Nie sú to hádky, ktoré bolia najviac. Niekedy sú to práve tie nevypovedané vety a predstieranie, že je všetko v poriadku.
Film Nevďačné bytosti od režiséra Olmo Omerzu nie je klasickou rodinnou drámou. Nesnaží sa šokovať lacnými zvratmi ani dojímať silou. O to viac zasiahne. Citlivo, pomaly. S nepríjemnou presnosťou totiž odhaľuje, čo sa stane, keď sa rodina prestane naozaj rozprávať.
Dovolenka, ktorá mala všetko zachrániť
Príbeh sleduje sedemnásťročnú Kláru, jej mladšieho brata Tea a rodičov, ktorí sa po rozchode ešte stále pokúšajú fungovať ako rodina. Otec vezme deti k moru. Má to byť čas pokoja, blízkosti a nového začiatku. Lenže namiesto oddychu vyplávajú na povrch veci, ktoré sa príliš dlho zametali pod koberec.
Klára bojuje s poruchou príjmu potravy, rodičia sú emocionálne vzdialení a atmosféra hustne každou scénou. Do toho vstupuje nový vzťah, neistota, tlak a strach. Nie dramaticky. Práve naopak… Veľmi nenápadne. Presne tak, ako sa rozpadajú mnohé vzťahy aj v realite.
Film, ktorý nehrá na efekty, ale na pravdu
Nevďačné bytosti nie je film, pri ktorom si oddýchnete po náročnom dni. Je to film, ktorý vás donúti premýšľať o tom, ako dobre poznáme vlastné deti, čo všetko si rodiny navzájom taja a o tom, kam až sú rodičia schopní zájsť, aby svoje dieťa zachránili.
Film ukazuje, že medzi rodičmi a deťmi sa dokáže vytvoriť obrovská priepasť, aj keď sa milujú. Každý niečo skrýva. Hrá svoju rolu. A niekedy sa rodina drží pokope už len silou zvyku alebo pre strach zo samoty.
A potom je tu ešte čosi…
Poruchy príjmu potravy, psychické zdravie tínedžerov či emocionálne vyčerpanie rodičov – to všetko film otvára veľmi prirodzene a bez moralizovania. A práve preto pôsobí tak autenticky.
Zapojte sa do ankety
Európsky film, ktorý nedostanete z hlavy
Snímka mala premiéru na prestížnom festivale v San Sebastiane a kritici ju označujú za jeden z najlepších filmov režiséra Olma Omerzu. Oceňujú najmä atmosféru, psychologickú presnosť a schopnosť hovoriť o zložitých témach bez zbytočného pátosu.
Nečakajte hollywoodsky happyend ani veľké vysvetlenia. Tento film vám veľa nedopovie. A práve preto funguje. Niektoré emócie totiž netreba vykričať. Stačí ich cítiť.
Prečo by si tento film mali pozrieť najmä ženy?
Pretože mnohé z nás v ňom uvidia:
- vlastné dcéry,
- dlhoročné manželstvá,
- zraňujúce mlčanie,
- aj vlastnú snahu udržať rodinu pokope za každú cenu.
A možno po jeho dopozeraní zostanú vo vzduchu visieť veľmi nepríjemné otázky: Naozaj sa doma navzájom počúvame? Skutočne poznáme vlastné dieťa? A čo všetko by sme boli ochotní urobiť pre jeho záchranu?