Elvin je malá rodinná firma sídliaca v Oravskej obci Rabča. Už takmer 30 rokov vyrába produkty pre elektrotechnický priemysel, napríklad sa venujú výrobe transformátorov alebo eletromagnetov. S manželkou riaditeľa firmy a vedúcou logistiky sme sa rozprávali tom, čo je pre nich vo firme dôležité.

Pôsobíte na Orave v malej obci. Aké má špecifiká zamestnávanie v tomto regióne?

Nachádzame sa vo veľkej spádovej obci. Aj vďaka tomu nemáme problém s pracovnými silami. Väčšina zamestnancov nedochádza zďaleka.  Preto ak aj máme nejaké výpadky, na chvíľu sa preruší výroba, tak to nie je problém. O pár mesiacov môžu zase nastúpiť, keďže táto práca je pre nich blízko a vyhovuje im.

Máme väčšinou ženy, zamestnankyne. Ich muži pracujú v zahraničí. Ony chodia do práce, lebo potrebujú zárobok. A je to pre ne možnosť aj na chvíľu odísť z domu, od povinností. Keďže majú väčšinou aj druhý, lepší príjem v rodine, prípadný dočasný výpadok výroby a príjmu nenesú tak ťažko.

Funguje u nás pásová výroba, je to mechanická práca. Za pásom pracujú takmer iba ženy, nie je to veľmi práca pre mužov. Tí u nás vo výrobe nepracujú.  Pre mužov by bola taká práca príliš monotónna (smiech).  Je to skôr nenáročná práca.

Koľko máte zamestnancov?

Okolo dvadsať až dvadsaťpäť, záleží od výkyvov vo výrobe. Po finančnej kríze sa výroba zmenšila, potom znovu rástla. A teraz zase korona kríza spôsobila výpadok.

Ako vás ovplyvnila korona kríza?

Veľmi nás ovplyvnila. Vyrábame síce pre firmy, ktoré sú zahraničné, ale majú sídlo tu na Slovensku. Mnohé z firiem, pre ktoré dodávame pozatvárali, takže výpadok je veľký.

Verím, že sa to skoro zlepší.

Ovplyvňujú nás rôzne nariadenia. Aj naši zákazníci sú nimi ovplyvnení. Rušia objednávky. Sme závislí na západnom trhu a tam je situácia podobná.

Vašimi zákazníkmi sú aj veľké firmy ako Panasonic. Je ťažké si nájsť alebo udržať takýchto klientov?

Ak je treba, vyhľadajú si oni nás. Ale celkovo nemáme veľa zákaziek od veľkých firiem. Na to by sme potrebovali viac kontaktov.

Rozmýšľali sme aj o možnosti vyrábať vinuté diely pre automobilový priemysel. Na to by sme ale potrebovali certifikáty. Auditory nám poradili, že vyrábať pre automobilový priemysel pre nás nie je najlepšia cesta. Takže hoci sme už viackrát plánovali zmenu, vždy sa vrátime k výrobe pre tých zákazníkov, pre ktorých sme už vyrábali.

V segmente elektrotechnického priemyslu sú veľké výkyvy. V priebehu roka sú vrcholy, kedy sa vyrába veľa a potom naopak mesiace, kedy nie je toľko objednávok. Výroba transformátorov a vinutých dielov nie je stabilná.

Aké výhody a nevýhody má práca v rodinnej firme?

Keďže sme rodinná firma, nemáme na každú činnosť iného zamestnanca. Úlohy sa nám kumulujú, je potrebné mať prehľad o všetkom, aj o tom, čo by ste nemuseli (smiech). Máme veľa rozmanitej práce.

Oproti veľkým firmám napríklad viac zvažujeme, aké školenia sú potrebné.  Keby ste pracovali vo veľkej firme, tak rozhodovaciu právomoc má vrcholový manažér a vy na neho nemáte žiaden dosah. Ale tým, že sme malá firma, vždy viac krát prehodnotíme, aké vzdelávanie zamestnanci potrebujú.

Zároveň nechávame priestor aj im, netlačíme ich do kurzov a vzdelávania. Na druhej strane, ak príde zamestnanec sám s iniciatívou, snažíme sa mu vychádzať v ústrety.

Práca vo veľkej firme je inak štrukturovaná, je omnoho fixnejšia. U nás sa pýtame zamestnanca, či si nájde na ďalšie vzdelávanie popri práci čas. Veľa sa toho u nás deje, práca je rôznorodá. Veľa informácií sa vedia zamestnanci dozvedieť aj za behu, takže sa všeličo naučia aj bez školení.

Človek v malej firme je asi nútený byť trochu flexibilnejší?

To určite. Ak prijímame niekoho na vyššiu pozíciu, nemôžeme mu povedať, že bude robiť presne toto a toto. Keď treba, ide pomôcť aj do výroby. My sami s manželom chodíme do výroby, muž je riaditeľ, ale chodíme pomáhať, keď treba. Naša práca nie je len o delegovaní. Deň nám ubehne, ani nevieme ako.

Ako sa podľa vás podniká na Slovensku?

Nikdy sme to nejako neanalyzovali. Berieme to tak, ako to je. Pre nás je hlavné, že vieme vyplatiť všetkých zamestnancov.

Neriadime sa filozofiou v tvrdom obchodnom zmysle neustáleho rastu. Je dobré sa trochu zlepšovať, ale hlavné je pre nás vyplatiť zamestnancov. To je pre nás dôležité.

Nasnažíme sa poraziť konkurenciu, byť prvými na trhu. To nikdy nebol náš cieľ, že musíme niečo dokázať, alebo neustále rásť a napredovať, zlepšovať sa. Áno, je treba sa zlepšovať, ale nie je to pre nás priorita.

Ako vyzerá konkurencia vo vašom segmente výroby?

V elektrotechnickom priemysle na Slovensku sú dva typy hráčov: malé firmy a medzinárodné korporácie. Všetky elektrotechnické firmy založené na Slovensku fungujú na rovnakom základe, ako my. Každá má svojich zákazníkov, v podstate segmentovaných podľa krajov, kde firma pôsobí.

Inou kategóriou sú medzinárodné korporácie, ktoré majú iný typ majiteľov a akcionárov. Ale všetky menšie slovenské firmy v elektrotechnickom priemysle boli založené so slovenským kapitálom. Veľa z nich pokračovalo v tradícii výroby OVP Orava, prebrali vybavenie aj zručnosti.

Čo by ste poradili začínajúcim podnikateľom?

Pre mňa je dôležitá ľudskosť. Úplne iné hodnoty, ako tie zamerané na biznis a na pretláčanie sa. Keď ste ľudskí, zamestnanci vám to vrátia. Keď ste k nim zodpovední, sú zodpovední aj oni k Vám.

Hovorím to od srdca, myslím na tie žienky, čo u nás robia ako na moje mamy, alebo tety. Vždy ich pozdravím, porozprávam sa s nimi. Keď sa niečo deje, väčšinou o tom viem.

Dobrosrdečnosť sa vždy vráti. V človeku je niekedy zloba, závisť. Ale keď sa človek usmeje, tak oni majú pekný deň, aj ja mám pekný deň.