„Na matematiku nemám bunky.”
Veta, ktorú dievčatá počúvajú pričasto doma, v škole aj v spoločnosti. Podľa pedagogičky a odborníčky na tvorbu metodík Evy Gálikovej z občianskeho združenia Erudo sa však rozdiely medzi mužmi a ženami nezačínajú až pri výplatnej páske, ale oveľa skôr. Už pri budovaní sebavedomia, vzťahu k matematike a stereotypoch, ktoré dievčatám nenápadne šepkajú, že technické odbory „nie sú pre ne”.
Prečo dievčatá zo STEM odborov odchádzajú, aj keď majú rovnaké výsledky ako chlapci? A ako môže strach z matematiky ovplyvniť ich budúce kariéry aj platy?
Matematická úzkosť vs. podpora
Často sa hovorí o rozdieloch v platoch medzi mužmi a ženami. Ako do tejto debaty vstupuje fakt, že ženy sú výrazne menej zastúpené v STEM odboroch?
Rozdiel v zastúpení žien v STEM odboroch je jedným z dôležitých faktorov, ktorý ovplyvňuje mzdový rozdiel. STEM profesie patria dlhodobo medzi nadpriemerne platené. A ak v nich ženy nemajú zastúpenie, automaticky sa to premietne do ich nižších priemerných príjmov. Podľa dát OECD majú absolventi STEM odborov výrazne vyššie zárobky než absolventi iných odborov. Zároveň platí, že matematické a analytické zručnosti zvyšujú šance na uplatnenie na trhu práce – to potvrdil aj prieskum v rámci programu EduPOWER, kde respondenti vnímali matematiku ako kľúčovú pre budúcu kariéru.
Dá sa povedať, že rozdiely v odmeňovaní sa začínajú formovať už oveľa skôr než v prvej práci?
Jednoznačne áno. Začínajú sa formovať už v školskom veku – pri budovaní sebavedomia a vzťahu k matematike či vede. Ak si dievča v 12 až 15 rokoch povie, že na „matematiku nemá bunky”, výrazne si tým zúži budúce kariérne možnosti. Výskumy ukázali, že rozhodovanie o študijných smeroch prebieha veľmi skoro a ovplyvňujú ho skúsenosti zo školy aj očakávania okolia. Na to by sme ako rodičia a učitelia mali myslieť, podporovať dievčatá v záujme o rôzne predmety a nedržať sa stereotypov, čo je a čo nie je vhodné pre ženy.
Kedy sa podľa vás začína vytvárať vzťah detí k matematike a prírodným vedám?
Veľmi skoro – už na prvom stupni základnej školy, často dokonca ešte pred nástupom do školy. Skúsenosť dieťaťa s matematikou v tomto období je nesmierne dôležitá. Ak je matematika spojená so stresom alebo nepochopením, vzniká negatívny vzťah. Väčšina z nás a z našich známych si vie zaspomínať na trápenie sa nad domácimi úlohami z matematiky, na strach z písomiek alebo na odpovede pred tabuľou. Pritom je vedecky dokázané, že stres a strach nám „vypínajú” mozog, v takom rozpoložení sa jednoducho nedokážeme učiť. Preto sa snažíme otvárať aj témy, ako sú budovanie bezpečného prostredia v triede, či práca s chybou a zameriavame sa aj na rozvoj soft skills u učiteľov – na to sa, bohužiaľ, pri príprave budúcich pedagógov v minulosti nemyslelo.
Prečo majú dievčatá väčšinou pocit, že „matematika nie je pre ne“?
Veľkú rolu zohrávajú stereotypy – napríklad predstava, že matematika je skôr pre chlapcov a dievčatá sú lepšie v humanitných predmetoch. Dáta z výskumov ukazujú, že dievčatá majú nižšie sebavedomie v matematike, a to aj napriek tomu, že majú rovnaké výsledky ako chlapci.
Akú rolu zohrávajú rodičia? Možno aj nevedome…
Obrovskú. Rodičia na deti často nevedome prenášajú svoje vlastné presvedčenia – napríklad, ak neboli dobrí v matematike oni, automaticky očakávajú, že nebudú ani ich deti. Rodičia nemajú ani dostatočné povedomie o význame STEM zručností pre budúcnosť detí, a to sa potom premieta do nižšej podpory alebo nižších očakávaní. A pri dievčatách sú tieto očakávania ešte nižšie. Pritom stačí podporovať ich prirodzenú zvedavosť a hľadať spolu s nimi odpovede na otázky.
Napokon aj princezné sú určite zvedavé, prečo sa im lesknú šaty na svetle – a to je krásny príklad fyziky, konkrétne odrazu a lomu svetla, alebo prečo sa im pri tanci točí sukňa. A ak sa rozhodnú postaviť si zámok z kociek, pracujú s geometriou, riešia stabilitu, prepočítavajú množstvo materiálu.
Matematika a fyzika sú prirodzenou súčasťou sveta okolo nás – sveta, ktorý môže byť rovnako fascinujúci pre dievčatá aj chlapcov.
Čo presne znamená spojenie matematická úzkosť a ako sa prejavuje?
Matematická úzkosť je psychologická reakcia – pocit stresu, napätia alebo strachu pri práci s číslami. Prejavuje sa napríklad blokom pri riešení úloh, vyhýbaním sa matematike alebo presvedčením, že „ja na to nemám”. Výskumy ukázali, že matematická úzkosť priamo znižuje výkon – nejde teda len o pocit, ale aj o reálny vplyv. Aj na základe dát z nášho prieskumu vieme, že matematika je vnímaná ako najnáročnejší predmet a často vyvoláva negatívne emócie.
Je častejšia u dievčat než u chlapcov? A ako ovplyvňuje nielen školský výkon, ale aj neskoršie rozhodnutia o štúdiu a kariére?
Výskumy (napr. PISA) preukázali, že matematická úzkosť je častejšia u dievčat. Dôvodom je kombinácia niekoľkých faktorov – nižšie sebavedomie, stereotypy aj vyšší tlak na výkon. Dôsledkom je, že sa dievčatá častejšie vyhýbajú matematike, čo ovplyvňuje ich študijné a kariérne rozhodnutia.
Kde zlyháva systém? Je problém v spôsobe výučby, v nastavení osnov alebo v prístupe učiteľov?
Systém podľa mňa nezlyháva v jednom konkrétnom bode, ale skôr v tom, ako sa tieto slabšie miesta navzájom prelínajú. Dlhodobo je vo výučbe matematiky a prírodovedných predmetov prítomný dôraz na memorovanie namiesto skutočného porozumenia. Žiaci sa učia „ako vypočítať príklad”, ale nerozumejú, prečo daný postup funguje a kde by ho vedeli použiť v reálnom živote. Keď nevidia zmysel v tom, čo sa učia, prirodzene strácajú motiváciu.
Ďalšou, veľmi dôležitou rovinou, je podpora učiteľov. Očakávame, že budú učiť moderne, rozvíjať kritické myslenie, prepájať predmety, a zároveň zvládať každodenné výzvy v triede. Realita je však taká, že mnohí z nich nemajú dostatočnú metodickú ani profesijnú podporu, chýbajú im konkrétne nástroje a často aj priestor na zdieľanie dobrej praxe. V EduPOWER opakovane vidíme, že učitelia majú chuť inovovať, ale potrebujú podporu – mentoring, praktické ukážky a komunitu podobne nastavených kolegov.
Sú STEM predmety stále podávané spôsobom, ktorý skôr odrádza než motivuje?
V mnohých prípadoch to stále platí – hoci sa to postupne mení. Problém však nie je v samotnom obsahu, ale v tom, ako sa k nemu žiaci dostávajú. Ak je výučba postavená najmä na memorovaní vzorcov, poučiek a postupov bez porozumenia, bez prepojenia na realitu, žiaci veľmi rýchlo nadobudnú pocit, že ide o niečo nepoužiteľné pre ich život. Typickým príkladom je fyzika. Dáta z programu EduPOWER ukazujú, že patrí medzi najmenej obľúbené predmety, pričom jedným z hlavných dôvodov je práve skúsenosť s memorovaním bez kontextu. Žiaci sa učia definície a vzorce, ale často nemajú príležitosť zažiť „aha moment” – teda pochopiť, ako tieto princípy fungujú v praxi, prečo sú dôležité a kde sa s nimi stretávajú.
Aj toto sa snažíte riešiť vo vašom programe?
Určite áno. Jeho cieľom je priniesť do výučby iný prístup, ktorý stavia na porozumení, zážitku a prepojení s reálnym svetom. Žiaci napríklad skúmajú, ako fungujú veci okolo nich, tvoria vlastné riešenia, vysvetľujú javy svojimi slovami alebo pracujú na projektoch, ktoré majú reálny vplyv. Dôležitou súčasťou je aj podpora učiteľov – pretože zmena sa deje práve v triede. Naše merania poukázali na skutočnosť, že keď učitelia dostanú podporu, až 82 % z nich je ochotných skúšať inovatívne metódy a veľká časť ich aj skutočne zavádza do praxe.
Vidíme, že dievčatá majú v mladšom veku väčšinou podobné výsledky ako chlapci, no postupne zo STEM odborov odchádzajú. Kde nastáva zlom? Je to viac o sebavedomí, prostredí alebo spoločenských očakávaniach? A akú úlohu zohráva nedostatok ženských vzorov v týchto oblastiach?
Tento „zlom” nevzniká v jednom momente, ale je výsledkom kombinácie spomenutých faktorov. Dievčatá majú naozaj porovnateľné výsledky ako chlapci, no častejšie o sebe pochybujú a rýchlejšie nadobúdajú pocit, že „na to nemajú”. Veľkú úlohu zohrávajú už spomínané stereotypy – nenápadné signály, že technické odbory „nie sú pre dievčatá”. Tie ovplyvňujú ich rozhodovanie viac, než si uvedomujeme.
Témou je samozrejme aj nedostatok ženských vzorov. Ak dievčatá nevidia ženy v STEM profesiách, ťažšie si vedia predstaviť samy seba na tejto ceste. Našťastie, už nie je až taký problém nájsť zaujímavý dokument, napínavý film, komiks či dokonca rozprávku o ženách a dievčatách, ktoré sa v týchto odboroch presadili. Odporúčam rodičom aj učiteľom cielene tieto príbehy prinášať. Nemôžeme sa spoliehať na to, že to za nás urobia sociálne siete.
Dobrá správa je, že keď majú dievčatá podporu, zažijú úspech a vidia zmysel v učení, ich záujem o STEM výrazne rastie.
Ako sa toto všetko premieta do reálneho pracovného života žien? Dá sa povedať, že odmietnutie matematiky v mladosti môže neskôr ovplyvniť aj výšku príjmu?
Áno, ak dievča v mladosti nadobudne presvedčenie, že na matematiku „nemá bunky”, často sa vyhne predmetom a odborom, ktoré sú na nej postavené. Tým sa jej prirodzene zužuje výber študijných smerov a neskôr aj profesií. Práve STEM oblasti pritom patria medzi tie, ktoré ponúkajú stabilnejšie a nadpriemerne platené pracovné príležitosti.
Aj údaje z programu EduPOWER ukázali, že ľudia vnímajú matematické zručnosti ako dôležité pre uplatnenie na trhu práce a lepšie kariérne vyhliadky. Nejde však len o konkrétne povolania – matematika rozvíja analytické myslenie, schopnosť riešiť problémy či pracovať s dátami, čo sú zručnosti, ktoré sú dnes cenené naprieč rôznymi odvetviami. Ženy, ktoré sa od matematiky odklonia už v mladosti, majú menšiu pravdepodobnosť vstúpiť do lepšie platených segmentov trhu práce. Tento efekt sa potom premieta do celkového rodového mzdového rozdielu. Nie je to teda o jednej voľbe, ale o reťazci rozhodnutí, ktoré sa začínajú veľmi skoro – zväčša ešte skôr, než si uvedomujeme ich dlhodobý vplyv.
Čo je najdôležitejšie, čo môžu rodičia urobiť, aby podporili deti – najmä dievčatá – vo vzťahu k matematike?
Najdôležitejšie, čo môžu rodičia urobiť, je budovať u detí pozitívny vzťah k matematike – nie tlakom na výkon, ale pocitom, že „na to mám a má to zmysel”. Kľúčové je, ako o matematike doma hovoria. Aj nevinné výroky typu „ja som nikdy nebola dobrá v matematike” môžu v dieťati posilniť presvedčenie, že je to niečo, na čo treba mať špeciálny talent. Dôležité je oceňovať snahu, proces a vytrvalosť, nie len správny výsledok. Deti potrebujú zažiť, že chyba je prirodzenou súčasťou učenia, nie dôkazom neschopnosti. Práve to výrazne ovplyvňuje ich sebavedomie.
Rodičia by zároveň mali podporovať zvedavosť a ukazovať, že matematika má miesto v bežnom živote – pri varení, nakupovaní, plánovaní či hrách. Keď deti vidia zmysel, ich motivácia rastie. Veľmi dôležité je aj to, aby rodičia vedome pracovali so stereotypmi. Dievčatá potrebujú počuť, že matematika a technika sú rovnako pre ne ako pre chlapcov. Podpora, dôvera a pozitívne očakávania zo strany rodičov majú obrovský vplyv na to, akú cestu si dieťa napokon vyberie.
Ako môžu rodičia doma pracovať s matematikou prirodzene, bez nátlaku a zbytočného stresu?
Zázraky robí, ak sa pravidelne hráte spoločenské hry, v ktorých počítate. Napríklad Človeče, nehnevaj sa. Pri starších deťoch zas odporúčame hry, kde je plánovanie, nakupovanie, investovanie. Je to hravá forma precvičovania si vedomostí. Počas rodinného nákupu môžu rodičia s deťmi riešiť ceny potravín, počítať zľavy v percentách, zapojiť ich viac do diskusií o rodinnom rozpočte, plánovaní výdavkov na výlety a podobne. Základom je podporovať u detí zvedavosť a záujem o veci okolo nich.
Nedávno som bola s mojou deväťročnou dcérou v pizzerii. Prekvapila ma otázkou, koľko pízz podľa mňa musia denne upiecť, aby zaplatili všetky čašníčky. Tak sme to spolu na základe cien v jedálnom lístku prepočítavali. Zarátavali sme aj ceny energií, surovín, prenájom priestorov. Zabavili sme sa, zistili sme, že mať pizzeriu vôbec nie je jednoduché, a zároveň to bolo skvelé matematické cvičenie.
Čo by sa malo zmeniť na úrovni spoločnosti alebo školstva, aby viac dievčat zostávalo v STEM odboroch?
V školstve je kľúčové zmeniť spôsob výučby. Menej memorovania, viac porozumenia, prepájania s realitou, a tiež viac zážitkového učenia. Keď žiačky vidia zmysel v tom, čo sa učia, a majú možnosť zažiť úspech, ich motivácia prirodzene rastie. Dáta z programu EduPOWER preukázali, že práve odtrhnutosť od praxe je jedným z dôvodov, prečo si deti vytvárajú negatívny vzťah k STEM predmetom.
Na úrovni spoločnosti musíme aktívne pracovať so stereotypmi. Dievčatá by mali vidieť, že technické a vedecké profesie pre ne môžu byť prirodzenou voľbou. Veľkú rolu tu zohrávajú ženské vzory – či už v médiách, školách alebo v bežnom živote.
A napokon, musíme pracovať aj s rodičmi. Ak sa nám podarí zapojiť ich ako partnerov, ktorí deti podporujú a povzbudzujú, môžeme výrazne ovplyvniť ich rozhodovanie.
Je dokázateľné, že keď sa tieto faktory prepoja, zmena je možná – a vidíme ju aj v praxi.