rutiny,
-
ponúkať aktivity na uvoľnenie napätia,
-
používať pozitívne usmerňovanie namiesto neustálych zákazov,
-
poskytnúť bezpečné predmety na hryzenie, ak má dieťa túto potrebu.
Deti sa cítia istejšie v prostredí, kde vedia, čo bude nasledovať, a kde majú priestor uvoľniť nahromadené napätie.
Ako reagovať, keď dieťa uhryzne
Pri bábätkách stačí pokojná a jasná reakcia. Jednoduché a zrozumiteľné „nehryzieme” pomáha dieťaťu pochopiť hranice.
U batoliat a predškolákov je dôležité reagovať rýchlo, ale pokojne. Zastaviť správanie, pomenovať, čo sa stalo, a zároveň utešiť dieťa, ktoré bolo uhryznuté. Následne má zmysel s dieťaťom krátko prebrať, čo cítilo a ako by to nabudúce mohlo riešiť inak.
Čo nepomáha a môže situáciu zhoršiť
Odborníci sa zhodujú, že tresty, krik, hanba či nálepkovanie dieťaťa ako „to, ktoré hryzie” problém neriešia. Naopak, môžu viesť k ešte väčšiemu napätiu a opakovaniu správania.
Dieťa potrebuje pochopiť svoje emócie a naučiť sa ich zvládať, nie sa za ne báť alebo hanbiť.
Z hryzenia sa dá vyrásť
Ako deti dozrievajú, rozvíjajú si jazykové schopnosti, učia sa riešiť konflikty a lepšie zvládajú svoje emócie. Väčšina z nich z hryzenia prirodzene vyrastie, ak majú pri sebe trpezlivých a láskavých dospelých, ktorí im pomôžu nájsť vhodnejšie spôsoby správania.
Hryzenie tak nie je zlyhaním rodiča ani dieťaťa. Je to len jedna z vývinových etáp, ktorú možno zvládnuť s pochopením a pokojom.
