V dnešnom svete nie je žiadna pravda dosť dobrá a žiadne zlo nie je dosť strašné. Vždy príde niekto, kto povie to relatívne: Áno, ale…
A tak aj rôzne sociálne modely, ktoré naša ľudská komunita budovala v pote evolúcie dlhé stáročia, pomaly miznú. Čierno-biely svet ženy a muža postupne splynul do šedivého človeka. Ako v starej rozprávke. Ani ryba ani rak. Spoločenská deľba práce, keď muž dostal lásku a platil za ňu materiálnym zabezpečením svojej rodiny, dávno vyšumela v minulosti.
Jasné, že je nadmieru lákavé, keď konečne aj my ženy máme šancu prežiť život na mnoho spôsobov. Naša cesta od hrncov a plienok k riaditeľským postom je vydláždená heslami o rovnosti pohlaví. Môžeme robiť čokoľvek a budeme úspešné.
Príliš vysoká daň z tohto luxusu
Mám totiž občas pocit, že faktická realita tejto emancipácie má na Slovensku špecifickú podobu. Tým, že žena môže VŠETKO, muž nemusí NIČ.
A tak stretávam kopu mladých silných chlapov, ako spokojne vegetujú doma v detskej izbe pri mamičkinej večeri. Namáhavé budovanie vlastného hniezda ich vôbec netrápi. Prečo aj, keď dievčat na občasné a hlavne nezáväzné pomilovanie je vždy dosť?
Alebo ďalšia varianta akože single domácnosti. Moderný pár bez záväzkov. Žena samozrejme zarába a rovnako samozrejme drží domácnosť pokope. Jej neoficiálna polovička spokojne žije svoj slobodný život plný záujmov, priateľov, a občas aj domácej pohody pri mise rezňov. Roky plynú a keď ona začne uvažovať nad deťmi, svadbou a inými nehoráznosťami, on spokojne odíde za mladším a hlavne menej náročným modelom.
Keď lenivosť vyhráva
No sú aj smutnejšie prípady, žiaľbohu veľmi časté na biednom slovenskom vidieku. Nezamestnaný chlap, ktorý celý život pracoval v dávno zavretej fabrike. Pri poháriku spomína na zlatých komunistov. Keďže on za nič nemôže, tak nič meniť nebude! A tak obetavá manželka musí behať rýchlejšie, než veverička v kolese. Záhradka, deti, robota a ešte pár brigád navyše. Treba predsa uživiť rodinu.
Sny a láska
Pritom všetkom stále niekto mudruje, že v žiadnom prípade nesmieme kvôli rodine zabúdať na svoje sny a obmedzovať vlastné ambície. K plnohodnotnému životu predsa nestačí ľúbiť svojho muža a deti!
Lenže vtip je v tom, že pre každú spoločnosť je práve táto „maličkosť“ strašne dôležitá. Tu žiadna rovnosť pohlaví nefunguje. Každý potrebuje mať svoju lásku. A svet je oveľa lepšie miesto pre život, ak ho obývajú ľudia, ktorí sú milovaní. Takí, čo majú niekde „svoju náruč“.
Rozdeľme sa o svoje povinnosti
Samozrejme, láska nemôže byť iba ďalšia povinnosť na našom „to do“ liste. Chcem iba pripomenúť, že sú záležitosti výlučne ženskej povahy, a na druhej strane je hromada práce, ktorú môžeme pokojne prenechať chlapom. Muži, tvory od prírody lenivé, nám totiž až príliš ochotne a rady poskytnú priestor pre našu nikdy nekončiacu snahu byť dokonalé.
Naozaj netreba zvládať všetko, byť všade a pomáhať všetkým. Veď milovať je občas veľmi namáhavé, vyžaduje to veľa sily a energie. Treba ju míňať s rozmyslom a s úsmevom.