Problémom pri výučbe angličtiny je podľa dobrovoľníčky Amerického centra v Košiciach najmä gramatická konštrukcia viet a sebavedomie pri rozprávaní. Pomôže však hravá forma, zapojenie všetkých zmyslov a striedanie aktivít. Mária Lujza Csorba je doktorandkou britských a americký štúdií na UPJŠ v Košiciach, má skúsenosti s vyučovaním v jazykovej škole a na univerzite.
Kedy ste vlastne pocítili túžbu venovať sa hlbšie anglickému jazyku?
Venujem sa mu v podstate od detstva. Moja túžba bola zo začiatku hnaná najmä potrebou rozumieť – piesňam, seriálom a filmom či statusom. Postupne som vekom začala vnímať ďalšie výhody znalosti angličtiny. Najmä pri výbere vysokej školy, keď som si uvedomila, že si na základe znalosti cudzieho jazyka môžem začať stavať kariéru.
Od 2. ročníka vysokej školy vyučujete angličtinu. Využívate nejaké kreatívne postupy výučby?
Vždy sa snažím vyskladať hodiny tak, aby boli pre študentov čo najzaujímavejšie. Závisí to však aj od ich potrieb a prostredia, keďže mám skúsenosti najmä s vyučovaním súkromných hodín v jazykovej škole a momentálne ako doktorandka učím semináre anglickej gramatiky na vysokej škole. Pri súkromných hodinách považujem za najdôležitejšie správny výber témy a jej spracovanie. Rada využívam online interaktívne cvičenia alebo kvízy. Súťaživosť na skupinových hodinách je veľkou motiváciou k učeniu sa, no funguje to aj na individuálnych hodinách formou prekonávania samého seba. Obľúbené je tiež pozeranie videí, počúvanie a analyzovanie piesní alebo krátkych textov.
Máte pocit, že vďaka počítačovým hrám, seriálom a pesničkám deti angličtinu ovládajú výrazne lepšie ako napríklad vaši rovesníci v detstve?
Vidím veľký rozdiel v slovnej zásobe, ktorú som mala ja a moji spolužiaci v ich veku. Tieto generácie už s technológiami a internetom vyrastajú odmalička, vďaka čomu sú v kontakte s médiami, ktoré celosvetovo fungujú najmä v angličtine.
V čom majú najväčšie medzery?
V čom majú najväčšie medzery? Nechcem generalizovať, no často sa stretávam s dvoma najväčšími problémami – gramatická konštrukcia vety a rozprávanie, konkrétne sebavedomie v rozprávaní. Dnešná mládež má širokú slovnú zásobu a nemá problém s porozumením. Deti jazyk nasávajú a teda mu aj rozumejú, no neprodukujú ho.
Ako sa ich snažíte motivovať?
Z mojej skúsenosti deti a tínedžeri ešte často nevnímajú výber budúcej kariéry až tak vážne. Motivujem ich preto hlavne praktickými príkladmi z ich života. Každý má nejaké záujmy, rád počúva hudbu, pozrie si nejaký film alebo video. Nie vždy je to možné v ich materinskom jazyku a faktom je, že väčšina online a mediálneho sveta funguje v angličtine.
Aký spôsob učenia cudzieho jazyka je podľa vás najefektívnejší?
Prostredníctvom záujmov a tém, o ktorých by sa daný človek rád vzdelával aj mimo jazyka. Ďalej určite hravou formou, zapojením všetkých zmyslov, striedaním aktivít. Všetko čo učenie obohatí, je dobrý nápad – hra, simulácia, kvíz, video, pieseň, vizuálne pomôcky, zaujímavý článok, téma na diskusiu. Pri určitých témach, ako napríklad anglické slovesá, je veľmi efektívna metóda s názvom Total Physical Response, kedy človek vykonáva alebo napodobňuje činnosť, ktorú nové slovíčko popisuje (pri slove squat (drep) študent spraví drep).
Ste doktorandkou britských a americký štúdií na UPJŠ v Košiciach. Čím vás anglický jazyk natoľko fascinuje, že ste mu až takto zasvätili profesijnú kariéru?
V treťom ročníku na gymnáziu, keď už som pomaly pociťovala tlak na to, aby som premýšľala nad tým „čo ďalej”, nás učiteľka angličtiny zobrala na Deň otvorených dverí na UPJŠ, konkrétne na Katedru anglistiky a amerikanistiky. Odvtedy som nad inou možnosťou ani neuvažovala. Ešte pred nástupom na vysokú školu som si spravila certifikát CAE na úroveň C1. Na KAA UPJŠ som následne vyštudovala preklad a tlmočenie na magisterskom stupni súbežne s doplňujúcim pedagogickým štúdiom angličtiny a zostala ďalej na doktorandskom stupni.
Ako ste objavili Americké centrum v Košiciach, respektíve kedy ste ho prvýkrát navštívili?
Ako ste objavili Americké centrum v Košiciach, respektíve kedy ste ho prvýkrát navštívili? Bližšie som ho začala objavovať práve vďaka štúdiu na Katedre anglistiky a amerikanistiky, keďže tá s Americkým centrom dlhodobo spolupracuje. Mojím študijným zameraním, okrem iného, bola a stále je literatúra, takže keď som sa dozvedela o možnosti dobrovoľníctva, hneď som sa prihlásila.
Čo je na ňom z vášho pohľadu najprínosnejšie?
Myslím si, že je to skvelý priestor pre žiakov a študentov každého veku s veľkým a hlavne originálnym prínosom pre edukáciu v podobe rôznych podujatí, ktoré organizujeme. Okrem toho, že je tu samozrejme veľké množstvo knižných a učebných zdrojov, organizujú sa tu pravidelne zaujímavé stretnutia diskusného a knižného klubu. Často sú pozvaní hostia z rôznych profesií a odvetví na prednášky, prezentácie, rozhovory a diskusie.
Je Americké centrum z vášho pohľadu skôr prínosné pre dospelých alebo aj pre žiakov a študentov?
Som presvedčená o tom, že je prínosné pre každú vekovú kategóriu. Na pravidelnej báze fungujú letné denné tábory pre deti, letné školy pre učiteľov, každoročné networkingové stretnutie pre učiteľov angličtiny, workshopy v rôznych programoch, technologické ukážky pre deti a mnoho iného. Nedávno sme začali aj s programom pre najmenších, We Read and Talk in English, kde s malými deťmi čítame a robíme sezónne aktivity.
Pôsobíte v ňo aj ako dobrovoľníčka – moderujete, pomáhate organizovať podujatia. Je to pre vás nejakým spôsobom prínosné?
Určite áno. Tematicky boli podujatia Amerického centra vždy prepojené s mojím študijným zameraním, čo je pre mňa ohromnou výhodou. Okrem toho, organizácia podujatí a najmä ich moderovanie mi poskytuje možnosti pracovať na svojom prejave, verejnom vystupovaní a zvládaní stresu. Niekoľkokrát som sa tak napríklad na rôznych akciách mala možnosť porozprávať s americkým veľvyslancom. Všetky moje aktivity v centre ma niekam posunuli – osobnostne, študijne, či profesijne. Som za to všetko neskutočne vďačná.
Autorka: Andrea Bercik
Fotografie: Archív Márie Lujzy Csorba
