Aká je lekárska profesia? Čo je na nej to najnáročnejšie? Doktorka Simona Pavúková z občianskeho združenia Lymfoma Slovensko nám v rozhovore prezradila, čomu sa venuje a čo je podľa nej pre pacientov to najdôležitejšie. Taktiež nám porozprávala o symptómoch rakoviny krvi.

Ste lekárka na V. Internej klinike LFUK, ale okrem toho pracujete pre OZ Lymfoma a Leukémia Slovensko. Čo vás k tejto práci priviedlo?

V “LYL”, ako občianske združenie voláme familiárne, zastupujem viaceré činnosti. Viesť medicínsku poradňu v spolupráci s atestovanými lekármi z Národného onkologického ústavu v Bratislave, najmä s MUDr. Ladickou, je 80% náplňou mojej práce.

Zvyšok práce je zameraný na reprezentovanie organizácie vo vyšších nadnárodných organizáciách, ktorými sme členmi. Spravidla sa však jedná o medicínsku problematiku, preto sa podujatí zúčastňujem ja. Avšak som súčasťou aj nemedicínskych aktivít združenia.

Aká bola vaša cesta do OZ Lymfoma a Leukémia Slovensko?

Moja cesta v LYL je niekoľkoročná. Začínala som ešte ako medik, kedy pani Fovenyes oslovila Spolok medikov SZU na univerzite, kde som študovala. Potrebovala pomôcť s prekladom medicínskych textov do pacientskej reči. Postupne sme spoločne začali tvoriť nový web s medicínskym obsahom, prekladať odborné články a brožúry aj z iných jazykov. Následne sme sa už zladili tak, že sme vytvorili malý tandem a spoločnými silami sme dostali LYL tam, kde je teraz.

Chceli ste byť lekárkou už v detstve?

V detstve som chcela robiť prvotne právničku alebo sudkyňu, rokmi ma viac začala lákať predstava medicíny a dodnes sa snažím svoju prácu vykonávať s úmyslom čo najviac pomôcť pacientovi.

Čo považujete na svojej profesii za najťažšie? A čo máte najradšej?

V nemocničnom prostredí je pre mňa najväčšou záťažou ešte stále nedostatok spánku, ktorý súvisí so službami. Zároveň ich mám najradšej, pretože sú plné adrenalínu. Musím byť zodpovedná k pacientom aj k sebe, vedieť rozmýšľať v každom okamihu. Správne sa rozhodnúť, častokrát sama, je to najťažšie, ale pritom to najkrajšie, čo ma sprevádza celým dňom.

V LYL je pre mňa náročné zmeniť štýl komunikácie s pacientom. Je to úplne iné prostredie, často virtuálne, keďže pacienti komunikujú spravidla emailom alebo telefonicky. Rovnako tak aj rodinní príslušníci, ktorí poradňu vyhľadajú.

Ak sa však pozriem na profesiu ako celok, najťažšie je držať krok s dobou, študovať množstvo informácií, ktoré sa v medicíne dennodenne vyskytnú. Popri bežnej lekárskej činnosti je to asi druhá najdôležitejšia vec, ktorú lekár musí robiť – byť stále dostatočne vzdelaný a informovaný. A keďže pracujem akoby na „dvoch oddeleniach“, o to je to náročnejšie.

„Po opustení priestorov nemocnice či vypnutia telefónu sa nedá prestať myslieť na pacientov.“

September bol svetovým mesiacom rakoviny krvi, tzv. hematologických malignít. Aké sú symptómy?

Príznaky hematoonkologických ochorení by sa dali rozdeliť na celkové/systémové a lokálne. Z celkových je to súbor príznakov ako únava, zvýšená teplota, strata chuti do jedla, zníženie výkonnosti, strata váhy, potenie, bolesti kĺbov a svalov. V prípade lymfómov hovoríme aj o tzv. B symptómoch, kam sa okrem teploty a straty váhy radí ešte aj nevysvetliteľné svrbenie tela. Z lokálnych sa najčastejšie stretávame s prítomnou zväčšenou nebolestivou lymfatickou uzlinou, ktorá je charakteristická pre lymfóm.

Pri leukémií sú časté krvácavé stavy, veľká únava, bolesti plochých kostí. Samozrejme, že ak je prítomná metastáza alebo už dochádza k poškodeniu iného orgánu napríklad útlakom (častejšie pri lymfómoch), tak sa prejavujú symptómy v danej oblasti. Lymfóm v mediastine (hrudníku) sa môže prejavovať suchým kašľom, bolesťou za hrudnou kosťou, dušnosťou.

V prípade lymfómov tráviaceho traktu sú zase charakteristické zažívacie ťažkosti. Súčasťou prejavov hematoonkologických ochorení je aj poškodenie pečene a sleziny. Samozrejme, že každý druh hematoonkologického ochorenia má ešte svoje typické prejavy a symptómy. A sú aj také, ktoré sa nemusia prejaviť vôbec, alebo sú dlho nemé, ako je to v prípade chronickej lymfocytovej leukémie.

„Správne rozhodnutie je to najkrajšie, čo ma sprevádza celým dňom.“

Poznáme veľa typov krvných malignít. Najčastejšie sú leukémie, lymfómy a myelómy. V čom sa odlišujú? Dá sa povedať, ktoré z nich majú najhorší priebeh?

Odlišnosti sú v klinickom prejave, malé zmeny nájdeme aj pri diagnostike. Tým, že niektoré prebiehajú pod obrazom chronického ochorenia a naopak, niektoré prebiehajú agresívne alebo akútne, je klinický obraz rôzny. Aj prognóza je u rozličných diagnóz odlišná.

Samozrejme, že akútne leukémie a agresívne lymfómy majú oveľa rýchlejší nástup a často aj priebeh ochorenia je komplikovanejší. Avšak všetko závisí od štádia ochorenia, rozsahu poškodenia organizmu a rýchlej diagnostiky a začiatku liečby a odpoveďou na ňu.

V akom veku sa najčastejšie tieto ochorenia prejavujú?

Aj tu nájdete rôzne odpovede. Akútnou lymfocytovou (lymfoblastou) leukémiou trpia spravidla deti a je to jedna z najčastejších detských malignít. Naopak, akútnou myeloblastovou(myelocytovou) leukémiou sú postihnutí skôr dospelí vo veku 50-65.roku života. CLL (chronická lymfoblastová/lymfocytová leukémia) a myelóm sú zase charakteristickejšie u šesťdesiatnikov a starších. Lymfómy sú všeobecne častejšie u mladých dospelých s nástupom okolo 30. roku života. Tak ako vo svete, ani v medicíne nič neplatí na 100%, preto aj toto rozdelenie je treba brať s nadhľadom.

Aká je najlepšia prevencia proti týmto ochoreniam? Dá sa vôbec hovoriť o prevencii?

Platia tu rovnaké zásady ako u ostatných onkologických diagnózach. Existujú genetické mutácie, ktoré nie sme schopní ovplyvniť. Čo ale vieme, je zmeniť životný štýl, vyhýbať sa expoziícií radiačného žiarenia, chemikáliám, nefajčiť…  Bohužiaľ, znížiť riziko vzniku onkologickej diagnózy nie je také jednoduché a ľahko manažovateľné, ani propagované, ako je napríklad prevencia proti získaniu ochorenia SARS-COV-2, s ktorým tu už dlhšiu dobu žijeme.

Aká je v súčasnosti situácia s darcovstvom kostnej drene?

Priznám sa, že podrobné informácie ohľadom súčasnej situácie darcovstva kostnej drene nemám. K tomuto by sa vedela vyjadriť Klinika hematológie a transfúziológie LF UK, SZU a UNB Sv. Cyrila a Metoda, kde sídli Národný register dobrovoľných darcov kostnej drene. Prípadne kolegovia z nadácie Kvapka nádeje, ktorí majú veľmi pekný projekt s názvom Dobrák od kosti, ktorý sa venuje darcovstvu kostnej drene.

„Znížiť riziko vzniku onkologickej diagnózy nie je také jednoduché ako napríklad prevencia proti získaniu SARS-COV-2.“

 Aká býva úspešnosť pri liečení rakoviny krvi?

Paušálne sa odpovedať nedá. Samozrejme, čím skôr je diagnostikovaná niektorá z malignít, tým je prognóza pacienta lepšia. Vo všeobecnosti ale platí, že hematologické malignity patria k tým lepšie liečiteľným. Niektoré podtypy však majú tendenciu prejsť z akútnych foriem do chronických aj po vyliečení. Niektoré zase naopak indolentné formy sa vedia transformovať do agresívnejších.

Problémom je ale ešte stále nedostatok inovatívnych liečiv, ktoré by mohli proces urýchliť alebo zlepšiť kvalitu života pacienta. U niektorých typov lymfómov aj leukémií sa však vyliečenie nemusí dosiahnuť vôbec, niektoré sa ani nemusia začať liečiť, sú len v štádiu pozorovania.

Ako doktorka bývate svedkom smutných príbehov, čo môže byť psychicky náročné. Čo vám pomáha odreagovať sa?

Problémy bežného života, a to pekné, čo je na konci dňa v každom z nás, ľudskosť. Avšak priznávam, že nemám univerzálny balíček prvej pomoci, ktorý otvorím, keď pocítim vnútorný smútok.

Asi je to tým, že neberiem svoju prácu ako nutné zlo na uživenie sa. A na druhej strane sa nedá po opustení priestorov nemocnice či vypnutia telefónu alebo počítaču prestať myslieť na pacientov. Ale v jednej ruke káva a v druhej kniha je vždy zaručená cesta na vnútorný pokoj. Na hnev z neúspechu alebo z pracovného vyčerpania je zase ideálny volejbal, ktorý ešte stále aktívne hrávam.

Pripravila Alexandra Vrábelová