Ochranný účinok dojčenia na zdravie matiek je známy už roky, no doteraz nebolo jasné, aký mechanizmus za ním stojí. Nový výskum austrálskych vedcov ukazuje, že počas laktácie sa v prsnom tkanive vytvára jedinečná populácia imunitných buniek, ktoré môžu pretrvať desaťročia a reagovať na prvé náznaky abnormálneho bunkového rastu.
Tento objav otvára dvere novým možnostiam prevencie rakoviny prsníka.
Imunitné bunky, ktoré v prsníku zostávajú celé desaťročia
Odborníci z Peter MacCallum Cancer Centre v Melbourne pod vedením onkologičky Dr. Sherene Loi analyzovali vzorky prsného tkaniva viac ako 260 žien vo veku 20 až 70 rokov. Hoci žiadna z účastníčok nemala diagnostikovanú rakovinu prsníka, všetky podstúpili chirurgický zákrok z rôznych dôvodov súvisiacich so znižovaním rizika.
Dr. Loi uvádza, že ženy, ktoré dojčili, mali v prsnom tkanive významne vyšší počet tzv. CD8+ T buniek – špecializovaných imunitných buniek, ktoré reagujú na abnormálne zmeny v tkanive a sú schopné zostávať v organizme mnoho rokov po pôrode. V niektorých prípadoch sa ich prítomnosť udržala až päť desaťročí.
Podľa výskumného tímu tieto bunky pôsobia ako nepretržitá ochrana v mieste, kde sa nádory prsníka najčastejšie formujú. Ich úlohou môže byť pôvodne obrana proti infekciám, napríklad proti zápalom súvisiacim s dojčením, no vďaka tomu poskytujú aj nečakaný preventívny účinok proti rakovine.
[yop_poll id=”23″]
Výsledky potvrdili aj experimenty na zvieratách
Vedci sledovali aj myši, ktoré prešli tehotenstvom, dojčením a následným odstavením. Aj u nich sa po laktácii vytvorila identická populácia ochranných T buniek. Keď boli vystavené agresívnym nádorovým bunkám, nádory rástli pomalšie ako u myší, ktoré nikdy nedojčili.
To naznačuje, že imunitný systém si obdobie laktácie doslova „pamätá” a reaguje na potenciálne nebezpečné bunky pohotovejšie.
Lepšie prognózy pri agresívnych formách rakoviny
Význam tohto objavu ešte podčiarkujú analýzy žien s diagnostikovanou rakovinou prsníka, ktoré mali v minulosti skúsenosť s dojčením. Pacientky s vyššou koncentráciou CD8+ T buniek mali lepšie výsledky liečby, a to aj pri agresívnych formách, akou je triple-negatívny karcinóm prsníka.
Práve tento typ nádoru je známy rýchlym šírením a obmedzenými možnosťami cielenej liečby. Ak však organizmus disponuje silnejšou lokálnou imunitnou reakciou, môže sa jeho priebeh spomaliť.
Prečo je výskum dôležitý aj pre ženy, ktoré dojčiť nemohli alebo nechceli
Výsledky neznamenajú, že ženy, ktoré nedojčili, sú automaticky vo vyššom riziku. Vedci upozorňujú, že rakovina prsníka je komplexné ochorenie, pri ktorom zohráva úlohu genetika, vek, hormonálne vplyvy, životný štýl aj prostredie.
Prečítajte si: Prekvapivý objav: Niektorí rodičia sú geneticky „naprogramovaní” mať dcéry
Zásadné je, že tieto poznatky môžu viesť k novým preventívnym stratégiám. Ak sa podarí pochopiť, ktoré konkrétne imunitné procesy poskytujú ochranu, je realistické uvažovať o vývoji očkovania alebo liečebných postupov napodobňujúcich účinky laktácie.
Koľko dojčenia má preventívny účinok
Podľa docentky Wendy Ingman z Univerzity v Adelaide každý rok dojčenia znižuje riziko rakoviny prsníka približne o 4,3 %. Tento efekt je kumulatívny, no odborníčky zdôrazňujú, že ochrana nie je absolútna.
Dojčenie tak môžeme považovať za jeden z faktorov, ktorý do celkového rizikového profilu ženy zapadá, no nikdy ho neurčuje samostatne.
BRCA gény a testovanie: čo by mala poznať každá žena
Mutácie BRCA1 a BRCA2 výrazne zvyšujú riziko rakoviny prsníka aj vaječníkov. V prípade pozitívneho genetického testu sa ženám odporúčajú prísnejšie preventívne kontroly, niekedy aj preventívne zákroky, ako je mastektómia či odstránenie vaječníkov – vždy však podľa individuálneho posúdenia.
Na Slovensku môže žena absolvovať bezplatné genetické testovanie v prípade, že spĺňa určité kritériá, najmä:
-
výskyt rakoviny prsníka či vaječníkov v rodine,
-
nádorové ochorenie v mladom veku,
-
výskyt agresívnych typov, najmä triple-negatívneho karcinómu,
-
odporúčanie odborného genetika podľa uznávaných protokolov.
Dojčenie je voľba, nie povinnosť
Výskumníci zdôrazňujú, že dojčenie nemá byť vnímané ako morálna povinnosť ani ako hranica medzi „správnou” a „nesprávnou” matkou. Svojím telom, zdravotným stavom či životnými okolnosťami prechádza každá žena inak a nie všetky môžu dojčiť.
Hodnota tejto štúdie spočíva v porozumení toho, ako sa ženské telo prirodzene chráni, a v možnosti využiť tieto poznatky v prospech žien bez ohľadu na ich životné skúsenosti.
